Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
Keďže hodnosť židovských dôstojníkov v zálohe nebolo možné legálne odobrať, zasadnutie vedenia sa rozhodlo, že židovským dôstojníkom v zálohe sa nemôžu udeliť vojenské hodnosti, ani pri mobilizácii, resp. ani pri inom spôsobe povolávania. 2 Nadobudnutím platnosti zákona o obrane štátu sa ročne rátalo s pribúdaním takmer 3000 spôsobilých židovských brancov. Na zasadnutí vedenia vznikol prudký spor v otázke ich využitia. Všetci sa zhodli v tom, že kresťanská spoločnosť by netolerovala, ak by boli Židia podľa nemeckého vzoru úplne oslobodení od vojenskej služby, lebo je to nespravodlivé. V tejto otázke sa vytvorili dve základné stanoviská: využitie v ozbrojených službách, resp. v pracovných oddieloch. Prívrženci ozbrojených služieb argumentovali tým, že Židia zamestnaní v pracovných oddieloch by sa dostali len zriedkakedy do nebezpečnej situácie, vyžadujúcej krvavú obeť, a bola by tak chránená židovská krv na úkor kresťanov. Tí, čo zastávali názor využitia Židov v ozbrojených službách sa rozdelili na dva tábory. Jedna skupina navrhovala, aby boli židovskí vojaci zadelení do uzavretých oddielov, pod tvrdým velením kresťanských dôstojníkov, oddiely by pôsobili na najnebezpečnejších miestach pred oddielmi „turáni". Druhá skupina zamietla tento návrh s tým, že v uzavretých oddieloch sa ľahšie môžu vzdať, utiecť k nepriateľom a dopustiť sa zrady. Títo navrhovali rozdelenie Židov do pododdielov. Totiž z nasledujúceho ročníka 28 prichádza do úvahy na vykonávanie ozbrojených služieb 36 400 Židov, z nich na jednotlivé pododdiely pripadá 8-10 osôb. Ich kontrolovanie a dozor sa dá spoľahlivo vyriešiť. ,jNetreba sa teda obávať ich deštrukčnej činnosti, pretože dnes je už mužstvo v tomto smere dostatočne poučené." Hlavný veliteľ armády bol rozhodne proti tomu, aby cieľ boja bol spojený so znižovaním počtu Židov „Boj nie je odvod na jatky, úspech treba dosiahnuť s čo najmenšími stratami. Vojna je pomerne zriedkakedy, možnože sa nevyskytne počas celej jednej generácie. Ak Žida prijmeme do armády, bude mať príležitosť celé desaťročia nato, aby nakazil ovzdušie armády. Práve preto musíme myslieť aj na obdobie mieru. Ale dodávam, že od takých ľudí, ktorých sme zbavili väčšiny práv, môžeme len ťažko očakávať, aby si plnili svoje povinnosti." — vysvetľoval hlavný veliteľ armády. Navrhol preto, aby vylúčili Židov z ozbrojenej služby a zaradili ich do pracovných oddielov, ktoré by sa využívali v prípade vojny na plnenie životunebezpečných úloh. S týmto názorom súhlasil aj minister obrany. Nakoniec sa nevytvorilo jednotné stanovisko v otázke využitia židovského mužstva. Väčšina prítomných sa vyjadrila za využitie Židov tak, aby boli rozdelení po vojenských oddieloch. 3 2 VHAMO 18.338 (27.41 l.)/Prez. A.I.-1939. 3 VHA MO 18.338 (27.411)/Prez. A.I.-1939.
