Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - János Lakos: Aktuáln e otázky archívneho hodnotenia (Preklad: Valéria Fukári a Beatrix Sinková)
- písmenom „A" (Archivieren) označená vecná skupina spisov sa má odovzdať do archívu - písmenom „B" (Bewerten) označená vecná skupina spisov sa má ponúknuť archívu, ktorý ešte vykoná osobitné hodnotenie - písmenom „V" (Vernichten) označená vecná skupina spisov je na vyradenie Štátne archívy sú povinné tieto v dokumentácii aplikovať, komunálne archívy ich môžu používať podľa vlastného uváženia. Dôležitou okolnosťou je, že tieto označenia v dokumentácii sa považujú za platné nielen na súčasne existujúce spisy, ale aj na spisy, ktoré vznikajú v budúcnosti. Preto niektoré archívy sú poverené starostlivosťou o dokumentáciu, aby bolo možné rýchlo reagovať na zmeny, ktoré nastanú v okruhu pôsobnosti, kompetencií a okolnostiach vzniku spisov. Ide teda o hodnotenie neuzatvorenej dokumentácie. My, maďarskí archivári z toho všetkého môžeme vziať viac ponaučení. Prvým ponaučením je to, že v západnom svete sa pomaly udomácňuje hodnotenie, na základe vecných skupín registratúrnych plánov, hodnotenie spisov pred ich vznikom, ktoré u nás boli zavedené v roku 1969. Druhé ponaučenie: snáď nieje celkom účelné jednoznačne určiť v registratúrnych plánoch, čierne na bielom, či sa majú spisy vyradiť alebo odovzdať do archívu, bolo by snáď účelné vsunúť aj tzv. medzikategóriu. Tretím ponaučením pre nás môže byť to, že by stálo za to, aby sme aj u nás viac brali do úvahy, ako tomu bolo doposiaľ pri vypracovaní registratúrnych plánov, aspekty vertikálneho a horizontálneho hodnotenia. Krátko, v súvislosti s tzv. hromadnými spismi, sériami rovnakého druhu sa musíme zmieniť aj o probléme ukážkového výberu. (Do kategórie hromadných spisov rovnakého druhu patria súdne aktá, chorobopisy, reštitučné spisy, daňové priznania). Pripomínam, že počnúc obdobím od rokov 1950, hlavne vo Francúzku, si mnoho sľubovali v selektovaní archívnych materiálov od aplikovania metód, používaných v sociológii. Pochybnosti o aplikovaní sociologických metód sa množili s odstupom času a vyzývali na opatrnosť. Na problematiku ukážkového výberu živo reagovali aj archivári v Nemecku v rokoch 1990. Napríklad Arnd Kluge v roku 1993 vyhlásil niektoré postupy ukážkového výberu (spontánny výber, výber podľa kvót, systematický námatkový výber) za a priori nevhodný na používanie, iné zas považoval za prípustné (napr. jednoduchý náhodný námatkový výber s náhodnými číslami alebo diferencovaný náhodný výber). Zásadne však odporúčal zavedenie ukážkového výberu, ktorý je bohatý na varianty, to znamená používať súčasne viac spôsobov výberu. On sám bol za vedomý, úmyselný skupinový výber, kombinovaný s jednoduchým náhodným výberom alebo náhodnými číslami. Pre nedostatok času môžem poukázať len na to, že hlavné nemecké koordinačné fórum, Konferencia zväzu provinčných archívnych referentov menovala pracovný tím, ktorý sa dôkladne zaoberal týmto okruhom problémov v rokoch
