Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - László Kalákán: Písomn á dokumentácia Historického archívu Služieb štátnej bezpečnosti a „obdobie ohrozenia" (Preklad: Alžbeta Bitterová)

Medzi významné dokumenty patria, v súvislosti s „obdobím ohrozenia", tzv. „nacistické procesy (nyilas perek)", z ktorých si niektoré zaslúžia pozornosť. Pod signatúrou M16786 sa nachádzajú hlásenia agenta Fradiho. Agent bol pôvodne členom strany maďarského šípového kríža (nyilas) a vypovedal vo veci zavraždenia Židov v Radeczkyho kasárňach. Spisy, ktoré vznikli v súvislosti s jeho osobou, poskytujú údaje nielen k „obdobiu ohrozenia", ale odzrkadľujú aj neskorší priebeh prechodu časti nižšie postavených maďarských nacistov (kisnyilasok) do ÁVH (Államvédelmi Hatóság - Štátna bezpečnosť po roku 1945). Agent sa totiž dostal do sovietskeho zajatia, v roku 1947 ho zorganizovalo NKVD (ruská výzvedná služba po roku 1945) a potom, čo sa v roku 1950 vrátil domov, zorganizovali ho do tajných služieb aj doma. Časť jeho hlásení opisuje ťažbu, technológiu, robotníkov a ich nálady v bani z okolia lokality Hatvan. Dôležité podrobnosti sa môžeme dozvedieť zo spisov Dénesa Bokora a jeho spoločníkov, o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľuďom, v súvislosti s masakrou pacientov, chorých a ošetrovaných v židovskej nemocnici na Marosiho ulici v januári 1945. Tento dokument obsahuje aj zápisnicu o vyšetrovaní sadistického mnícha minoritského rádu, pátera Kuna. Mních, ktorý nosil na sebe opasok a puzdro s pištoľou, bol jedným z hlavných aktérov krviprelievania a vypočúvania, spojených s mučením a spáchaných v Budapešti. Jeho výpoveď je veľmi významná pre bádateľa, ktorý skúma násilnosti, spáchané v období pôsobenia maďarských nacistov (nyilas). Rovnako sú dôležité vyšetrovacie spisy maďarských nacistických (nyilas) masových vrahov Vilmosa Kröszla a jeho spoločníkov, ktoré sú známe pod názvom „nacistický (nyilas) proces zo Zugló". Na mnohých miestach sa objavuje meno Lászlóa Ferenczyho. László Ferenczy bol žandárskym podplukovníkom v rokoch 1941-1942, bol veliteľom košického vyšetrovacieho oddelenia a ktorého po návrate z ruského frontu Gábor Faragho vymenoval, následne po udalostiach 19. marca 1944, do funkcie styčného dôstojníka maďarského kráľovského žandárstva pri nemeckej bezpečnostnej polícii". On koordinoval operácie Eichmannovej zvláštnej jednotky s operáciami žandárstva, pod jeho dohľadom sa zriaďovali geta a zhromažďovali maďarských Židov do zberných táborov. Vyplýva to z tých jeho nariadení, ktoré vydával pre vrchnosti verejnej správy, polície a žandárstva ako zmocnenec s plnou mocou. Hlavný stan bol na druhom poschodí Hotela Lomnic na vrchu Svábhegy, neďaleko od Eichmannovho hlavného stanu, ktorý sa nachádzal v Hoteli Majestic. Ferenczy počas vypočúvania, v súvislosti s deportáciami, sa pokúšal celý čas dokázať bezvýznamnosť svojej osoby a úlohy, snažil sa postaviť seba do úlohy „záchrancu ešte pozostalých Židov". Dnes však už vieme, aké boli Ferenczyho skutočné úmysly a aké hybné sily boli v pozadí jeho predstáv. Štátny tajomník vnútra Baky, po neúspešnom pokuse o prevrat 8. júla 1944, rokoval v auguste s vedúcimi maďarských Židov so Samu Sternom, Ottóm Komolyom, Rezső Kasztnerom a Miklósom Krauszom. Podľa jeho tvrdenia, Nemci ho oklamali a bol odhodlaný