Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Eva Vrabcová: Archívne dokumenty k holocaustu na Slovensku v rokoch 1939-1945 uložené v Slovenskom národnom archíve
Z celkového počtu 57 transportov za zachovalo a v SNA je uložených 48 transportných zoznamov. V transportnom zozname bolo uvedené meno deportovanej osoby, dátum a miesto narodenia, miesto bydliska a povolanie. Niektoré zoznamy sú v nemčine. 5. Transportné karty, ako ďalší typ dokumentov, obsahujú údaje o mene, roku a mieste narodenia deportovanej osoby, jej poslednom bydlisku na Slovensku, dátume vysťahovania a mieste vypravenia transportu. V SNA sa zachovalo 47 745 kariet a sú usporiadané abecedne, boli vyhotovené v malých rozmeroch 10 x 7,5 cm. 6. Kartotékové lístky, ktoré tvoria kartotéku osôb a ich blízkych príbuzných vznikli na základe už spomínanej revízie súpisu Židov v septembri 1942. V kartotéke sú uvedené osoby, ktoré na základe výnimky hospodárskej, prezidentskej, na základe krstu či zmiešaného manželstva mohli zostať po skončení prvej vlny deportácií v roku 1942 na území Slovenska. V kartotéke sú zahrnuté aj osoby zaradené do pracovných táborov a pracovných stredísk na Slovensku. Tento súpis bol uzavretý k 1. 2. 1944. Kartotéka obsahuje cca 40 000 lístkov. V rámci archívneho fondu Ministerstva vnútra sú uložené aj archívne dokumenty pracovných táborov a pracovných stredísk pôsobiacich na Slovensku od jesene 1941. V ich budovaní videli predstavitelia slovenského židovstva jednu z možností prekazenia, resp. oddialenia deportácií. Najväčšími pracovnými tábormi boli tábory v Seredi, Novákoch a vo Vyhniach. Pracovné tábory v Seredi a v Novákoch boli súčasne koncentračnými strediskami. Intenzívnejší rozmach táborov nastáva na jeseň 1942, kedy boli deportácie pozastavené a pracovné tábory sa až do konca augusta 1944 vyvíjali ako pracovné útvary na Slovensku ponechaných židovských osôb, ktoré boli vyradené z normálneho hospodárskeho života. Viedli sa na zásade sebestačnosti v tom zmysle, že náklady na ich vybudovanie, vydržiavame, ako aj zaopatrenie práceneschopných rodinných príslušníkov tamojších robotníkov sa museli hradiť zo zisku táborových dielní. V SNA sa okrem dokumentov zo spomenutých troch pracovných táborov nachádzajú ešte dokumenty táborov Krupina. Hava, Most na Ostrove a dokumenty z táborov Dubnica nad Váhom, Hanušovce nad Topľou, Bystré, Revúca, Ústie nad Oravou, kde boli sústredení občania rómskeho pôvodu, na ktorých sa vzťahovali tiež osobitné rasové diskriminačné zákony. Zachované dokumenty pracovných táborov a pracovných stredísk sú najmä rôzne kartotéky a zoznamy, výplatné listiny, evidencia vydaných pracovných pomôcok a pod., ale aj správy a hlásenia o činnosti táborov. Množstvo týchto dokumentov j e cca 63 archívnych škatúľ, t. j. 8 bežných metrov.
