Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Eva Vrabcová: Archívne dokumenty k holocaustu na Slovensku v rokoch 1939-1945 uložené v Slovenskom národnom archíve
EVA VRABCOVÁ Archívne dokumenty k holocaustu na Slovensku v rokoch 1939-1945 uložené v Slovenskom národnom archíve Mojou úlohou je v stručnej podobe oboznámiť Vás s archívnymi dokumentmi, ktoré sú uložené v Slovenskom národnom archíve (ďalej len „SNA") a ktoré dokumentujú holocaust na Slovensku. V prvom rade musím zdôrazniť, že SNA je najväčším a najvýzamnejšým archívom v Slovenskej republike. Jeho úlohou je preberať, ochraňovať, sprístupňovať a umožniť prístup k archívnym dokumentom, ktoré pochádzajú najmä z činnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky (ďalej len „SR") a ich právnych predchodcov. Najvyššími ústavnými zákonodarnými a výkonnými inštitúciami Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 boli Snem SR, vláda, prezident a Štátna rada. Všetky tieto orgány sa väčšou či menšou zodpovednosťou zúčasnili na perzekúcii židovského obyvateľstva na Slovensku. Archívne dokumenty týchto inštitúcií k danej problematike v podstate môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, a to 1. všeobecné právne normy, ktoré „riešili" židovskú otázku (zákony, nariadenia, vyhlášky atď.) a 2. dokumenty týkajúce sa konkrétnych osôb. Z ústavoprávneho hľadiska sa predpokladalo, že najviac zákonov schváli Snem SR; v skutočnosti ale pri praktickom uplatňovaní protižidovských opatrení zohrala úlohu vláda a jej orgány, najmä Ministerstvo vnútra - 14. oddelenie, a ďalšie podriadené inštitúcie ako bol Ústredný hospodársky úrad, Hospodárska úradovňa Predsedníctva vlády, Úrad propagandy, Ústredný úrad práce a ďalšie. Absolútna väčšina protižidovských právnych noriem mala formu vládnych nariadení, nariadení s mocou zákona a vyhlášok (spfnomocňovací zákon č. 210/1940 SI. z.). V mojom príspevku sa zameriam najmä na archívne dokumenty, ktoré sa vzťahujú na diskrimináciu konkrétnych osôb židovského pôvodu a najmä na dokumenty, ktoré sa viažu k deportáciám židovského obyvateľstva do koncentračných táborov. Na Slovensku žilo k 15. 12. 1940, kedy sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva, 88 958 Židov. Časť cca 6000 sa pred deportáciou zachránila včasnou emigráciou a útekom do Maďarska v rokoch 1938-1942. V dvoch deportačných vlnách, prvá bola v roku 1942 a druhá od septembra 1944, bolo spolu deportovaných približne 71 128 osôb.
