Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)

Ničivá sila ľadovej povodne v roku 1876 prebudila z apatie a z nečinnosti obyvateľstvo a 25. júna 1876 vzniklo spoločenstvo, ktorého úlohou bolo zabezpečiť protipovodňovú ochranu a odvádzanie vnútornej vody v oblasti Dolného žitného ostrova a Csilizköz. Ochranné hrádze spoločenstva pri Komárne boli nasledovné: - na veľkom Dunaji, mimo vnútorných pozemkov Komárna, bol začiatok hrádze na línii pevnostného systému v dĺžke 60 km (koniec bol v chotári Horný Bar-Süly): na hrádzi boli 2 stavidlá; - na rieke Váh-Dunaj, mimo vnútorných pozemkov Komárna, začiatok hrádze bol na línii pevnostného systému a koniec bol v kolárovskom chotári, v ústi rieky malého Dunaja pri 24. kilometri: aj na tejto hrádzi boli 2 stavidlá, jeden z nich bol postavený pri Komárne v roku 1860. Porota, pôsobiaca z príležitosti milenárnej výstavy v Budapešti v roku 1896, udelila spoločenstvu vyznamenanie (Millenniumi nagy érem) za významnú verejnoprospešnú činnosť v oblasti protipovodňovej ochrany.

4 III. A neduhy Neobišli mesto ani veľké epidémie. Obyvateľstvo decimovali od 17. storočia mor, v 19. storočí cholera. Prvé opatrenia, v oblasti verejného zdravotníctva, sa teda týkali spôsobov ochrany voči týmto ochoreniam. Popri krajinských epidémiách, sa vyskytovali aj lokálne, ktoré súviseli s polohou mesta Komárna: po povodniach sa vyskytovala malária v tom prípade, ak po letných povodniach sa spomalil odtok vody. A tak živnou pôdou pre túto chorobu boli aj močiare Žitného ostrova. Práve preto, po zániku močiarov v okresoch Žitného ostrova (1856 sa začali práce povodňovej ochrany), zanikla postupne aj malária. Večným problémom boli choroby, tak ako aj inde, diftéria (záškrt), šarlach, týfus (hasihagymáz), čierny kašeľ, osýpky (kanyaró) a samozrejme TBC. Obzvlášť bola vysoká úmrtnosť dojčiat a malých detí. Príčinou tohoto stavu boli preplnené a zdravotne závadné byty, zlá pitná voda, nevhodné stravovanie a v neposlednom rade nevyhovujúce hygienické podmienky, ktoré vyplývali z nevedomosti.

5 Na základe uznesenia Verejnosprávneho výboru župy vydal v roku 1896 malú brožúru Dr. Benő Farkas, hlavný lekár Komárňanskej župy. V brožúre s názvom Listy.

.. uvádza opatrenia na ochranu chorých detí: - vhodné stravovanie - náležitá hygiena Az Alsó-Csallóközi és Csilizközi Armentesítő és Belvízlevezető Társulat 1876-1926. Komárom, 1926. 3-35. 5 Komárom vármegye és Komárom szabad királyi város. Szerk.: Borovszky Samu. Budapest, 1907. 511.