Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)
EMESE SZÁMADÓ Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková) ,JPovesť mesta Komárna je smutne preslávená nešťastiami a biedou.'''' 1 Poloha Komárna je rovnako ideálna z hľadiska strategického ako aj z hľadiska výskytu prírodných katastrôf: 1. v meste, ktoré sa nachádza medzi Dunajom a Váhom, boli časté povodne a nasledujúce vnútorné vody 2. močiare Žitného ostrova boli živnou pôdou pre niektoré epidémie 3. riekami, močariskami a neskôr pevnostným systémom zúžená plocha mesta, ako aj husto a vedľa seba postavené domy, boli príčinou vzniku epidémií na jednej strane resp. rozširovania požiarov na strane druhej. Spôsoby stavania (väčšina stavieb bola vyhotovená z dreva, s hlinou obhádzaného prútia, ich strecha bola pokrytá slamou, trstinou, v lepšom prípade drevom; komíny boli stavané z prútia; kúrili a svietili s otvoreným ohňom) a časté, silné veterné počasie napomáhali k rozširovaniu požiarov. I. Oheň Dlhé obdobia neexistovali na hasenie vzniknutých požiarov ani vycvičené zbory ani účinné požiarne vybavenia, ak nerátame v rímskom období collegium centonarorum v Brigetiu, ktoré malo za úlohu hasenie požiarov. Od vzniku mesta do polovice 16. storočia vieme veľmi málo v meste Komárno o ochrane proti požiarom, vzhľadom na nedostatok písomných prameňov. Od 16. storočia do 20. storočia sa zachovali významné dobové dokumenty, ktoré verne odzrkadľujú stav a situáciu požiarnej bezpečnosti nášho mesta. Časť vzniknutých požiarov bola zapríčinená podpaľačstvom. V záujme zamedzenia úmyselného podpaľačstva je známe prvé opatrenie z roku 1569, kedy župná súdna stolica 5. decembra odsúdila Benedeka Boóra na smrť upálením, ako odstrašujúci príklad. Rozsudok bol aj vykonaný. Mestská vrchnosť bola nútená, v záujme eliminovania často sa opakujúcich požiarov, stále častejšie sa zaoberať s ochranou proti požiarom. Mesto sa uznieslo, prvýkrát 21. februára 1703, že vydá „Hasičský poriadok". Spoločným nariadením šľachtického, vojenského a meštianskeho stavu z 21. mája 1709 bola zriadená hasičská strážna služba vo veži kostola Svätého Ondreja. Magistrát mesta Komárna vydal následne ešte šestnásťkrát, do konca 19. storočia, hasičské poriadky. 1 Takáts Sándor: Lapok egy kisváros múltjából. Komárom, 1886. 175.
