Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)

zabrániť ani snaha uhasiť požiar nielen pomocou potrubia v bani ale aj s pomocou dodávania maximálneho množstva vody z povrchu do kolmej šachty. Napriek tomu v popoludňajších hodinách kolmá šachta už horela ako obrovská fakľa, v dôsledku čoho železná konštrukcia veže šachty sa natoľko roztavila, že sa zrútila do šachty. Pri hasiacich prácach prišiel o život jeden banský inžinier a ďalší traja záchranári baníci. Dojímavá bola súdržnosť baníkov, ich solidarita a ich sebaobetovanie, ktoré sa prejavili pri záchranných prácach. Banský inžinier István Grósz, ktorý riadil záchranné práce a jeden padajúci blok uhlia mu zlomil nohu nariadil, aby zachránili najprv ostatných ranených. Kým sa pre neho vrátili, vznikajúci dym a plyn ho pripravili o život. V noci 15. novembra 1959 vznikol vo vetracej štôlni X. šachty obrovský požiar. Aby nedošlo v dôsledku vysoko siahajúcich plameňov k prepadnutiu konštrukcie ako pri predchádzajúcej udalosti, pol dňa púšťali do šachty silným prúdom 400 litrov vody za minútu. Pod vplyvom silne chladiaceho, veľkého množstva vody sa však prúdenie vzduchu nečakane obrátilo a dym sa začal prúdiť späť do bane a takmer 30 osobám, ktorí vykonávali hasiace práce hrozilo veľké nebezpečenstvo. Vďaka tomu, že tento stav bol rýchle odhalený a bol znížený objem vody, podarilo sa predísť väčšej katastrofe. Napokon baňu bolo treba zatvoriť. Prípravy na opätovné otvorenie bane mohli začať až o dva mesiace a o pol roka nato sa podarilo obnoviť ťažbu. V novembri 1971 došlo v šachte Xll/a. k výbuchu káblov. Po výbuchu sa najprv vznietil gumený pásový transportér, potom sa oheň rozšíril aj na lešenie. Oheň sa prudko šíril a po tom čo spozorovali aj prítomnosť metánu, príslušné banské pole bolo zaliate vodou, aby sa zabránilo prípadnému výbuchu banského plynu. Na úplné vylúčenie vzduchu neskôr bolo treba uzavrieť obidva otvory kolmej šachty. Trvalo niekoľko mesiacov, kým boli všetky prekážky odstránené a vykonané potrebné práce k opätovnému otvoreniu. Dúfam, že sa mi podarilo hovoriť bez baníckej zaujatosti a zrozumiteľne o takej téme, ktorá je okrajovou oblasťou v dejinách baníctva aj pre regionálnych historikov, ale popri tom zaujíma veľa ľudí. Ako som už poukázal na to, bádanie banských katastrôf sa ešte neuskutočnilo, no táto téma si zaslúži v každom prípade podrobnejší výskum a to nielen z hľadiska dejín priemyslu, ale aj v súvislostiach politických a sociologických. Tým skôr sa treba tomu venovať- aspoň čo sa týka baníctva v okolí Tatabánya - nakoľko sa v tomto roku definitívne ukončí ťažba v bani. V našom bezprostrednom okolí zanikne kultúra jedného starého remesla, no snáď určitý čas sa ešte udrží v Oroszlányi. Baníci možno majú pocit, že zánik remesla bude dňom strašného Božieho hnevu, ale jedno je isté, že po ukončení ťažby sa ukončí aj zápas s nebezpečnými banskými silami, nebude viac banských nešťastí, nebude viac obetí. Ja osobne by som si želal, aby tí, čo si ctia baníctvo položili v budúcnosti aspoň jeden kvet každý rok na deň baníctva k pietnemu pomníku a navštívili Prírodné