Hidrológiai Közlöny 1950 (30. évfolyam)

3-4. szám - Értekezések - OTO DUB: Odtok slovenskych riek a jeho rozdelenie v roku

znacnej miery uplatnit' niektory z menovanycli cinitelov a podstatne zmenit' vplyv klimatickych prvkov, alebo aspon vtlacit' odtokovym pomeroni osobitny ráz. Je preto nasou snahou priamym pozorovaním prietókov na co najvacáom pocte tokov poznat' ich charakteristické vlastnosti a tak dat' moznost' usudzovat' o odtokovych pomeroch v okolitych oblastiach z analogie s pravdepodobnost'ou éo najvácsou. Prvy úkol, úréit' prieinerné rocné odtoky, bol u nás viac inenej uspokojivo rozrieseny a to ako pokial ide o ich plosné rozdelenie, tak i éo do pravdepodobnosti casového vyskytu. Vácsina vodohospodárskych úkolov si ale ziada poznat' rozdelenie odtoku aj behom roka. Robimé to v zásade dvojakym spősobom a to tak, ze vyjadrujeme odtok chronologicky v kratsích castiách roka, ako sú rocné doby, mesiace a dni alebo ciarami absolútneho trvania. U obidvocli spősobov platí, ze mőzeme pouzit' analogie pri odvodzovaní tychto hodnöt pre miesta, kde nemárne priamych pozorovaní, ak pouzijeme pre srovnanie toky v podobnych fyzikálno-zemepisnych podmienkach. Ide teda o to, vymedzit' oblasti podobnej povaliy. Pokusil som sa o to u slovenskych tokov a to pokial ide o podobné chronologické rozdelenie odtokov v roku. Vo vseobecnosti mőzeme povedat', ze pövod vodností siovenskych

v riek je rovnaky: je to roztopeny sneh, dázdové srázky a konecne aj podzemné vody. Rozdelenie vodnosti v roku teda závisí od toho, jak sú rozdelené tieto vodné zdroje. Kedze ale topenie snehu opat' závisí od chodu teplőt, spolu rozhoduje aj tento cinitel. Tak prirodzene nastáva topenie snehu v juhoslovenskej rovine znaéne skőr, ako v Tatrách. V zime naproti tomu za trvalych mrazov, kedy sa sneh akkuniuluje, deje sa zásobenie riek vodou takmer vyluíne zo zásob podzemnych. Podobne v suchych letnych ci podzimnych mesiacoch, kedy prípadne spadnuté málo vydatné srázky sa z vel'kej őasti vyparia. Tento akkumulaény a vyrovnávací úéinok podzemnych vőd na rozdelenie vodnosti toku v roku je síce neobycajne dölezity, no vo váéSine prípadov nestací na to, aby vyrovnal vodnosti rocnych dőb aspon tak, ako je tomu u srázok. Sú teda srázky v rocnych dobách vyrovnanejsie a ich plosné aj casové rozdelenie znacne podobnejsie, ako u odtokov. Ak uvázime uvedené okolnosti, rozhoduje teda na Slovensku o charakteristickom rozdelení vodností v roku mnozstvo akkumulovaného snehu a doba topenia, teda nepriamo aj rozdelenie teplőt. Pri casovom rozdelení vodností uvázili sme tieto őasti roku : mesiace, rocné doby a polroky pricom s ohl'adom na malú rozlohu Slovenska sme uvazovali rocné doby casove shodné a predpokladali ako mesiace s prevládajúcim charakterom zimnym december az február, jarnym marec az máj, letnym jún az august, a jesennym september az december. Odtoky v tychto dobách sme stanovili na co najváéáom pocte slovenskych tokov, hoci obdobia, za ktoré sme tak mohli urobit' nie sú rovnaké. Dostali sme teda materiái nie celkom rovnorody, no predpokladáme, ze typické rozdelenie napriek tomu sa prejaví, ked aj nie v miere celkom presnej. Aby bolo mo^né srovnávat' na spolocnej základni, vyjadrili sme vodnosti jednotlivych kalendárnych dőb percentuálnymi podielmi na rocnej vodnosti (tab. 2, obr. 2). -A, Obltilivtsehohertké A

t Mjfishegyséj —B, OUtsh tiredohoHkl - fi, Kóiéphtgysig C, OHjsfi rrihtvinnéi aiii. — C, Dombvidék cs tikiig Obr. 2. ábra. Podiel jednotlivhch mesiacov na priemernom rocnom prietokii v charakteristickhch oblastiach Slovenska. AJ egyes hónapok részesedése az átlagos évi vízhozamban Szlovákia jellegzetes tájegységein. Takto získané podklady nám boly vychodiskom pri hladaní kriteria pre plosné rozdelenie Slovenska na oblasti s rovnakym casovym rozdelením odtokov. Akosme sa uz zmienily, rozhoduje viac inenej posunutie doby topenia snehu a teda procento podielu mesiacov alebo rocnych dőb na rocnom odtoku je práve tym podmienené. Kedze doba topenia snehu nastáva tym skőr, éím je teplejSia klíma a s teplotou rastie aj vypar, stáva sa tak toto kritérium este vypuklejsie. V zásade ide teda len o to, aby kritérium bolo co najjednoduchsie. Jednoznacné je pribyvanie podielu na vodnosti v zime a na jar postupne z horskych oblasti do rovinnych a obráteny pomer v lete (obr. 3, tab. 3). 5040e H) ^ 30203 f^ 0 SO 40 -30 -20 10 XII-II Rocné obdobia Évszakok I - V VI - VIII IX-XI Obr. 3. ábra. Podiel rocnhch obdobi na primernom rocnom prietoku v charakteristickhch oblastiach Slovenska. Az évszakok részesedése az átlagos évi vízhozamban Szlovákia jellegzetes tájegységein. (Vysetllvky vpredu Magyarázatot lásd elül!) 85