Hidrológiai Közlöny 1950 (30. évfolyam)
3-4. szám - Értekezések - OTO DUB: Odtok slovenskych riek a jeho rozdelenie v roku
Ez a tanulmány Szlovákia legjellemzőbb vízrajzi adatait tárja elénk. Szerzője, aki a szomszédos baráti Csehszlovák népköztársaság egyik kiváló vízügyi szakembere, kimerítő részletességgel tárgyalja Szlovákia egész vízháztartását: a folyóvizek részesedését az évi csapadékból, a folyók egész évi vízjárását s a havi csapadék- és folyóvízrészesedések kérdését. Nemcsak a 'mintegy 50 kisebb-nagyobb folyón megy végig, hanem Szlovákia különböző magasságban fekvő területein is, melyeket a magashegység, a középhegység és a síkság kettős lépcsőfokaira bont széjjel. Mivel a tárgyalt folyók jelentős részei hazánkon is keresztülfolynak, Dub adatai, melyeket szépen összeállított, részletes táblázatokon és rajzokon közöl, a magyar vízgazdálkodás számára felbecsülhetetlenek. U. D. C. 551.482.215.1 (437.6) Odtok slovenskych riek a jeho rozdelenie v roku OTO DUB Odtok vőd z povrchu zetnského je vyslednicou mnohych cinitel'ov i procesov, z ktorych kazdy vtiskne mu svoj ráz. Vysledkom je nerovnomerné rozdelenie odtokov v priestore i case. Poznanie zákonov, podl'a ktorych sa tak deje je kl'úcom k ovládaniu vody, preto je aj predmetom, ktory upútava nasu pozornost'. Najvyraznejsie sa vzdy javila závislost' odtoku od klímy, resp. od jej óinitel'ov sráziok a teploty. Ony tiez skutocne v hrubych rysoch o nej rozhodujú a to ak co do plo§ného tak aj casového rozdelenia. Kedze klimatické prvky sú charakteristické pre vácsie územia, platí to do istej miery aj o pomeroch odtokovych, lebo tieto sú ich skreslenym obrazom. Pösobia totiíto okrem nich este iní cinitelia ako infiltracné schopnost' pődy, spősob jej obhospodarovania a ztraty transpiráciou, clenitost' povodia a pod. Kedze oblasti vel'kych tokov sú tvorené povodiami roziiénej povahy, ubyva skreslujúceho úcinku tychto őinitel'ovatak, sledujúc odtokové pomery v ich uzavierajúcich profiloch, dostávame dost' vseobecny obraz o priemernej povahe oblasti co do ich vodnosti. Z toho vyplyva, ze klimatickí cinitelia, srázky a teploty, predurcujú v hrubych rysoch i odtokové pomery vel'kych oblasti. Je zaujímavé, jak sa Slovensko svojou vodnoti bilanciou blízi svetovému priemeru pri inác dost' odchylnych pomeroch v jednotlivych dielőích povodiach (tab. 1 a obr. 1) a nemenej pozoruhodná je - aj skutocnostt', ze v priemere odteká asi 1/3 spadnutych srázok, takze aspon v tomto smysle platí casto v populárnej literatú,re spomínany »tretinovy zákotKi. 1) Inác je tonni ak prejdeme k povodiam malyin resp. az k elementárnym plochám. Tu mő2e sa do ') Poznámka : Za predpokladu súéasného v^skytu priemernych vodnosti je okamiity celkov^ obsah vőd vo véetkych tokoch na Slovensku 0,412 km'. Na zemeguly sa odhaduje táto zásoba na 1200 km 1. Kedie roőny odtok svetovych riek je 35.200 km', vymení sa zásoba 29-3 raz t'iie asi kazdych 12 dní. Na Slovensku, kde roény odtok je 12-585 km' sa vymení 30 raz tiíe tíe£ asi kaíd^ch 12 dní. A szlovákiai folyók vízhozama és a vízhozam évszakonkinti megoszlása. Ing. Ottó Dub. (Kivonat 160. old.) Tab. I. táblázat. Podiel srázkovych a odtokovych mnozstiev jednotlivych povodí na Slovensku v období 1921—1930. (Hodnoty v zátvorkach platia pre celé povodie.) Szlovákia egyes vízgyűjtőinek részesedése a csapadék és vízhozam mennyiségében az 1921—1930 közötti időszakban. (A zárójelben levő értékek az egész vízgyűjtőterületre érvényben vannak.) E <a 1 u Tok — Folyó Povodie: P : km a Vízgyűjtő terület • wiía Srázkové mnoístvo S :mil. m s Csapadékmennyiség ic 1 1 S^i'í O > >N . . q . S £ oo-S Priemerny prietok Q : m'/s Átlagos hozam Odtokovy koef. a Lefolydsi együttható Spec. odtok q : //skm 3 Fajlagos vízlefolyás CÖ , -ifi N -a 2* ^ S § % ^ 001 • s 8 1 o 1 2 3 4 5 6 7 8 0 10 11 12 Morava — Morva Váh — Vág Medzipovodie Dunaja od ústia Moravy po ústie Ipla — Duna a Morvaés Ipolytorok között.. Nitra — Nyitra Hron — Garam Ipel — Ipoly Poprád Javorina Dunajec Hornád — Hernád .... Bodva Slaná — Sajó Bodrog 1.946-0 10.254-7 (10.641-4) 4.921-9 5.140-6 5.464-6 3.648-6 (5.151-0) 1.499-8 453-2 4.432-6 910-4 3.171-4 (3191-0) 7.047-2 (11.770-4) 662 892 635 675 821 673 804 1.100 744 740 781 899 1.288 9.147 3.125 3.469 4.486 2.456 1.205 499 3.298 675 2.477 6.335 98 442 13 119 291 104 397 889 190 142 217 ,363 190 4.530 (4.710) - 64 612 1.591 380 (537) 595 403 843 129 688 (693) 2.560 (42.30) 6-02 143-6 149-3 20 19-4 50-4 12-0 (17-02) 18-9 12-8 26-7 4-t 21-8 (22-0) 81 -1 (134-1) 015 0-49 0-02 0-17 0-35 0-15 0-49 0-81 0-26 0-19 0-28 0-40 3-1 14-0 (140) 0-4 3-8 9-2 3-3 (3-3) 12-6 28-3 6-0 4-5 6-9 (6-9) 11-5 (11-4) 564 450 622 556 530 569 407 211 554 598 564 536 4-0 21 0 10-0 10-5 11-2 7-5 3-1 0-9 9-0 1-9 6-5 14-4 3-3 23-8 8-1 9-0 11-7 6-4 31 1-3 8-5 1-0 6-4 16-5 1-5 360 0 6 4-9 12 6 3-0 4-7 3-2 6-7 1-0 5-5 20-3 1-12 Úhrn : — Összesen ...... 48.891 0 (55.522-9) 38.460 12.585 (14.597) - . 100 100 100 Priemer : — Átlagérték : 787 257 398-8 (462-6) 0-33 8-2 (8-3) 530 100 100 100 4 82