Feketeházy János, Magyar mérnökök. 8. füzet (Esztergom, 2005)

Meno Feketeházyho nebolo spomenuté na pamätných tabuliach, a s jeho menom sa nemôžeme stretnúť ani na mennom zozname účastníkov slávnostného odovzdania, a ani na po ňom nasledujúcom bankete. Zachoval sa ale jeden spis súdneho sporu, ktorú podal Feketeházy proti firme Gregersen, lebo mu nehonorovali jeho činnosť. O konečnom výsledku súdneho sporu ale nemáme žiadne poznatky. Most Františka - Jozefa v Budapešti (súčasný Most slobody) Vyvrcholením diela mostného staviteľa Feketeházyho je nesporne Most slobody v hlavnom meste. Na projektantské práce mostov Námestia Eskü (Prísaha) a námestia Fővám (Centrálneho mýta) vypísali medzinárodnú súťaž v júli roku 1893 a v máji 1894 už uzrelo svetlo sveta rozhodnutie. Spomedzi predložených 74 projektov sa vzťahovalo 21 na most Námestia Fővám (Centrálne mýto). Feketeházy získal druhú cenu (projekt s prvou cenou sa vzťahoval na most Námestia prísahy a nebol uskutočniteľný) a na základe toho za dozoru Mostného oddelenia Ministerstva obchodu vypracovali podrobné projekty. Je zaujímavé, prečo počas tejto súťaže nezapojil Feketeházy žiadneho projektanta - staviteľa, tak ako to urobil v prípade mostu v Segedíne. Hlavné nosníky mosta sú konzolové nosníky s tromi otvormi, v strednom otvore s dvomi klbmi. Dĺžka stredného otvoru 331,2 metrov dlhého mosta predstavuje 175 metrov. Nosné konštrukcie postranných otvorov vyčnievajú konzolovite na 64 metrov vo smere strede koryta rieky, pričom o tieto konce konzolov sa opiera zavesená časť mosta s oporným stredom 47 metrov. Na mostných pilieroch sa nachádzajú stacionárne, na predmostiach pohyblivé ložiská. Výška železných vrát nad pilierom koryta dosahuje 36 metrov. Spodné stavby mosta dodala a montovala spoločnosť Gaertner a Zsigmondi, železnú konštrukciu Strojárne MAV. Železná konštrukcia tvorí spolu 6220 ton, z toho 1218 ton sú protiváhy, ktoré zabraňujú prekoteniu. Jedným z hlavných faktorov krásy mosta je sformovanie železných vrát nachádzajúcich sa nad piliermi, ktoré boli pripravené na základe plánov staviteľa Virgila Nagya, profesora technickej univerzity. Otvory s prierezmi vzbudzujú dojem ľahkosti, napriek tomu zdôrazňujú svoju dôležitú úlohu z dynamiky. Zaujímavosťou mosta je, že bol prvým veľkým mostom v našej krajine, ktorého konštrukcia bola vyrobená z plávkovej ocele. Most odovzdal do užívania kráľ osobne 4. októbra 1896. a - popri úprave dlažby - stál do 16. januára 1945 počas bezmála polstoročia bez porušenia. Vtedy ho vyhodili do povetria nemecké vojská, ale bol zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Profesor technickej univerzity v Drážďanoch Mahrtens vo svojej práci pod 22