Evangélikus Naptár, 1992
ÉVFORDULÓK, EMLÉKEZÉSEK - Pavel Kovács: Harfa svätych
Liptovskom sv. Mikulási dostal farsky úrad. Pán Boh tvrdo skúsal jeho vieru, bol na hranice telesnej a psichiskej sily, ale on povazoval za zvlástnú milost’ Hospodina to, ze sa dostal sem. Zo vdaky voci Boha a z horlivej sluzby voci svojich zverencov dal sa do váznej práci, aby ich posilnil v svojej viere a v uceni evanjelia. Uz 1628-om vydal zbierku nábozenskych básni, 1635-tom pod titulom Phiala odoramentorum, vlastne sú to modlitby, a 1636-tom dohotovil spevnik pre slovenskych evanjelikov. Zostavil ho na ochranu viere. Prvé vydanie obsahovalo 414 piesní. Z nich 248 je zbierka z rozssirenych takych ceskych piesní, ktoré májú luthersky voci ucenia cistého evanjelia. Druhym pramenom mu boli piesne Luthera, od ktorého prelozil 29, z latincine 8 a odlisnych nemeckych autorov 32 piesne. Aj on napisal samostatne 90, prekladaním a s prepracovanim spolu 159-mi piesna- mi rozmnozil spevnik. Piesne zostavil podl’a liturgického poriadku. Tento poriadok uchoval slovenské sluzby bozie na fundamente evanjelia ci uz v prenasledování, ci v dobé liberálne racionalistickej. Tieto piesne z hl’adiska vierovyznania sú bezchybné. V centre stoji Jezis Kristus. Rozumná a stastná metóda — pise profesor Beblavy, jeden z jeho hodnotel’ov - ze Tranovsky cisté ucenie prednásal v tvaru cirkevnych piesní, tak nasi predkovia to najl’ahsie porozumeli, oblúbili a zachovali. Zaslúzi si, aby sme ho slovenskym Lutherom menovali. Povinnostov kántorov predpisal: 1. aby poznali poriadok sluzbách bozích, 2. nech poznajú cirkevné pisne a patricné súvislosti, 3. aby vedeli vybrat k prílezitosti súce piesne, 4. aby boli rozumny a vázny riaditelia cirkevného spievania. Aj z hl’adiska l’udovo-národného je dőlezitym dielom. Najmá vo filiách povzbu- dzoval na l’udovo-jazykové vedomie, co ani jedna kniha nevedela podobne dosiah- nút’. Za niekolko mesiacov mohol este aj on spievat si vydané piesne, ale 29-ho mája v roku 1637, v 45-tom roku bol zavolany domov od Pána Zivota. Na zdrzanie jeho pamiatky na Slovensku utvorila sa spolocnost’. Zbierku piesní v roku 1935 prelozil do madarského jazyka Jozef Vietorisz. Pavel Kovács 64
