Krónika - Az Evangélikus Élet hírlevele, 2016 (81. évfolyam, 2-50. szám)
2016-11-06 / 44. szám
KRÓNIKA» 2oi6. november 6. Szlovák oldal • 3 Pamiatka reformácie Meditácia „Hovorím vsak: Zite podl’a Ducha a nebudete vykonávaf éiadosti tela.“ (Gál. 5,16.) Zamyslenie nad Bozím slovom: Ked’dnes svátíme pamiatku reformácie, pripomenme si, ze o rok uplynie od jej zacitkov pät’sto rokov. Dnesny text obsahuje základné vypovede, ktoré viedli reformátora Martina Luthera pri náprave stredovekej cirkvi. Co napísal „reformátor“ rodiacej sa krest’anskej cirkvi apostol Pavel? Je rozhorceny! Pocul, ze niektoré krest’anské zbory zachovávali staré nábozenské zvyky. Varuje pred nebezpecenstvom sfalsovania a znehodnotenia zvesti o Jezisovi Kristovi. Jezis Kristus ich od nich uz oslobodil. Pavel napomína: Nedajte sa znóva viesf l’udskymi predpismi! Reak,cia bola rözna. Krest’ania zo zidovstva este chceli zachovávat’ Bozie prikázania ako vyvoleny Bozí l’ud. Iná skupina krest’anov zastávala opacné stanovisko: bez predpisov nemozno zif ani v krest’anstve. Láska k blíznemu je pekná vec, ale poriadok musí byt’. Z toho pohládu si vieme predstavif aj dnesné problémy. a ako reagujeme my? Asi podobne. Pavel zdőraznuje, ze l’udské predpisy nemajú pred Bohom cenu, nemőzu nás spasif. Zachranuje len viera v Jezisa Krista. Byf len nejakymi poriadnymi l’udmi nemá cenu. Pavel ide d’alej: ked’sa budete spoliehaf na svoje snahy, Jezis Kristus je zbytocny, k spáse nepotrebny. Je dobré meditovaf o krízi Kristovom, ktory nás objíma svojimi ramenami. Vtedy pocítime tú oslobodzujúcu silu z nebies. Nebudeme uz zotrocení predpismi. Uz nie zabezpecenie zivota skutkami, ale vierou v Jezisa. Pavel zdőraznuje: slobodny Boh chce z nás maf slobodnych l’udí. Kristus nás oslobodil k slobode. Co to znamená konkrétne dnes? Dőjde k zmiereniu tam, kde sú rozpory. Skrze vieru v Krista nebude zálezat’ na tóm, ci niekto má iné krest’anské vierovyznanie. Hlavné je, ze sa úprimne veriaci krest’an prejaví v skutkoch lásky. Zif taky zivot je, prirodzene, t’azké. Duch Sváty nás vsak uspősobí byf slobodnymi a úprimnymi, uspősobí nás roztvorif ramená a nezovrief pást’ k úderu. „Kristus nás oslobodil k slobode!“ píse apostol krest’anskym zborom dneska i zajtraska. Reformátor Luther túto vetu Písma svátého ako jednu zo základnych Bozích právd pouzil na reformu cirkvi. Preto: prec od predpisov zákona k slobode láske skrze Jezisa Krista! Amen. Modlitba: Pane Boze, d’akujeme Ti, ze si priviedol Bozích muzov k pravdám Písma a skrze nich k náprave svojej cirkvi, ze si ju dal ocistif a napravif. Dakujeme, ze nám dávas cistotne a úprimne zvestovaf spásu v Jezisovi Kristovi. Nedaj nám ustúpit’ od Tvojej pravdy. Pomőz nám stáf na apostolskom základe cirkvi a vytrvaf v pravej viere az do konca. Amen. ■ Mgr. Ludovít Muntág evanjelicky farár J. POTÚCEK Co cinit’, Hospodine, Boze, ked’dúsa v ziali zovretá? Lutherova Vzkries, pomőz v tejto smrti hrőze, modlitba v ohnivom zjav sa, Pane, voze, by prisla Tvoja odveta. Hl’a, Hospodine, cirkev hnije, Daj sily k boju,Tvojho Ducha kol tela ovija sa had podopri svojím ramenom, i vlci draví, mnohé zmije do Slova pravdy oblec rúcha, zozierajú telő, polnoc bije by vstala mnohá dúsa hluchá, pastieri zlí, nepasú stád. zasiahni pravdy plamehom. A vraha krutá ruka vsadé Máj zivot v Tvojej ruke.Pane, rozsieva svoju smrtnú siet’, tak idem smele s selmou v boj, ach, kőiké duse hynú v hlade len Tvoja vdl’a nech sa stane, po Slove prahnúc zíznia v smäde, hocpójdem v súzení a hane, tmy obklücili cely svet. 0, Pane, vsetky rany zhoj. „Ktorych moc Bozia zachováva vieru na spasenie, pripravenézjavit'sa vposlednom case...“(1. Pt. 1:5.) 2.Kor. 6:1-10. Charakteristické crty osobnosti evanjelika alebo co je typicky evanjelické. Apostol Pavel predstavuje korintskym krest’anom kresfansky spősob zivot&Taky, ku ktorému sa nanovo prihlásila reformácia a ktory sme si osvojili ako evanjelicky 1. Űplne prvoradym znakom je vzt’ah k milosti Bozej. Evanjelik vie, ze zije z nej ako chudobny z bankového úctu, ktory mu otvoril Otec nebesky (svoj dávno premrhal). Úctu, na ktorom sú vlozené také hodnoty, ako láska, radosf, pokoj, zhovievavosf, neznosf, vernosf, zdrzanlivosf. To ho vedie k pokore a vylucuje pychu. Nikdy túto milosf nezneuzíva, neberie ju nadarmo, ale rozhojnuje a rozdáva ju.Vie, ze je to drahá milosf, poznacená utrpením a krvou Bozieho Syna. 2. Jeho správanie sa nesie v znamení slov „teraz je cas príhodny“. Na sióvá „predtym“ a „potom“ zabudol. Zije aktívne v prítomnosti v moci Kristovej. 3. Nikomu v nicom nedáva dővod na pohorsenie, a predsa vnása rozruch vsadé tam, kde je mrtvo, spánok, nedbalosf, povrchnosf, nevera... 4. V d’alsích versoch predstavuje apostol podrobny a obsírseny opis evánjeliovych vlastností. Spomeniem aspon jednu: ako smutní, ale vzdy veselí. S krest’anom-evanjelikom je radosf spolu nazívaf, lebo je vzdy vesely, dokonca aj vtedy, ked’ mu srdce smúti a place: to neznamená, ze má ústa neustále roztiahnuté do sirokého úsmevu, ale jeho správanie je plné radostnej nádeje, pretoze vidí „za horizont“ prítomnych dní. (Zj. 21,3-5.) ■ JozefGrexa Co je reformácia? Legenda hovorí, ze v elsasskom Mühlhausene stála kedysi slávna kaplnka, v ktorej Bozie slovo kázali samí vyznamní kazatelia.No, ráz, ked’vytrhli do Elsaska Francúzi, kaplnku spolovice zrúcali. Kedze nebola vől’a obnovif ju,tak ju predali. Novy majitel’ bol usilovny clovek. Uskladnil si v nej slamu a seno a zriadil kovácsku dielnu. V nej ukované predmety prédával a zarábal. Po rokoch si jeden farár spomenul, ze niekedy to bol kostol a nedalo mu to pokoj. Siel za kovácom a byvalú kaplnku odkúpil. Povyhadzoval z nej slamu" a seno. Zrusil kovácsku dielnu, odstánil odtial’ vsetko, co tam nepatrí, a obnovil oltár i kazatelnu. Opáf sa v nej zacalo kázaf a veriaci tam spievali a slúzili Hospodinovi. Tento príbeh mozno pripodobnif k cirkvi a reformácii. Starokresfanskú apostolskú cirkevl’udia poskodili. Miesto Bozieho slova ju naplnili slamou a senom l'udskych bludov a pápezskych vymyslov. Namiesto sviatosti Vecere Pánovej, v ktorej sa Judom dostávalo spasitel’nej Bozej milosti, zriadili v nej dielnu na dobré skutky a za peniaze predávali odpustenie hiechov. Martin Luther zistil, ze z cirkvi sa stal len obchod prestáva slúzit’ pővodnému úcelu. Nepostavil vsak novú cirkev, len ju obnovil a ocistil od l’udskych bludov a vymyslov. Na základe Bozieho slova z nej povyhadzoval vsetko, co do nej nepatrilo-seno i slamu l’udskej múdrosti, kovácsku dielnu dobrych skutkov a obnovil kazatelnu, aby sa z nej kázalo cisté Bozie slovo a oltár, pri ktorom mohli veriaci dostaf odpustenie hriechov z milosti skrze vieru. ■ M. KováCiková Hrad prepevny je Pán Boh nás Luther túto piesen napísal -a to sióvá i melodiu, niekedy medzi rokmi 1527 a 1529. Základny námet prevzal zo Zalmu 46. V ősmom a tiez v záverecnom dvanástom versi stojí: „Hospodin zástupov je s nami, Boh Jákobov, hrad nás nedobitny.“ Na konci stredoveku, ked’Luther zil, si vsetci uvedomovali vojenskú moc kamennych pevností a hradov (pretoze uz v tej dobé poznali strelny prach i kanon). Luther sa sám po wormskom sneme v roku 1521 musel ako vyhnanec pod kliatbou skoro rok skryvaf na hrade Wartburg. Je pravdepodobné, ze neskőr, ked’skladal piesen Hrad prepevny, sa mu vybavoval obrázok vysokych a masívnych hradieb Wartburgu, za ktorymi vtedy nasiel bezpecny úkryt pred nepriatel’mi evanjelia. Luther vo svojej piesni trefne premietol vsetky pozemské hrozby a útrapy, o ktorych hovorí 46. zalm do duchovnej oblasti. Krest’anovym nepriatel’om totiz nie je ani tak prírodná pohroma alebo politicky prevrat, i ked’fyzické nebezpecenstvo, choroby, nehody a dálsie spolocenské nepríjemnosti cloveku strpcujú zivot a vyvolávajú v nás pocity neistoty a ohrozenia. Predsa vsak, najvácsím nepriatel’om ostáva „ten stary nepriatel1“, Satan. Ked’ sa mai Luther stretnút’ v Augsburgu s tymi, ktorí mali moc a svoju pravdu postavili nad evanjelium, jeho priatelia ho varovali, ze ho odsúdia a upália. No Luther nasiel pevnú pődu pod nohami v uisteniach svojho Pána. Odpovedal: „I v Augsburgu, uprostred svojich nepriatel’ov, kral'uje Kristus.“ Luther mohol prísf o zivot i o cesf. Ale nemohol prísf o vieru, ktorú mu dávalo evanjelium a vdáka ktorému mai podiel na vecnom zivote. Hrad prepevny je Pán Boh nás. U Neho je ochrana pred kniezafom tohto sveta, ktorého i len „slovícko“ Písma porazí. Lutherova ruza Vlastny erb Martina Luthera prijala Evanjelická cirkev augsburgského vyznania za svoj institucionálny znak. Tvorí ho cierny kríz v cervenom srdci, lebo kríz síce umrtvuje, ale ponecháva srdcu jeho farbu. Srdce je ponorené v bielej ruzi, lebo viera dáva pokoj, radosf a potesenie. Biela symbolizuje farbu anjelov a Ducha Svátého. Ruza sa nachádza v belasom poli, symbolizujúcom priestor nebeskej obloh^, lebo radosf v Duchu a vo viere je pociatkom nebeskej radosti. Belasé pole lemuje zlatá obruc, dokumentajúca nebeské blahoslavenstvo, kroré je vecné, bez konca a vzácne ako zlato. Znak je vyrazom vyznania: Spravodlivy z viery bude zif. ■ M. KováCiková
