Evangélikus Élet, 2015. január-június (80. évfolyam, 1-26. szám)
2015-04-05 / 14. szám
io -m 2015. április 5. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabueová Budeme naplnení radosfou Jezis hovorí: „Neboj sa! Ja som Prvy aj Posledny a zivy: bol som mrtvy, a hl’a, som zivy naveky vekov a mám kl’úce smrti a podsvetia." ZjAVENIE JÁNA 1.17-B-18 Kristus vstal z mi tvych! Udalost’ veíkonocného rána,ktorá zmenila dejiny íudstva a stále ovplyvnuje nase zivoty. Uceníci si mysleli, ze to bude mat’ vplyv na okamzitú zmenu pomerov vo svete.Nemohli sa dockaí, zacali pochybovat' a ním na ceste pridal a oni sa s Ním zacali zhovárat’ o tóm, co sa stalo v Jeruzaleme. Poznali Ho,az ked prisli domov. On sa s ními sadol za stöl a zacal Iámat’ chlieb. Poznali Ho ako svojho Dobrého Pástiéra, Ktory zil pre nich a za nás vsetkych zomrel. Zacali im horiet srdcia, ked’ im vykladal, ze célé Písmo je svedectvom o útrpnej Bozej láske. Tak mozno póznát vzkrieseného Pána vzdy.Evanjelium k nám prichádza a specat’uje nám,co vsetko Boh podl’a svedectva Biblie vykonal pre nase vykúpenie. Tu pocítili, co je zo správneho evanjelia póznát', ze ide o nás osobne. Syn Bozí trpel, aby sme mohli zií zivot vyslobodeny z hriechu. Vstal z mítvych, aby mohol ist’ s nami na nasich cestách a mohol nás pretvorit’ na vernych pútnikov. Aj pri tohtorocnych sviatkov nás oslovuje evanjelium o vzkriesenom Kristovi. Prihovára sa nám osobne,aby nám zahorelo srdce. Dovol’me zvestovanému Slovu dotknút’ sa nás. Potom nebude pocuí z nasich úst, ze Velkú noc némámé radi pre l’udové zvyky, ktoré sa s nou spájajú. Budeme naplnení radost’ou a vdacnosíou za vsetko, co Pán Boh pre nás v Jezisovi vykonal. Naplnení veíkonocnou radostou mőzeme prezií skutocne pozehnané vefkonocné sviatky, nech sú uz poznacené potesením z nasich blízkych, s ktorymi sa stretneme, alebo naplnené smútkom utrpenia nás samych ci nasich blízkych. To vsetko preto, lebo Kristus vstal z mítvych. ■ Janka Nagajová Vzácny poklád Ten, kto mlady spoznal Pána, kto Mu svoje srdce dal, koho spasením a láskou Otec v nebi pozehnal, ten aj inym vyznaí tűzi, aky vzácny poklád má, kto mu zmenil zivot cely: Jezis, spása jediná. Ten, kto kazdodenne chodí cestou,co mu urcil Pán, komu On sám dáva silu vyhnúí hriechu nástrahám, ten aj inym vyznaí túzi, aky vzácny poklád má, kto mu radí, kto ho vedie: Jezis, cesta jediná. Ten, kto zrakom duse hl’adí tam, kde nebesky je del’, kto chce Judom lásku dávat’ ako jeho Spasitef, ten aj inym vyznaí túzi, aky vzácny poklád má, kto mu dáva zivot vecny: Jezis, nádej jediná. Kde sa to vsetko zacalo? Zidia slávia Velkú noc - Pesiach (po grécky pascha, po hebrejsky pesiach, na Slovensku sa na viacerych miestach hovorí aj paska) ako pamiatku na svoje vyslobodenie z egyptského otroctva. Sviatky sa zacínajú v den prvého jarného spinű mesiaca a trvajú 8 dní - kedze spin mesiaca je pohyblivy, pohybuje sa aj tento sviatok a tak sa „pohybuje“ aj nasa Vel’ká noc. Tento sviatok svátia Zidia uz okolo 3500 rokov. U krest’anov je Vel’ká noc oslavou vzkriesenia Jezisa Krista z mítvych po jeho smrti na dreve golgotského kríza. Kym sviatok narodenia Jezisa sa pripomínal az od 4. storocia, najstarsie svedectvo o sviatku Z mítvychvstania je uz z 2. storocia z mesta Sardy (dnes Sart v Malej Ázii). Najstarsí krest’ania tento sviatok nepotrebovali svátií, oni si ho pripomínali stále pri lámaní chleba. Vel’konocná nedel’a a vefkonocny pondelok Den vzkriesenia Jezisa Krista je najväcsim sviatkom krest’anov. U katolíkov sa jedli v ten den alebo v sobotu posvatené jedlá - konecne bolo po pőste! S posvátenymi jedlami sa hlavne na dedinách po sluzbách Bozích utekalo domov - povera hovorila: kto pride prvy domov, prvy dokoncí jarné práce! Ak niekto nedajboze zakopol alebo spadol, znamenalo to nesíastie... Poobede sa zacali d'alsie prípravy na nastávajúci den - Vefkonocny pondelok. Vefkonocny pondelok sa niesol a aj sa nesie v pohanskom duchu. Uz na svitaní prichádzali mládenci, vytiahli dievcatá k potoku alebo pumpe, oblievali ich, vysibali korbácmi, za co dostali maíované vajicka, zajest’ i vypií. V dedinách do kúdeínych izieb prijímali v ten den novych clenov - tych, co navstevovali posledny rocník l’udovej skoly. Dnes sa niekde kúpaci zmenili doslova na zobrákov. Symbolom vel’konocného pondelka je korbác, zajac, vajicko (a v súcasnosti aj ffasa alkoholu). Korbác mai vyhnaí z tela vsetko zlé, aj zlych duchov, a prebudií l’udí k zivotu. Vajicko bolo symbolom plodnosti - zajacik to isté. K vel’konocnym symbolom vsak patrí aj baránok - obetné zviera za hriechy, s ktorym sa stretávame uz v Starej zmluve. Symbolizuje obeí Jezisa Krista za nase hriechy. Najdőlezitejsím krest’anskym symbolom je kríz, na ktorom trpel Jezis, zapálená svieca symbolizuje vzkrieseného Krista. Vzkriesenie Jezisov hrob strázili samotní Zidia. Báli sa, aby uceníci neukradli Jezisovo telő a nevyhlasovali, ze vstal z mítvych, ako sám predpovedal. Aj hrob so strázami. Ale ich je - hádam sa bója? Májú okolo seba plno ohnov, bavia sa neprirodzene hlucne, vykrikujú, smejú sa, vidieí a pocuí ich je dosiroka - dal’eka. Stotník zastal. Nie, nepőjde k tymto l’ud’om. Sprotivili sa mu. Ale urcitá zvedavosí mu nedala, aby sa vzdialil, ba podisiel blizsie. Pomaly sa zacalo rozvidnievaí. Pod nohami pocítil drobné chvenie. Zase sa zem hybe? Zase sa nieco zacne diai? Ticho zhíkol. Z oblohy zleteli ohnivé blesky. Na zemi sa zmenili na biele postavy, ktoré mali krídla. Strázcovia obrazu nereagovali. kamen, ktory uzatváral hrob, zapecatili. Miestodrzitef Pilát odmietol daí na strázenie svojich vojakov. Ti májú dost’ práce na mestskych hradbách. Stotník v noci odchádzal stráze. Vsetko bolo v poriadku. Hoci títo l’udia boli stále otrasení z udalosti, ktorá sa odohrala pred dvoma dnami, uz zacali uzatváraí stávky: naozaj ten Jezis na tretí den ozije? Lebo táto správa bola medzi Zidmi veími rozsírená, a preto vlastne dali Jezisov hrob strázií. Stotník uveril, ze umrel Bozí Syn, ale aj v nőm bola pochybnosí. Na vlastné óéi videl, ako zomrel. O Jeho smrti nebolo pochyby. Ba z diaíky sa pozeral aj na to, kde Ho pochovali. Aj teraz v diáiké uvidel Nehybali sa. Neprevraveli. Nemohli obrazu zaspaí. Alebo zamreli v úzase a strachu ako stotník? Biele postavy l’ahko odkotúl’ali kamen a vosli do hrobky vytesanej v skale. A vzápátL.Vzápátí z hrobu vysli tri biele postavy. Tri! Dve s krídlami a tá tretia...to je Jezis! Urcite je to Jezis. „2ije,“ vyriekol stotník. „Bozí Syn naozaj vstal z mítvych...“ On uveril na rozdiel od zidovského národa, ktory doteraz caká na svojho Mesiása... A my, l’udia zo zaciatku 2i.storocia.máme tiez takú vieru ako neznámy rímsky stotník... Alebo sa priblizujeme tym druhym... ■ Nora Baráthová Zobete Pána Jezisa Krista pre nás vyplyva, ze mámé zií novy zivot ako zmierené a vykúpené Bozie deti. Ako nővé stvorenie sme povolaní slúzií zivému Bohu: „O co viac krv Krista, ktory mocou vecného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeí, ocistí nám svedomie od mítvych skutkov, aby sme slúzili zivému Bohu!“ (Zid 9,14) Obnovilo sa narusené spolocenstvo s Hospodinom a vznikla nová situácia. Novy zivot, nővé spolocenstvo, novy vzíah, ku ktorému sme povolaní. Obeí Pána Jezisa vyvrcholila v nedel’né vefkonocné ráno. V tomto je iná ako ostatné obete. Kristova obeí by bola nedokoncená a neuplná, keby nebolo vzkriesenie. Stále by sme boli „v hriechoch". Apostol Pavel nám to ozrejmuje, ked’ píse: „... ale ak Kristus nebol vzkrieseny, daromná je vasa viera, este vzdy ste vo svojich hriechoch!“ (íK 15,17) Kristovo vefkonocné vzkriesenie sa dovrsilo Obnovilo sa spolocenstvo s Bohom na Veíky piatok. Hriechy sú odpustené, zmierenie je dokonané. A ako je to s obet’mi dnes? Prestali alebo neprestali? Dá sa povedaí, ze áno aj nie. Tie, ktorymi sme si chcel zmierií Boha a získaí odpustenie hriechov, prestali. Pokracujú vsak tie, ktorymi chceme vzdaí Bohu úctu. V Obrane Augsburského vyznania sa píse: „Existujú dva druhy obete. Jednym je obeí zmierania, to jest skutok, dávajúci zadost’ucinenie za vinu a trést, teda zmierujúci Boha alebo utisujúci Bozí hnev: tento skutok aj inym zasluhuje odpustenie hriechov. Druhym je obeí vd’aky, ktorá nezasluhuje odpustenie hriechov ani zmierenie, ale ju prinásajú zmierení, aby vzdali vd’aky za prijaté odpustenie hriechov a za iné dobrodenia." Prvy druh cloveku priniesol Pán Jezis Kristus. Druhy typ obete prinásame my krest’ania ako prejav vd’aky za to, co sme od Boha prijali. Táto obetná prax pokracuje dodnes a mámé ju robií kazdy den, aby sme si Boha uctili. Je dőlezité rozlisovaí obetné formy. Prvá je fyzická, druhá duchovná. Zivot krest’ana má poukazovat’ na Jezisa Obete vd’aky Biblia vymedzuje nasledujúco: „Skrze Neho teda vzdy prinásajme Bohu obeí chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho menő." (Zid 13,5) Mámé vyznávaí Jezisa Krista, a tak Mu priniesí obeí chvály. Zivot krest’anov je zivotom, ktory neustále poukazuje na Pána Jezisa Krista. Slovami, cinmi, myslienkami. Tento druh obetí mőzeme prinásaí iba vierou v Pána Jezisa Krista ako zmierení l’udia, a tak Mu pod’akovaí za prijaté odpustenie hriechov: „Prinásam Tebe obeí vd’aky a vzyvaí budem menő Hospodinovo!“ (Z 116,17) Prinásaí obeí chvály a vzyvanie Boha a vyznávanie viery v Pána Jezisa. K tejto obeti sa radí aj Vecera Pánova ako vyraz vd’aky Bohu za prijaté dobrodenia a tiez za zvestovanie evanjelia. Apostol Pavel kázal pohanom o radostnej zvesti, aby v nich usmrtil „starého Adama", cím by v ich vnútri zacal novy zivot, a tak sa stávali príjemnou obeíou Bohu: „...aby som bol sluzobníkom Krista Jezisa medzi pohanmi vo svátej sluzbe pri evanjeliu Bozom, aby sa pohania stali príjemnou obeíou posvátenou Duchom Svätym.“ (R 15,16) Z ivót zapojeny do sluzby je Bohu príjemná obeí: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Bozie, vydávajte svoje telá v zivú, svátú, Bohu príjemnú obeí, vasú rozumnú sluzbu Bohu.“ (R 12,1) Sem sa radia aj dobré skutky, ktoré konáme, aj utrpenie, ktoré kvőli Jezisovi znásame. Toto je rozumná sluzba Bohu, ku ktorej nás pozyva apostol Pavel. Este presnejsie - je to sluzba, v ktorej poznávame Boha a srdcom Ho prijímame. Prinásaí duchovné obete znamená prinásaí a odovzdaí seba samého Bohu. Aj toto je príjemná obeí Bohu, ked’ Mu clovek odovzdá zivot. To sa vsak mőze staí iba vierou v Pána Jezisa Krista:....a aj vy sami ako zivé kamene budujte sa na duchovny dóm, sváté knazstvo, aby ste prinásali duchovné obete príjemné Bohu srkze Jezisa Krista“ (iPt 2,5) Ked’prinásame duchovné obete Novej zmlúvy - svoje zivoty, slúzime Bohu, svédeimé o Jezisovej láske k stratenym l’ud’om, prijímame Veceru Pánovu, potom napíname zmyseí a vyznam Vel’kej noci. Vyznávame tiez, ze Jezisova obeí sa stala nasou, privlastnili sme si ju a zijeme z nej. ■ Marián Kanuch Autor je farárom v CZ Bardejov
