Evangélikus Élet, 2014. július-december (79. évfolyam, 27-52. szám)
2014-12-21 / 51-52. szám
Evangélikus Élet SZLOVÁK OLDAL 2014. december 21-28. » 17 Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Vianocná dobrá zvesí „Zjavila sa milost’Bozia, spásonosná vsetkym ludom’.’ (List Tít.2:ii) „Narodil sa Kristus Pán, veseíme sa! Z ruze kvet vykvitol nám.radujme sa! Zo zivota cistého, z rodu kráíovského nám, nám narodil sa!”- spievame radostne, veselo na Stedry vecer túto krásnu piesen Juraja Tranovského. Ale naozaj tú vel’kú radosf tej vianocnej dodrej zvesti-ako mali na prvych Vianociach pastieri, ked’ poculi anjelsky chór spievat’: „Nebojte sa, vedzvestujem vám vel'kú radost, ktorá bade vsetkému l'udu, lebo narodil sa Vám dnes v meste Dávidovom Spasitel’, ktory je Kristus Pán”. (Ev. p. Luk.2:io-n) Eudia v nasom dnesnom svete sú sklamaní, beznádejní. Vel’a pracujú, snazia sa, bezia... A náhle pride nejaká katastrofa: ako sme mali nedávno zátopu v nasej krajine. Alebo nedávno to cervené blato, ktoré vypuklo pri meste Ajka a l’udia si stratili svoje domy a vsetko, co zatial’získali. Tí l’udia stratili aj chut’ do zivota, stratili aj svoju nádej. Do tohto beznádejného sveta chce posielat’ aj teraz nás odkaz Hospodin: Eudia, predsa mőzete mat’ nádej a radost’ - „Lebo zjavila sa milost’ Bozia, spásonosná vsetkym ludom." - skrze násho Pána Jezisa Krista, Koho dal, daroval nám nás Hospodin. Ten nás Jezis Kristus si tam nechal nebies, nebeské král’ovstvo a stal sa clovekom, stal sa chudobnym. Ten Jezis Kristus prisiel nás hl’adaf, spasit’, vykúpit’. Ten Jezis Kristus priniesol nám milost’ lásku Boziu. Prisiel za to, aby pre nás potom mohol dat’ svoj cely zivot. Ten nás Jezis Kristus chce, aby v tychto dnoch, na tieto krásne sviatky sme sa utísili, aby sme za zastavili, aby sme si uvedomili: Ten nás Jezis Kristus, ktory si splnil milostivú vől’u svojho nebeského Otca a prisiel na nasu biednu zem spasit’ nás vsetkych. V jeho osobe sa stelesnila Bozia láska, ktorá chce nás aj dnes objímat’, prijímat’, spájat’ a nosievat’ láskavo, milostivo kazdodenne. Ten nás Jezis Kristus chce, aby aj my - v jeho láske - prijímali jeden druhého, aby v Jeho svetle milosti sme uvideli: Co je podstata tych sviatkov. „Tak Boh milovai svet, ze Svojho Jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale vecny zivot mai kazdy..’.’ (Ján 3:16) Nás Pán Jezis chce nase srdcia si ocistif, posvätit’ a pripravit’: aby potom mohli byt’ Bozím stánkom. Nás Pán Jezis chce sa narodit’ v nasích srdciach, aby tam byval On so Svojími darmi: s Jeho láskou, pokojom a radost’ou. Nech sa stane aj s nami Bozí zázrak na tieto vianocné sviatky,aby sme mohli naozaj radostne, veselo spievat’ spolu: „Cuj, slávny neba ples: Kristus narodil sa dnes! Sláva Bohu na nebi, pokoj ludom na zemi! Plesaj l’udstvo, vzdávaj cesf za radostnú spásy zvesf: Novorodeny KráJ teba spasit’ zavítal!” ■ Hilda Guláciová-Fabulová Ev. farárka Slovenského ev. CZ-u Vianocny smútok „Vianoce, Vianoce prichádzajú, st’astné a veselé.” Uz sa blízi opát’ cas st’astia a radosti. V reklamách sa vsetci st’astne usmievajú, pre svojich blízkymi darceky chystajú. V srdci cloveka vládne radost’ a pokoj. Teda, mai by. Ked’ sa vsak pozrieme okolo seba a zacneme vnímat’ l’udí okolo nás, zistíme, ze po pokoji a st’astí, akoby sa zl’ahla zem. Po potulkách mestom sa namiesto pokoja stretneme s nervozitou a uponáhl’anost’ou. V obchodoch i na cestách s arogantnosíou. Vo vzt’ahoch s podvodom, klamstvom a nenávist’ou. Podobná situácia sa odohrala aj pred vyse 2000 rokmi v „DOME CHLEBA” - v Betleheme. Eudia prezívali svoje kazdodenné problémy a starosti. Mnohí boli v Betleheme iba na návsteve u blízkych, aby sa dali zapísat’ kazdy do svojho mesta, plniac cisárov príkaz. Na Zemi sa zrodil novy zivot. Prichádzal „Predivny Radca, mocny Boh, Otec vecnosti, Knieza pokoja’.’ (Izaiás 9,5) Boh sa stal clovekom, zrodil sa v mastal’ke uprostred l’udskej biedy, bolesti, trápenia i ustarostenosti. A mnohí o tóm nevedeli, Bozí príchod na svet nevnímali a domov sa vracali bez zvesti o kniezati Pokoja. Domnievam sa, ze podobná scéna sa odohráva aj dnes, po vyse 2000 rokoch. Síce inak obliekame, inak premyslame, inak vystupujeme navonok. Ale v srdci zastávame rovnakí. Nesúc svoje drobné radosti i svoj nemaly zial’. Napriek tomu, ze vo vianocnom období hovoríme castejsie o radosti a st’astí, zostáva coraz viac len pri red. Nevieme a mozno sa bojíme ju skutocne prezívat’. Vypoved’ 17 rocného dievcat’a podáva o tóm presvedcivy dőkaz: „Cítim smútok, ale zároven sa tesím na Vianoce. Ale vzdy ked’ sa na nieco tesím tak to dopadne hrozne... tak radsej sa nebudem teáit’!” Mnohí z nás mőze mat’ podobné pocity pri myslienke na blíziaci sa príchod Vianoc. Viacerí prezili toho roku krízu v rodine, vo vzt’ahoch, iní prisli o zamestnanie a zápasia o prezitie. Smútok zostáva realitou aj v zivote tych z nás, ktorí stratili blízkeho, alebo ho sprevádzajú na ceste utrpenia, bolesti a nemoci. Ten smútok zostáva ukryty v hlbinách nasich side i vo vnútri nasich rodín. Samotná atmosféra Vianoc nedokáze zmenit’ situácie v nasom zivote, nemöze premenit’ nenávist’ na lásku, nepokoj na pokoj, smútok na radost’. Dalsia vypoved’ dievcat’a dodáva: „Vytvorila sa skupina pre Judí, ktorí nenávidia Vianoce. O com sú vlastne Vianoce? O pretvárke l’udí, ze ako sú radi, ze sa vidia a mőzu si povedaf „mám fa rád?” Tieto tri krásne sióvá sa dajú povedaf pocas celého roku, nielen na Vianoce... Co by to boli samozrejme este Vianoce bez darcekov, zhonu, nepokoja a smútku kvóli tomu, ze sme nedostali to, co sme tak neskutocne chceli? A este k tomu tie úbohé reklamy v televízii, ktoré zacali uz hádam v júli. „NENÁVIDÍM VIANOCE!” Preco májú mladí l’udia takí pohl’ad na Vianoce? Preco sa pocas nich v nás nie nemení? Je to pre to, lebo neprijímame do srdea nám narodeného Spasitel’a. On je ten zasl’úbeny Záchranca, predivny Radca, mocny Boh, Otec vecnosti a Knieza pokoja. U Neho je radost’ i pokoj. Ak sa priblízime k Bohu, On sa priblízi k nám. Ak do Jeho rúk vlozíme nás smútok i starosti, On nám do srdea vlozí ten skutocny pokoj, radosf i lásku. Boh sa priblízil svetu, dal a dáva mu svoju Lásku. Zálezí len na nás, co s nou urobíme, ci ju prijmeme, alebo nou pohrdnem. Hoci sme vel’mi podobní Judom zijúcim pre 2000 rokmi s nasou bolest’ou, trápením i smútkom; nezostanme im podobny v pohrdnutí Jezisom. On je tu! Len vd’aka Nemű a len s Ním májú Vianoce ten pravy vyznam. Len ak prijmeme vianocné posolstvo Bozej lásky, pokoja a radosti, zacneme Vianoce s radost’ou ocakávat’ a napriek okolnostiam v pravom pokoji prezívaf. ■ Mgr. Hana PeniCková, evanjelická farárka Pokojné prezívanie Vianocnej radosti z narodenia Kniezat’a Pokoja Zeláme Vám! Vianocné hviezdy Prislo mi do úm jeden príbeh z bohatyeh Vianoc. Rodicia, ktorí zili v bohatstve: veía penazí minali na Vianoce. Tak cakali domov svojich det’ov uz vel’kého syna a vel’kú dcéru, aby mohli spolu byf- ako oni povedali, aspon ráz, „na svátom dni, na Vianoce”. Pekne sa vyobliekli, a tak cakali svojich detí, pri hojne prestieraného stolu a pri bohatého vianocného stromu. Pozde popoludní prichádzajú konecne deti. V rukách májú dva lístky do divadla: „Tu máte dva lístkypovedia • rodicom- chodte pekne dnes vecer do divadla, lebo k nám prídu nasi kamaráti a s ními cheme dobrú zábavu spravif! A oni nemajú radi uz staryeh...” Tie Vianoce, co uz sratili podstatu, takym mózu sa staf. Co stratili Jezisa Krista a jeho velebenie. Alebo nech pozrime si druhy príklad: Jeden otec, ktory má syna jedinácika, kto uz má tol’ko hraciek a nemá rád z nicoho. Pred Vianocami ten otec tak vybuchne uz hnevom: „Co by som mai este kúpit’ tym chlapcom? Boha? Aby uz mai z niecoho radosf?” Jeho manzelka zacala plakaf: „ Áno potreboval by Boha, a ani kúpit’ by si nemal, iba daf jemu..." „Lebo tak Boh milovai svet, ze svojho jednorodeného Syna dal...” - Do betlehemského jasla a pred jaslom klácali ti cudzí, ktorí prisli z dafeka a chválili, velebili Ho. Ked’ si pozrime na vonkajsie okolnosti, hádam tie Vianoce boli najchudobnejsie: jedno jasle a teraz zrodené dieíatko.- Ale ti cudzí nie na vonkajsie okolnosti pozerali, ale na podstatu, na zaslúbeného, na cakaného pozerali, nie na balenie, ale na Dara. Na Voíakoho, a nie na volacoho pozerali s vierou, nie iba s ocami, ale s dusami Toho, Koho hl’adali. Kto so svojou vierou pozerá, ten na Stedry vecer nie iba pekne ozdobeny vianocny stromcek- vyrezany strom- vidí, ale toho Jezisa, ktory za nás, na nasu zem prisiel a za nase viny trpel a zomrel. Vidí symbol vyrezaného stroma teda. Kto pozerá so svojou vierou, nie len sviecku vidí, ale vo tme zjaveného svetla, znak svieceho Svátého Písma. Kto s vierou prijíma od Jeho dar, ten nie v knihe, alebo v nejakych satách vidi svoje „Jeziska”, ale vidi Jeho, Koho na dni narodeniny dostane, a búdé mu srdee teplé, mysliac si na najväesi dar Boha. Lebo velebif Ho, znamená: vidief s vierou. Vidief nad zemskymi vecmi, a uvidief Jeho: otriasf sa, zamlcaf a klácat’ sa pred Jeho prítomnost’ou. V Biblii nenájdeme sióvá mudrím: pred jaslom. Ale velebenie pred mocnym Bohom! Áno, Pane! Cítim fa, milujem fa, velebím fa! To áno je aj odhodlané nie na vsetkému, naco Pán Boh povie nie v Jezisi. Toto chválenie k Pánu Bohu, povedaf áno rozhodne sa, ze akymi sviatkami budú nám Vianoce.: zábavami, karnevalmi, alebo svátymi. Na jedné mámé povedaf áno, na druhé nie! Ked' sa zostarneme, aké diéta by sme chceli mat’?- Kto nevie nie daf, ale pred nasou postelou sa módii, dá nám jesf- lebo my sami uz nevieme- alebo kto s lístkami do divadla posle nás zo svojho domu? Lebo ono na zábavy povedal áno, a na Stedry vecer nie. Aj od nás závisí. Od nasich áno a od nasích nie. Strucne: od nasich modlitieb. ■ Úryvok- Endre Gyökössy Láska dar (kniha) Sluzby Bozie pocas Vianoc a Nového roku v evanjelickej Kaplnke 2 4. december 25. december 28. december 31. december 01. januar Stedry vecer o 14:00 h 1. slávnost’ vianocná o 10:00 h s Vecerou Pánovou Nedel’a po Vianociach o 10:00 h Záver obcianskeho róka o 16:00 h Novy rok o 10:00 h Adresa: ul. Rákocziho c. 57/u Srdecne cakáme Vás!
