Evangélikus Élet, 2014. július-december (79. évfolyam, 27-52. szám)

2014-12-21 / 51-52. szám

Evangélikus Élet SZLOVÁK OLDAL 2014. december 21-28. » 17 Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Vianocná dobrá zvesí „Zjavila sa milost’Bozia, spásonosná vsetkym ludom’.’ (List Tít.2:ii) „Narodil sa Kristus Pán, veseíme sa! Z ruze kvet vykvitol nám.radujme sa! Zo zivota cistého, z rodu kráíovského nám, nám narodil sa!”- spievame ra­­dostne, veselo na Stedry vecer túto krásnu piesen Juraja Tranovského. Ale naozaj tú vel’kú radosf tej via­­nocnej dodrej zvesti-ako mali na pr­­vych Vianociach pastieri, ked’ po­­culi anjelsky chór spievat’: „Nebojte sa, vedzvestujem vám vel'kú radost, ktorá bade vsetkému l'udu, lebo na­rodil sa Vám dnes v meste Dávido­­vom Spasitel’, ktory je Kristus Pán”. (Ev. p. Luk.2:io-n) Eudia v nasom dnesnom svete sú sklamaní, beznádejní. Vel’a pracujú, snazia sa, bezia... A náhle pride nejaká katastrofa: ako sme mali nedávno zátopu v na­­sej krajine. Alebo nedávno to cerve­­né blato, ktoré vypuklo pri meste Ajka a l’udia si stratili svoje domy a vsetko, co zatial’získali. Tí l’udia stra­tili aj chut’ do zivota, stratili aj svoju nádej. Do tohto beznádejného sveta chce posielat’ aj teraz nás odkaz Hospodin: Eudia, predsa mőzete mat’ nádej a radost’ - „Lebo zjavila sa milost’ Bozia, spásonosná vset­kym ludom." - skrze násho Pána Jezisa Krista, Koho dal, daroval nám nás Hospodin. Ten nás Jezis Kristus si tam nechal nebies, ne­­beské král’ovstvo a stal sa clovekom, stal sa chudobnym. Ten Jezis Kri­stus prisiel nás hl’adaf, spasit’, vy­­kúpit’. Ten Jezis Kristus priniesol nám milost’ lásku Boziu. Prisiel za to, aby pre nás potom mohol dat’ svoj cely zivot. Ten nás Jezis Kristus chce, aby v tychto dnoch, na tieto krásne sviatky sme sa utísili, aby sme za zastavili, aby sme si uvedo­­mili: Ten nás Jezis Kristus, ktory si splnil milostivú vől’u svojho nebe­­ského Otca a prisiel na nasu biednu zem spasit’ nás vsetkych. V jeho osobe sa stelesnila Bozia láska, kto­rá chce nás aj dnes objímat’, prijí­­mat’, spájat’ a nosievat’ láskavo, mi­­lostivo kazdodenne. Ten nás Jezis Kristus chce, aby aj my - v jeho lás­­ke - prijímali jeden druhého, aby v Jeho svetle milosti sme uvideli: Co je podstata tych sviatkov. „Tak Boh milovai svet, ze Svojho Jednorode­­ného Syna dal, aby nezahynul, ale vecny zivot mai kazdy..’.’ (Ján 3:16) Nás Pán Jezis chce nase srdcia si ocistif, posvätit’ a pripravit’: aby po­tom mohli byt’ Bozím stánkom. Nás Pán Jezis chce sa narodit’ v nasích srdciach, aby tam byval On so Svo­­jími darmi: s Jeho láskou, pokojom a radost’ou. Nech sa stane aj s nami Bozí zá­­zrak na tieto vianocné sviatky,aby sme mohli naozaj radostne, veselo spievat’ spolu: „Cuj, slávny neba ples: Kristus narodil sa dnes! Sláva Bohu na nebi, pokoj ludom na zemi! Ple­­saj l’udstvo, vzdávaj cesf za radostnú spásy zvesf: Novorodeny KráJ teba spasit’ zavítal!” ■ Hilda Guláciová-Fabulová Ev. farárka Slovenského ev. CZ-u Vianocny smútok „Vianoce, Vianoce prichádzajú, st’ast­­né a veselé.” Uz sa blízi opát’ cas st’as­­tia a radosti. V reklamách sa vsetci st’astne usmievajú, pre svojich blíz­­kymi darceky chystajú. V srdci clo­­veka vládne radost’ a pokoj. Teda, mai by. Ked’ sa vsak pozrieme okolo seba a zacneme vnímat’ l’udí okolo nás, zistíme, ze po pokoji a st’astí, akoby sa zl’ahla zem. Po potulkách mestom sa namiesto pokoja stret­­neme s nervozitou a uponáhl’anos­­t’ou. V obchodoch i na cestách s aro­­gantnosíou. Vo vzt’ahoch s podvo­­dom, klamstvom a nenávist’ou. Po­­dobná situácia sa odohrala aj pred vyse 2000 rokmi v „DOME CHLE­­BA” - v Betleheme. Eudia prezívali svoje kazdodenné problémy a sta­­rosti. Mnohí boli v Betleheme iba na návsteve u blízkych, aby sa dali zapí­­sat’ kazdy do svojho mesta, plniac ci­­sárov príkaz. Na Zemi sa zrodil no­­vy zivot. Prichádzal „Predivny Rad­­ca, mocny Boh, Otec vecnosti, Knie­­za pokoja’.’ (Izaiás 9,5) Boh sa stal clovekom, zrodil sa v mastal’ke upro­­stred l’udskej biedy, bolesti, trápenia i ustarostenosti. A mnohí o tóm ne­vedeli, Bozí príchod na svet nevní­­mali a domov sa vracali bez zvesti o kniezati Pokoja. Domnievam sa, ze podobná scé­­na sa odohráva aj dnes, po vyse 2000 rokoch. Síce inak obliekame, inak premyslame, inak vystupujeme navonok. Ale v srdci zastávame rov­nakí. Nesúc svoje drobné radosti i svoj nemaly zial’. Napriek tomu, ze vo vianocnom období hovoríme castejsie o radosti a st’astí, zostáva coraz viac len pri red. Nevieme a mozno sa bojíme ju skutocne prezí­­vat’. Vypoved’ 17 rocného dievcat’a podáva o tóm presvedcivy dőkaz: „Cítim smútok, ale zároven sa te­­sím na Vianoce. Ale vzdy ked’ sa na nieco tesím tak to dopadne hroz­­ne... tak radsej sa nebudem teáit’!” Mnohí z nás mőze mat’ podobné pocity pri myslienke na blíziaci sa príchod Vianoc. Viacerí prezili toho roku krízu v rodine, vo vzt’ahoch, iní prisli o zamestnanie a zápasia o prezitie. Smútok zostáva realitou aj v zivote tych z nás, ktorí stratili blíz­­keho, alebo ho sprevádzajú na ceste utrpenia, bolesti a nemoci. Ten smútok zostáva ukryty v hlbinách nasich side i vo vnútri nasich rodín. Samotná atmosféra Vianoc nedoká­­ze zmenit’ situácie v nasom zivote, nemöze premenit’ nenávist’ na lás­ku, nepokoj na pokoj, smútok na ra­dost’. Dalsia vypoved’ dievcat’a do­­dáva: „Vytvorila sa skupina pre Judí, ktorí nenávidia Vianoce. O com sú vlastne Vianoce? O pretvárke l’udí, ze ako sú radi, ze sa vidia a mőzu si povedaf „mám fa rád?” Tieto tri krásne sióvá sa dajú povedaf pocas celého roku, nielen na Vianoce... Co by to boli samozrejme este Via­noce bez darcekov, zhonu, nepokoja a smútku kvóli tomu, ze sme nedos­­tali to, co sme tak neskutocne chce­­li? A este k tomu tie úbohé reklamy v televízii, ktoré zacali uz hádam v jú­li. „NENÁVIDÍM VIANOCE!” Preco májú mladí l’udia takí po­­hl’ad na Vianoce? Preco sa pocas nich v nás nie nemení? Je to pre to, lebo neprijímame do srdea nám narode­­ného Spasitel’a. On je ten zasl’úbeny Záchranca, predivny Radca, mocny Boh, Otec vecnosti a Knieza pokoja. U Neho je radost’ i pokoj. Ak sa pri­­blízime k Bohu, On sa priblízi k nám. Ak do Jeho rúk vlozíme nás smútok i starosti, On nám do srdea vlozí ten skutocny pokoj, radosf i lásku. Boh sa priblízil svetu, dal a dáva mu svoju Lásku. Zálezí len na nás, co s nou urobíme, ci ju prijmeme, alebo nou pohrdnem. Hoci sme vel’mi podobní Judom zijúcim pre 2000 rokmi s na­­sou bolest’ou, trápením i smútkom; nezostanme im podobny v pohrdnu­­tí Jezisom. On je tu! Len vd’aka Nemű a len s Ním májú Vianoce ten pravy vyznam. Len ak prijmeme vianocné posolstvo Bozej lásky, pokoja a ra­dosti, zacneme Vianoce s radost’ou ocakávat’ a napriek okolnostiam v pravom pokoji prezívaf. ■ Mgr. Hana PeniCková, evanjelická farárka Pokojné prezívanie Vianocnej radosti z narodenia Kniezat’a Pokoja Zeláme Vám! Vianocné hviezdy Prislo mi do úm jeden príbeh z bo­­hatyeh Vianoc. Rodicia, ktorí zili v bohatstve: veía penazí minali na Vianoce. Tak cakali domov svojich det’ov uz vel’kého syna a vel’kú dcé­­ru, aby mohli spolu byf- ako oni po­­vedali, aspon ráz, „na svátom dni, na Vianoce”. Pekne sa vyobliekli, a tak cakali svojich detí, pri hojne pre­­stieraného stolu a pri bohatého via­­nocného stromu. Pozde popoludní prichádzajú ko­­necne deti. V rukách májú dva líst­­ky do divadla: „Tu máte dva lístky­­povedia • rodicom- chodte pekne dnes vecer do divadla, lebo k nám prídu nasi kamaráti a s ními cheme dobrú zábavu spravif! A oni nemajú radi uz staryeh...” Tie Vianoce, co uz sratili pod­­statu, takym mózu sa staf. Co stra­tili Jezisa Krista a jeho velebenie. Alebo nech pozrime si druhy prí­­klad: Jeden otec, ktory má syna je­­dinácika, kto uz má tol’ko hraciek a nemá rád z nicoho. Pred Vianoca­­mi ten otec tak vybuchne uz hne­­vom: „Co by som mai este kúpit’ tym chlapcom? Boha? Aby uz mai z niecoho radosf?” Jeho manzelka zacala plakaf: „ Áno potreboval by Boha, a ani kúpit’ by si nemal, iba daf jemu..." „Lebo tak Boh milovai svet, ze svojho jednorodeného Syna dal...” - Do betlehemského jasla a pred ja­­slom klácali ti cudzí, ktorí prisli z dafeka a chválili, velebili Ho. Ked’ si pozrime na vonkajsie okol­­nosti, hádam tie Vianoce boli najchu­­dobnejsie: jedno jasle a teraz zrodené dieíatko.- Ale ti cudzí nie na vonkaj­sie okolnosti pozerali, ale na podstatu, na zaslúbeného, na cakaného pozera­li, nie na balenie, ale na Dara. Na Voíakoho, a nie na volacoho po­zerali s vierou, nie iba s ocami, ale s du­­sami Toho, Koho hl’adali. Kto so svo­­jou vierou pozerá, ten na Stedry vecer nie iba pekne ozdobeny vianocny stromcek- vyrezany strom- vidí, ale toho Jezisa, ktory za nás, na nasu zem prisiel a za nase viny trpel a zomrel. Vi­dí symbol vyrezaného stroma teda. Kto pozerá so svojou vierou, nie len sviecku vidí, ale vo tme zjaveného svetla, znak svieceho Svátého Písma. Kto s vierou prijíma od Jeho dar, ten nie v knihe, alebo v nejakych satách vidi svoje „Jeziska”, ale vidi Jeho, Ko­ho na dni narodeniny dostane, a bú­dé mu srdee teplé, mysliac si na naj­­väesi dar Boha. Lebo velebif Ho, zna­­mená: vidief s vierou. Vidief nad zem­­skymi vecmi, a uvidief Jeho: otriasf sa, zamlcaf a klácat’ sa pred Jeho prítom­­nost’ou. V Biblii nenájdeme sióvá mu­­drím: pred jaslom. Ale velebenie pred mocnym Bohom! Áno, Pane! Cítim fa, milujem fa, velebím fa! To áno je aj odhodlané nie na vsetkému, naco Pán Boh povie nie v Jezisi. Toto chválenie k Pánu Bohu, po­vedaf áno rozhodne sa, ze akymi sviatkami budú nám Vianoce.: zá­­bavami, karnevalmi, alebo svátymi. Na jedné mámé povedaf áno, na druhé nie! Ked' sa zostarneme, aké diéta by sme chceli mat’?- Kto nevie nie daf, ale pred nasou postelou sa módii, dá nám jesf- lebo my sami uz nevie­me- alebo kto s lístkami do divadla posle nás zo svojho domu? Lebo ono na zábavy povedal áno, a na Stedry vecer nie. Aj od nás závisí. Od nasich áno a od nasích nie. Strucne: od nasich modlitieb. ■ Úryvok- Endre Gyökössy Láska dar (kniha) Sluzby Bozie pocas Vianoc a Nového roku v evanjelickej Kaplnke 2 4. december 25. december 28. december 31. december 01. januar Stedry vecer o 14:00 h 1. slávnost’ vianocná o 10:00 h s Vecerou Pánovou Nedel’a po Vianociach o 10:00 h Záver obcianskeho róka o 16:00 h Novy rok o 10:00 h Adresa: ul. Rákocziho c. 57/u Srdecne cakáme Vás!

Next

/
Oldalképek
Tartalom