Evangélikus Élet, 2013. július-december (78. évfolyam, 27-52. szám)
2013-11-03 / 44. szám
4 4 2013- november 3. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet „Kaidé Bohom vnuknuté Písmo je aj uzitocné na ucenie, na karhanie, na napravanie...” (2Tim 3,16) Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Zivé kamene „Nik nemőze polozii iny základ okrem toho, co je polozeny, a tym je Jezis Kristus.” (íKor 3,11) „Pristupujte k Nemű, zivému kamenu l'udmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako zivé kamene budujte sa na duchovny dóm..” (íPt 2,4-5) „Neboj sa, lebo ja som s tebou...” Presla som dlhou zivotnou cestou, kym som pochopila, ze Boh je Láska a len pri Jeho nohách mőzem nájst’ pokoj i napriek tomu, ze vo svete vládne egoizmus, násilie, závist’, neprávnosí, neistota... Tazké zivotné skúsky ma priviedli k cítaniu Biblie, pretoze práve v kritickych chvííach ku mne cez Bozie slovo prehovoril zivy Boh. Nalial mi sily a nádeje bojovat’ d’alej. Kdo teraz najt’azskej skúske v mojom zivote patrilo obdobie, ked’ mi zomrel manzel a o tri roky neskőr necakane násilnou smrt’ou aj syn. Myslela som si, ze nedokázem uniest’ tento t’azky kríz a ze je to mőj koniec. No prűd sebazáchovy ma nútil, vzdy ked’moje telő zacalo zlyhávat’, privolat’ lekársku pomoc. Samota a prázdno, ktoré sa u mna po odchode mojich milovanych usadili, mi kazdú sekundu vnucovali myslienku: „Naco este zit a pre koho?” Zostala mi dcéra, dve krásne vnúcky, ale vtedy som si to neuvedomovala. Voslabení tela i duse zaútocili na mna este aj zlí fudia a svojimi útokmi mi nahánali strach. Ved’ mi nemal kto pomöct’, poradií, zastat’ sa ma. Vedela som, ze sama sa neubránim. Ráz, ked’bol uz psychicky Üak na nevydrzanie, otvorila som Bibliu, ktorá lezala na stole a cítala: „... neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrasene vókol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním t’a a pomózem ti i podopriem (a svojou spásonosnou pravicou. Na hanbu a posmech vyjdú vsetci, ktorízlost’ou kypiaproti tebe (íz 41,10-11) Neverila som vlastnym ociam. Ved’ to ku mne hovoril Hospodin. Boh je naozaj zivy! Sióvá zneli este presvedcivejsie, ked’som medzi nimi vlozila svoje menő: „Neboj sa, Vlasta, lebo ja som s tebou..” Tento vers mi pomohol prekonat’ cas, v ktorom by ma bol strach úplne ochromil. Útoky zla vytrvalo pokracovali d’alej. Moja myseí sa ich nemohla zbavif. Ráz ráno, len co som otvorila oci do nového dna, uz boli tu: myslienky strachu a depresie zneriesitelnosti problému. Ako som bezmyslienkovite zacala upratovat’ - robit a mysliet’ na iné - chytila som do rúk casopis a zalistovala v nőm. Nasla som podciarknuté: „UvaCna Hospodina vsetky svoje starosti, On vykoná” Tak som sa potesila, ze opadol zo mnna vsetok strach a v zápátí ho nahradila radost’ z Bozieho zaslúbenia. V ten den som bola taká st’astná, akoby som nasla vzácny poklád. Ranné cítanie Písma spolu so zamysleniami z Tesnej brány je pre mna úzasnym povzbudením do nového dna, ako ked’ sa na mna hned’ ráno niekto milo usmeje a povie mi nieco pekné. Hned’ sa zdá vsetko krajsie a aj riesenie nejakého problému sa vidí Misim. Citáty z Biblie, ktoré sa ucím naspámat’, si opakujem vtedy, ked’ potrebuj.em vyhnaí z hlavy chmúrne myslienky, alebo t'úzim vyjadrit’ vd’aku za Boziu milost’, za zivot. Bozie slovo mi dáva vnútornú silu na prekonávanie t’azkostí. Usmernuje mój pohl’ad na skutocné trvalé hodnoty, lebo je t'azko vyznat’ sa v móri hodnőt’, ktoré ponúka tento svet, zvlásí, ked’ je clovek este mlady, zdravy a úspesny. Trvalé hodnoty, tie nezanikajú ani odlozením íudského tela. Ved' aj Andrej Sládkovic hovorí: „Ale tie hviezdy predsa svietili a pekny zivot tie kvety üli a diamant v hrude nezhinie...” ■ Vlasta Robeková Sváté Písmo casto pouzíva obrazy. V íPt 2,4-5 cloveka prirovnáva ku kamenom. Na prvy pohl’ad sa nám to zdá nelogické, ved' kamen je nezivá hmota. Je obrazom chladu... lenze dővod tohto prirovnania plynie z reality, naozaj sme ako tie kamene: tvrdí-nevieme.si odpustit’, zval’ujeme vinu jeden na druhého-necítime: nevsímame si, co trápi inych... Tvrdí, chladní a necitliví jednotlivci vytvárajú prostredie, v ktorom niet prijatia, niet dővodu opáí sa dón vrátit’. Zivy kamen Slovné spojenie „zivy kamen” znie nezmyselhe. Ved’ako mőze kamen ozit’. Bozie Slovo svédei, ze táto premena je mozná iba vd’aka Jezisovi Kristovi. Stal sa clovekom-kamenom-a pritom zostal dokonaly, cisty. Necudujme sa, ze spojenie zivy kamen nedokázeme pochopit’. Aj Jezis bol nepochopeny, odmietnuty. Jednoducho bol iny. Bol pravym opakom nasej tvrdosti, necitlivosti, sírenia chladu a zranovania. Zaujímal sa o tych najposlednejsích, miloval bez dövodu, odpúst’al tym, ktorí Mu ublízovali. ■ Ako mőzeme ozit’ my ostatní, ktorí sme mrtví pre vlastné prestupenie a hriechy Ef 2,1 Jediny spösob je pristupovat’ k Nemű, zivému kamenu. To nie je jednorazová zálezitost’, ale nepretrzity proces. Bez Jezisa Krista nie je mozná zmena. V nőm a cez Neho sme prijali spasenie, a tak iba On nás tvrdych, chladnych, zranujúcich dokáze premienat’ na svoj obraz. Bez Neho a mimo Neho némámé sancu. Budovanie bez Krista Mnohí budujú svoje zivoty, manzelstvá a rodiny bez Jezisa. Dokonca je mozné aj cirkevny zbor budovat’ bez Neho, rovnako ako aj mnohé spolky v cirkvi fungujú na inom základe ako na Kristovi. Aj sami dokázeme dosiahnút: urcite úspechy, ved’ mnohé manzelstvá a rodiny vyzerajú ideálne, usporiadané. Jezisovo podobenstvo o staviteíoch - Mt 7,24-27. A Pavlové sióvá o budovaní - íKor 3,10-15 - nás vsak varujú, aby sme neprestajne skúmali základ, na ktorom stojíme. co je budovane bez podriadenosti Kristovi, sa skór ci neskőr rozpadne. Nezálezí na momentálnom úspechu. Urcite by kazdy dokázal poukázat’ na rodiny, ktoré nie sú veriace, a predsa zijú priam príkladne. Netreba iba im to brat’ alebo hladat’ ich skryté slabiny-Písmo jasne hovorí, ze vsetko, co je budované bez Krista, ráz padne. Nieco uz tu vcasnosti, mnohé az pred Jeho tvárou. Kristus-základ stavby V uvedenom biblickom texte - íPt 2,4-5 - je dvakrát pouzité slovo duchovny-grécky pneumatikos-tzn. Duchom preniknuty. Podl’a prekladovanych a biblickych slovníkov je vostrom protiklade s vyrazmi psychikos a sarkikos. Pojem psychikos znamená pozemsky, dokonca zivocísny. Slovo sarkikos sa prekladá ako telesny, hmotny, pozemsky, pominuteíny. Musíme sa pytat', ako budujeme nase osobné zivoty, rodiny a cirkevné zbory. Nová zmluva nám budovanie duchovného domu najviac priblizuje na osobe apostola Pavla. Základom jeho zvesti bol ukrízovany Jezis Kristus - íKor 2,2 - V cirkevnyeh zboroch kazdú myslienku podroboval v poslusnost’ Kristovu. - 2Kor 10,5 - Teda nie poslusnosti telu a dusi cloveka, tomu, co cloveku vyhovuje, co mu je miié, ale poslusnosti Kristovi. On je Pán. To je základ duchovného budovania. Sola Scriptura alebo sola Humanita? Hoci sa hrdíme tym, ze sme cirkvou Bozieho Slova, v poslednych desat’rociach sa z nasíeh domácností vytratilo. No najviac sme poíavili v poslusnosti a podriadenosti Pánovi. Jasnú zásadu reformácie „sola Scriptura” sme nahradili vyrazom „sola Humanita”. Namiesto toho, aby sme deti viedli k poslusnosti rodicom, hovoríme o ich slobode a právach. Pomaly zacneme trestne stíhat: toho, kto bude presadzovat’ prísnu vychovu podía Písma. - Napr. Zid 12,7-11 - Taktiez sa akosi bojíme nahlas vyslovit’ slova apostola Pavla , ze muz je hlavou zeny - íKor 11,3 -, ze prvoradou povinnost’ou muza je milovat’ zenu ako Kristus miloval cirkev - Ef 5,25 - a ze zena má byf poddaná svojmu muzovi, - Ef 5,24 Mőzeme ísf rád radom Písmom a skúmat’, v com poslúchame a v com ignorujeme Pánovu vőíu. Podl’a toho mőzeme póznát’, ci budujeme duchovnú, telesnú ci dusevnú stavbu rodín a cirkvi. Nie je l’ahké vzdy posluchnút’, podriadif sa-lebo to znamená smrf pre nase staré „ja”. Ako lahko sa nám opakuje po apostolovi: Spolu s Kristom som ukrízovany a nezijem uz ja, ale zije vo mne Kristus. - Gál 2,19-20 - ale ako t’azko sa to zavádza do konkretnych oblastí reálneho zivota. Kazdy na svojom mieste Nikto z nás sa nerozhodol, do akej doby sa narodí, nikto z nás si nevybral rodicov. O tych najzákladnejsích okolnostiach násho zivota rozhodol Boh. On ako múdry stavitel polozii nás - kamene-do stavby nasich rodín, cirkevného zboru, národa. Nesnazme sa sami vytrhnút’ a prelozif na iné miesto. Boh má s nami plán tam, kde nás polozii. Tam nás chce obrusovaf, formovaf práve tymi kamenmi, ktoré nás obklopujú, dotykajú sa nás. Práve ti, ktorych pokladáme za najnepríjemnejsích, sú nástrojmi v Bozích rukách, aby zomieralo nase „ja” a aby nás ními ako kamene formoval. Casto snívame o ideálnej rodine, ideálnych bratoch a sestrách-aj farárovi-v cirkevnom zbore... To je tá nasa nespokojnosf, búrenie sa. Ako l’ahko vyznáme: Kriste, Ty si mőj Pán, a hned’ o chvílu chceme diktovaf a rozkazovaf. Namiesto toho, aby sme sa pozerali, kde by nám bolo l’ahsie, den co den sa spytajme: Pane, co chces, dnes vo mne zmenif? Pane, ku komu ma dnes posielas? Pane, komu chces, aby som prakticky pomohol, potesil? Pane, koho mőzem obdarovaf z nadbytku, ktorym si ma pozehnal? Pane, ako mám slúzit’ v mojej rodine, v mojom cirkevnom zbore? Kazdy z nás svojím postojom k Jezisovi Kristovi, ako tomu základnému zivému kamenu urcuje, ci zostane chladnym, mrtvym kamenom alebo zivym. V rodine, v cirkevnom zbore, na pracovisku. Jednoducho vsadé tam, kde nás Boh umiestnil. ■ Eubomír Duracka zborovy farár J. Valent Pane nauc nás... Ó, nauc nás, Pane, chápat’ Bozie sióvá, aby sme vzdy v nich nasli cieí - radost’ z domova. Ó nauc nás, Pane, tak verne milovaf, by sme sa nezdráhali blíznemu pomáhat’. Skade si k nám prisiel hladat’ nás a spasif? Priniesol si skvely dar? Srdce zmenil v oltár...! Ó nauc nás, Pane, pevne v Teba verif, aby sme nemuseli daromne v svete zit’. ó nauc nás, Pane, zit’ podía Tvojho slova nech uz aj v nás zapocne, chvíla zitia nová. Ó nauc nás, Pane, módiit’ sa, pracovaf, aby sme Ti za vsetko, vedeli d’akovaf.
