Evangélikus Élet, 2012. január-június (77. évfolyam, 1-25. szám)
2012-05-27 / 21. szám
io 41 2012. május 27. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Zoslanie Ducha Svátého Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom hovoríHospodin mocností. (Zachariás 4,6) Poznanie premiena na osobnú skutocnost: Uciteí cirkvi. Úloha cirkvi vo svete, do ktorého je aj dnes vyslaná, nie je jednoduchá ani l’ahká. Nie div, ze sme obcas smutní a odcas aj plní obáv. Nás Pán rozptyíuje nase obavy a smútok. Nenechal Svoju cirkev Samu na seba, ale dal jej vyborného Ucitel’a - Ducha Svátého. Cirkev s Ním nielen smie, ale aj má pocítat’, má sa Ním nechat' poucit, viest’, spravovat vo vsetkej svojej cinnosti. V texte sú spomenuté dva vnútorné problémy cirkvi: ucenie avzájomné vzt'ahy. S ucením vzdy boli problémy a starosti. Rőzne vyklady Písma spősobojú rozdelenie, nejednost’, tym oslabujú hodnovernost’ zvestovania. Pán Jezis uz na zaciatku upozornuje: Nespoliehajte sa na svoju múdrost’, na svoje vyklady, nepresadzujte svoje názory. Nechajte sa viest’ Duchom Svátym, On vás naucí vsetkému a pripomenie vsetko. Dőlezité je predovsetkym to, co hovoril Jezis. Jedine Písmo je zákiadom ucenia cirkvi. Konflikty, rozpory, nejednotnost’ v ucení je potrebné riesit’ na modlitbách. V niektorych veciach, pokiaí nejde o podstatnej veci, je mozné prijat’ dokonca aj dva ci viac názorov. Nemusím nutne presadit’ svoju pravdu, mőzem zit aj s bratom, ktory to vidí inác. Casom prídeme k spolocnému pohl’adu. A tu sme pri druhom spomenutom probléme: sú ním vzájomné vzt’ahy. Ich zákiadom má byt’ pokoj, ktory dáva do side a mysli nás Pán. Jeho pokoj, nie pokoj sveta. Vianoce, Vel’ká noc, Zoslanie Svátého Ducha - to sú tri hlavné okruhy krest’anskych sviatkov. Spomedzi nich je zoslanie Svátého Ducha najslabsse zapísané vo vseobecnom vedomí. Je to skoda, lebo posolstvo tohto sviatku je rovnako závazné a dőlezité ako posolstvo ostatnych dvoch. Mensia pozornost’ je mozno spősobená tym, ze si pri Vianociach a Vel’kej noci vieme urobit’ celkom konkrétne predstavy o ich obsahu, zatiaí co pri svátodusnych sviatkoch - tak sa mőze zdat’ - ide o nieco nenázorné, abstraktné, t’azko predstavitel’né. Túto situáciu presne opísal Pán Jezis, ked’ naznacil, ze pősobenie Ducha sa podobá vetru: „Vietor veje, kam chce, pocujes jeho hlas, ale nevies, odkial’prichádza a kam ide.” Nedokázame teoreticky uspokojivo opísat’ podstatu Svátého Ducha, ale vysledky Jeho pősobenia sú konkrétne a zvrehovanie dőlezité. Biblickym podkladom svátodusnych sviatkov je v prvom rade správa o zoslaní Svátého Ducha na apostolov v 2. kapitole Skutkov apostolov, ale okrem toho mnozstvo biblickych vyrokov o tóm, co vsetko On koná, ako sa prejavuje v zivote jednotlivcov a zivote cirkvi ako spolocenstva. Nase poznanie o Svátom Duchu by sa obohatilo, keby sme si vo svojej Biblii nejakou vyraznou farbou podciarkli kazdú zmienku o Nőm. Vedeli by sme, aké síroké je pole Jeho pősobenia, a zatúzili by sme, aby cím viac z Neho bolo vidno aj na nasom zivote. V liste Galatskym je zoznam toho, co apostol nazyva ovocím Ducha. Ide o vlastnosti, ktoré májú charakterizovat’ kazdého skutocného krestana. Keby stále, neprestajne pősobili v zivote vsetkych, ktorí sa hlásia ku krest’anstvu, keby ich pősobenie bolo vidno na osobnom, individuálnom správaní, keby pősobili v nasíeh rodinách, ale aj vo vsetkych ostatnych spolocenstvách, v ktorych sa krest’an pohybuje, bol by to cenny príspevok k ozdraveniu a obohateniu zivota v spolocnosti. A vsetko toto, také dőlezité, zivotne dőlezité aj pre nás kazdodenny zivot, je odvodené od pősobenia Svátého Ducha. Akého rázu je toto pősobenie? Ide azda o nejaké magické pősobenie, ktoré by sa dalo dosiahnut’ magickymi praktikami a ktoré by malo vplyv na cloveka bez ohl’adu na to, ci to chce alebo nechce? To urcite nie. Pán Boh bérié vázne ludskú dőstojnost a slobodu, ktorou On sám obdaril nás l'udí. Sváty Duch urcite neláme a neponizuje osobnost’ cloveka, ale naopak, pomáha jej k skutocnej plnosti a slobode. V jednom liste apostola Pavla cítame krásne sióvá: „Kde je Duch Pánov, tarn je sloboda.” Ale ako potom vedie Sváty Duch cloveka k tomu, aby sa v nőm pekné vlastnosti stali fungujúcou skutocnost’ou? Cítaním a stúdióm Biblie sa mőze kazdy do podrobností zoznámit’ s tym, co je skutocná láska, radost’, pokoj, zhovievavost’, neznosí, dobrotivost’, vernost’, krotkost’, zdrzanlivost’. Naozaj by sme to mali urobit’, aby sme si osvojili cím presnejsie a podrobnejsie poznanie o tóm, ale tieto vlastnosti chápe Sváté Písmo. Lebo láska, radost, pokoj a vsetko to ostatné je nieco celkom iné, ked’ o tóm hovoríme beánym svetskym spősobom, a nieco celkom iné, ked’ pri tychto úvahách vyehádzame zo zvesti Jezisa Krista, z posolstva prorokov a apostolov. Toto vsetko si mőzeme a mámé osvojit’ usilovnym stúdióm Bozia láska Mőzeme presne vediet’, co znamená, ze nás Pán Boh miluje absolútnou láskou a ze nás z Jeho rúk nikto nemóze vytrhnút’. Ale ak zacneme pocitovat’ nesmiernu radost’ z toho, ze sme takto milovaní a chránení, ak nás táto radost’ bude sprevádzat’ cez vsetky zivotné situácie, tak je ti dielo Svátého Ducha v nás. Láska k inym Mőzeme presne vediet’, co znamená milovat’ druhych l’udí: mat’ pre nich otvorené srdce, vediet: sa cítit' do ich polozenia, vediet’ ich pochopit’, a aj robit’ konkrétne veci, aby sme im pomohli. Ale ak sa toto poznanie premení na skutocnost’, a my sa naozaj zacneme podl’a toho správat’, kazdom stretaní s druhymi, tak si mőzeme byt isti, ze je to dielo Svátého Ducha v nás. Radost’ Mőzeme presne vediet’, co je krest’anská radost’: ze je to radost’ z Pána Boha, a to nie iba pre dary, ktoré nám dáva, ale radost’ z Neho samého, radost’ z toho, ze sme Jeho deti a ze mőzeme na Neho orientovat’ svoje myslienky a túzby: radost’ z Pána Jezisa Krista, radost’ z toho, ze v Jeho spolocenstve mőze clovek cítit’ lásku a pokoj. Ale ak sa toto poznanie stane zivou skutocnost’ou v nasom zivote a my budeme radost’ prezívat’ vo vsetkych situáciach - este aj v t’azkostiach a utrpe-ní - tak si mőzeme byt' isti, ze ona je dielom Svátého Ducha v nás. Pokoj Mőzeme presne vediet’, co je pokoj duse. Mőzeme naspamát’ póznát’ Jezisovú ponuku pokoja: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam: nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.” Ale ak tento pokoj skutocne pocítime a budeme ho nosit’ vzdy so sebou, a zacne z nás ziarit’ aj do násho prostredia, tak je to urcite dielo Svátého Ducha v nás. Odpustenie Mőzeme teoreticky vediet’, ze druhym Judom mámé odpústat', ak aj nám Pán Boh odpustil a odpúst’a. Ale ak skutocne zacneme odpústat’ druhym do srdea, ako to ziada Pán Jezis Kristus, tak taky vnútorny div v nás mőze vykonat’ jedine Sváty Duch. Toto platí aj o vsetkych ostatnych veciach, ktoré sa spomínajú v precítanom zozname ovocia Ducha, ako aj o vsetkych ostatnych charakteristickych znakoch nového krest'anského zivota, ktoré Biblia uvádza. Nemali by sme si vsak mysliet’, ze sme uz dosiahli cieJ svojej cesty, ak vo svojom zivote mőzeme^ zaznamenat’ niektoré prejavy pősobenia Bozieho Ducha. Pred sebou mámé nesmierne dlhú cestu duchovného rastu. Kto si mysli, ze uz dosiahol vsetko, co bolo treba, ten sa nebezpecne myli a zacína stát’ na jednom mieste, zacína stagnovat’ To patrí medzi tie najhorsie veci, aké sa cloveku mőzu prihodit’. Nasou túzbou musí byt’, aby sme neprestajne rástli, pokracovali na ceste duchovného a mravného napredovania. Uvedomili sme si, aké dőlezité, nezastupiteíné, nenahraditelné miesto má pritom Sváty Duch. Pri kazdom cítaní Svátého Písma - ked’si uvedomíme.co nővé cenne by malo byt pridané k násmu duchovnému profilú mali by sme prosit o dar Svátého Ducha, aby sa aj to nővé poznanie premenilo v nás na nasu osobnú skutocnost’. Taká istá prosba by mala sprevádzat aj kazdú zvest’ na sluzbách Bozích a pri kazdom inom stretnutí s posolstvom Bozieho slova. Ked’vo svojom zivote pocítime tento neprestajny pohyb smerom dopredu, ked’sa nás zmocní radost’ celkom nového typu z toho, ze sa v nasom zivote objavujú vzdy nővé prvky krest’anskej existencie, potom pochopíme, aky ohromny vyznam má aj táto tretia vyrocná slávnost’ cirkevného roku. Prosíme Pána Boha, aby sa aj tohtorocné slávnosti zoslania Svátého Ducha stal osobnym, osobne prezitym sviatkom pre kazdého z nás. ■ JÁN Greso vedúci Katedry NZ EBF Daniela Horínková jl nciij i v 3^cjrLjrL3.jrL Znej Bohu chvála, Bohu sláva skvelá, z úst cirkvi zaznej hymnus vdacnosti. Duch Sváty ohnom pozazíhal celá i srdeia verné muzom dvanástim, z vysosti zoslany. y-Neohybné pery ucil Slova tajom, zapálil viery, lásky svetlá jasné, bezbrannú hrstku vyslal k sveta krajom plamenné semá siat’, co nevyhasne, dar hlbky poznaní. Osvietil umy, hladné sytil duse a putom krvi spájal národy, nádejou v radost menil doby krusné, k slobode ducha dvíhal z poroby a napinál chrámy. Jak niekdy oziaril hlavu Kristovu za zvukov hromu v rieke Jordáné, tak svieti, krstí, odvtedy vzdy znovu, dokiaí sa Boáim vsetko nestane, pred mocou zla chráni. Nuá zlietni, zostan, holubica biela! Plamienkom z neba horúcim, prosím, dnes mőjho dotkni sa chladného cela, rozvlazuj srdce cistotou rosy. Prídi, Pozehnany!
