Evangélikus Élet, 2011. július-december (76. évfolyam, 27-52. szám)

2011-10-30 / 44. szám

io -m 2011. október 30.

SZLOVÁK OLDAL

Evangélikus Élet

Slove nskápríloha

Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabutová

„Spravodlivy zo svojej viery bude zik!” (Abakuk 2,4.b)

„A tak ospravedlnení z viery mámé pokoj s Bobom skrze svojho Pána Jezisa Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme ” (List Rímskym 5,1-2.)

Ak budes prosit’ o milost’-Boh dá novú moznosf. Je uzitocné, postavií si kritické otázky práve dnes, na pamiatku reformácie. Mali by sme sa úprimne pred Bohom pytaf na dővody svojich neúspechov. Mámé cirkev oslobodeného evanjelia.Vieme, ze zásady viery a zivota boli reformáción postavené dobre. Predsa sa nám vsak v nasich rodinách nedarí tak, ako by sme si priali. Nase kostoly navstevujú najmá starsí India.

Hoci mámé vsetky moznosti.práca s mládezou v mnohych zboroch zlyháva. Oslobodené evanjelium má byt’ darom pre mnohych... Ostáva vsak skór za múrmi kostolov. Sú za tym nase zlyhania? Prehresili sme sa proti Hospodinovi ako Jóbovi synovia,a tak nás Boh „vydal do moci vlastnej viny”? V com je nasa vina? Málo lásky? Obvinovanie inych za svoje zlyhania, vyhováranie sa na nepriaznivé spolocenské podmienky?

Strach z híadania novych ciest odovzdávania evanjelia novym Tudom? „Ak budes hl’adat’ Boha a Vsemohúceho budes prosit’ o milost, ak si cisty a úprimny, tak teraz povstane kvőli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti.“ Cistota a úprimnost’ znamená záujem o to, aby som sa videl tak, ako ma vidí Boh. Prosme o milost! Boh nás nezavrhol! Boh nám este naplní ústa smiechom!

Reformujme vezu

Ecclesia semper reformanda je jednou zo zásad, ktoré sa dostali v reformacnych casoch do popredia. Hlása pravdu.na ktorú radi zabúdame: Je potrebné, aby sa cirkev, teda kazdy krestan vzdy nanovo reformoval. Uz stará zmlúva nám v príbehu o potope sveta ukazuje, ze Boh si zelá aby sme sa nanovo formovali (re-formovali) vo vzt’ahu k Nemű.

Za Noachovych cias urobil reformu Boh. Urobil juvtedyjedinym moznym spósobom-okrem Noachovej rodiny násilne znicil zivoty vsetkych, ktorych stvoril, hoci Ho pritom „zabolelo srdce” Bolo to prvy a podlá Jeho slov i posledny ráz, ked’takto zasiahol. Odvtedy Boh prenecháva Tudské obnovovanie sa nasej vóli. Lenze aké sklamanie! Po nádhernom uzatvorení zmluvy medzi Bohom a Noachom, Noachovo potomstvo stavia babylonskú vezu. To nie je len historicky fakt, je to i dnesny stav. Boh poslal Svojho Syna, aby s nami urobil zmuvu o spaseni. Hoci sme ju s radostou „podpísali” predsa len potichucky d’alej staviame babylonskú vezu.

Pamiatka reformácie nám nepripomína iba Luthera zverejnujúceho svoje vypovede proti odpustkom. Pripomína nám, ze by sme mali citaf i Bozie vypovede proti nám. Boh nás, teraz uz cez Pána Jezisa volá: Vyjdi z korábu svojho starého ja. Vyved z tade i célú svoju rodinu.

Nezostávajme zadebneni a izolovani vo svojej arche. Vyjdime a s Bozou pomocou sa pustime do reformácie samych seba. Nechceme zreformovat vsetko hned a za kazdú cenu. Sústred’me sa na to, aby sme zreformovali samych seba. Byf veriaci predsa neznamená stát’ vbezprostrednej blízkosti Boha. Byt veriaci znamená krácaí so svojím Bohom. Je to nárocná túra. Ozajstny beh na dlhú trat’. Ale nie je to nie, co by sme s Bozou pomocou nedokázali. Nez teda - reformácii zdar! Pust’me sa do nej. Ale pamätajme, ze nie vsetko okolo nás, predovsetkym MY sa mámé reformovat.

■ Janka Straková

Túzba po obnovení

Pred pármi rokmi sme si zalozili peknú tradiciu: Obcas si pozyvame z vidieckych cirkevnych zborov so slovenskymi korenmi do Budapesti na spolocné sluzby Bozie.

Tak uz navstívili nás z Jaci, z Kirtu, z Maglódu, zVeTkej Tarci, z íomádu a zo Cerni.

Na druhú októbrovú nedeTu prijali nase pozvanie nasi bratia a nase sestry zo Cemeru.

Prichádzali k nám s jednym plnym autobusom s vedením Juraja Johanna. Ako to pán farár vo svojom

pozdrave vysvetlil, na Cemeri este zijú zivé tradíciá: starsie zeny este nosievajú tieto krásne kroje, co zdedili od svojich rodicov. Ony este pocúvali doma kedysi slovensky jazyk. Ich vnuky a vnucky sa ucia slovencinu v skole. Dobre bolo v bratskom a sesterskom spolocenstve

spolu spievat’, módiit’ sa a pocut’ Bozie Sióvá na jazyku nasich predkov. Slovo Bozie na túto nedel’u nám mai odkaz, ze Nás Pán chce nás posilnit’: nás vnútorny clovek-aby zo svojho úprimného srdea sme spravili vsetko: sme sa modlili a dali dalej z tych darov, co sme dostali od Neho. Dobre bolo pocut’ ako krásne znejú zo srdea spievajúce piesne z Tranosciusa a památaf sa na dávne easy: ako mohli spievat’ a módiit’ sa nasi predkovia. Dobre bolo cítif, ze spája nás nielen splocná minúlost', spolupatricnosf, ale nás Kristus, Jeho láska.

V záverecnej casti sluzieb Bozí brat farár z Cemeru hovoril 0 tóm, ze pred dlhymi rokmi otec byvalého pána farára, Petera Sólymára chodieval sem do Lutherov dvor drziavaf sluzby Bozie. Aj ten fakt je spolocny a spája nás. Dostali sme od nich jednu krásnu lutherovú ruzu a knihu História Cemeru. Oni dostali od nás slovensky spevník a knihu z Vel’kej Tarci.

Po priatel’skom rozhovore pri kávicku sme sa dohodli, ze sa stretneme druhy krát na Cemeri: na nasledujúcom podujatí. Ked’sme sa pozreli nás Lutherov dvor a Lutherovu sochu, nasi bratia a nase sestry odehádzali este na vylet v Budapesti.

Tieto stretnutia nás posilnujú nielen v spolupatricnosti, ale aj v Kristovej láske nás obnovia a upevnujú. Dostaneme sa blizsie k násmu Pánovi a aj nasim bratiam a sestrám. Pomáhajú nám dosiahnút’ sa, po com túzime: obnovif nás v Kristovi.

■ Hilda Guláciová-Fabueová

Martin Luther

Vypovede proti odpustkom

Vyber

Ked’ nás Pán a Majster hovorí: Pokánie einte, tak chce, aby cely zivot Jeho veriacich na zemi bol ustavicnym pokáním.

Nedokonalá poboznosf alebo nedokonalá láska umierajúceho nutne prinása so sebou veiké obavy, áno, o co je láska mensia, o to väcsf je strach.

Kazdy krest'an, ktory pocit’uje pravú Tútost’ nad svojimi hriechmi, má úplné odpustenie trestu aj viny, ktoré mu patrí aj bez odpustkov.

Opravdivym pokladom Cirkvi je vsak sváté evanjelium o Bozej sláve a milosti. Tento poklád je vsak, prirodzene, vo vel’kej nenávisti, lebo pösobí, ze prví budú poslednymi.

Preto sú poklady evanjelia siet’ou, ktorou kedysi lovili bohatyeh íudí.

Avsak poklady odpustkov sú siefou, ktorou v dnesnej dobé lovia bohatstvo l’udí.

Krest’anov treba poucovaf, ze ten, kto chudobnému dáva, núdznemu poziciava, lepsie robí, ako keby si kúpil odpustky.

4tíI IHiU 4VÍ1IÍI

2>rr ^I)ffnmnrd)ln0 ^ulbittmbrrg