Evangélikus Élet, 2010. január-június (75. évfolyam, 1-26. szám)
2010-04-04 / 14. szám
io -m 2010. április 4. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Jezis hovorí: „Bol som mrtvy, a lila, som zivy naveky vekor a mám kl’úce smrti a podsvetia" (Zjavenie Jána 1,18) Budme naplnení radosfou Kristus vstal z mítvych. Udalosí vel’konocného rána, ktorá zmenila dejiny l’udstva a stále ovplyvnuje nase zivoty. Uceníci si mysleli,ze to bude mat’ vplyv na okamzitú zmenu pomerov vo svete. Nemohli sa dockat’, zacali pochybovat’ a prestali rozumiet’ aj ukrízovaniu, aj vzkrieseniu. Odisli domov z Jeruzalema do Emauz. On sa k ním na ceste pridal a oni sa s Ním zacali zhovárat’ o tóm, co sa stalo v Jeruzaleme. Poznali Ho, az ked prisli domov. On sa s nimi sadol za stöl a zacal Iámat’ chlieb. Poznali Ho ako svojho Dobrého Pástiéra, Ktory zil pre nich a za nás vsetkych zomrel. Zacali im horiet' srdcia, ked’ im vykladal, ze célé Písmo je svedectvom o útrpnej Bozej láske. Tak mozno póznát’ vzkrieseného Pána vzdy. Evanjelium k nám prichádza a specaíuje nám, co vsetko Boh podl’a svedectva Biblie vykonal pre nase vykúpenie. Tu pocítili, co je zo správneho evanjelia póznát’, ze ide o nás osobne. Syn Bozí trpel.aby sme mohli zit’ zivot vyslobodeny z hriechu. Vstal z mítvych, aby mohol ist’ s nami na nasich cestách a mohol nás pretvorit’ na vernych pútnikov. Aj pri tohtorocnych sviatkov nás oslovuje evanjelium ovzkriesenom Kristovi. Prihovára sa nám osobne, aby nám zahorelo srdce. Dovoíme zvestovanému Slovu dotknút’ sa nás. Potom nebude pocut’ z nasich üst, ze Vel’kú Noc némámé radi pre l’udové zvyky, ktoré sa s nou spájajú. Budeme naplnení radost’ou avdacnost’ou za vsetko, co Pán Boh pre nás Jezisovi vykonal. Naplnení vel’konocnou radost’ou mőzeme prezit’ skutocne pozehnané veíkonocné sviatky, nech sú uz poznacené potesením z nasich blízkych, s ktorymi sa stretneme, alebo naplnené smútkom utrpenia nás samych ci nasich blízkych. To vsetko preto, lebo Kristus vstal z mítvych. ■ Lubomír Turcan Prosba o odpustenie Golgota, Golgota, miesto Lebecné, na teba spomienky ostanú vecné! Tu Jezis na krízi Zmuceny zomiera zem krvou nevinnou ostáva skropená. Hroznú smrt’ podstúpil, aj to Bozia vől’a kym ducha vypustil mocnym hlasom zvolá: „Boze möj, Boze möj, preco si ma opustil?” Opona chrámová sa trhá, On, co je bez viny Do svojich rán Nase hriechy sehová a spolu s nimi, svoj zivot dokoná. My vel’kí hriesnici v srdei to cítime, ze si trpel za nás, kajúcne prosíme, odpúst’ nase viny, • uz hresit’ nechceme, chceme sa polepsit’ a byt' celkom iní! Ak sa tak nestane, my to dobre vieme, ze sme zatratení a vecne zhynieme. ■ I. Zlatovsky Zvlástnosti Kde sa to vsetko zacalo? Zidia slávia Vel’kú Noc - Pesach (po gréclcy pascha, po hebrejsky pe sach, na Slovensku sa na viacerych miestach hovorí aj paska) ako pamiatku na svoje vyslobodenie z egyptského otroctva. Sviatky sa zacínajú v den prvého jarného spinű mesiaca a trvajú 8 dní - kedze spin mesiaca je pohyblivy, pohybuje sa aj tento sviatok a tak sa „pohybuje" aj nasa Vel’ká Noc. Tento sviatok svátia Zidia uz okolo 3500 rokov. U krest’anov je Vel’ká Noc oslavou vzkriesenia Jezisa Krista z mítvych po jeho smrti na dreve golgotského kríza. Kym sviatok narodenia Jezisa sa pripomínal az od 4. storocia, najstarsie svedectvo o sviatku Zmítvychvstania je uz z 2. storocia z mesta Sardy (dnes Sart v Malej Ázii). Najstarsí krest’ania tento sviatok nepotrebovali svátit’, oni si ho pripomínali stále pri lámaní ehleba. Vel’konocná nedel’a a vefkonocny pondelok Den Vzkriesenia Jezisa Krista je najväesim sviatkom kresíanov. U katolíkov sa jedli v ten den alebo v sobotu posvátené jedlá - konecne bolo po pőste! - S posvátenymi jedlami sa hlavne na dedinách po sluzbách Bozích utekalo domov - povera hovorila: kto pride prvy domov, prvy dokoncí jarné práce! Ak niekto nedajboze zakopol alebo spadol, znamenalo to nest’astie... Poobede sa zacali d’alsie prípravy na nastávajúci den - Vel’konocny pondelok. Vefkonocny pondelok sa niesol a aj sa nesie v pohanskom duchu. Uz na svitaní prichádzali mládenci, vytiahli dievcatá k potoku alebo pumpe, oblievali ich, vysibali korbácmi, za co dostali mal’ované vajícka, zajest’ i vypit’. V dedinách do kúdel’nych izieb prijímali v ten den novych clenov - tych, co navstevovali posledny rocnik l’udovej skoly. Dnes sa niekde kúpaci zmenili doslova na zobrákov. Symbolom Vel’konocného pondelka je korbác, zajac, vajícko (a v súcasnosti aj fl’asa alkoholu). Korbác mal vyhnat’ z tela vsetko zlé, aj zlych duchov, a prebudit’ l’udi k zivotu. Vajicko bolo symbolom plodnosti - zajaeik to isté. K vel’konoenym symbolom vsak patrí aj baránok — obetné zviera za hriechy, s ktorym sa stretávame uz v Starej Zmluve. Symbolizuje obet’ Jezisa Krista za nase hriechy. Najdolezitejsim krest’anskym symbolom je kríz, na ktorom trpel Jezis, zapálená svieca symbolizuje vzkrieseného Krista. Vzkriesenie Jezisov hrob strázili samotni Zidia. Báli sa, aby uceníci neukradli Jezisovo telo a nevyhlasovali, ze vstal z mítvych, ako sám predpovedal. Aj kamen, ktory uzatváral hrob, zapecatili. Miestodrzitef Pilát odmietol dat’ na strázenie svojich vojakov. Ti májú dost’ práce na mestskych hradbách. Stotník v noci obchádzal stráze. Vsetko bolo v poriadku. Hoci títo l’udia boli stále otrasení z udalosti, ktorá sa odohrala pred dvoma dnami, uz zacali uzatvárat’ stávky: naozaj ten Jezis na tretí den ozije? Lebo táto správa bola medzi Zidmi veími rozsírená, a preto vlastne dali Jezisov hrob strázií. Stotník uveril, ze umrel Bozí Syn, ale aj v nőm "bola pochybnost’. Na vlastné oci videl, ako zomrel. O Jeho smrti nebolo pochyby. Ba z dial’ky sa pozeral aj na to, kde Ho pochovali. Aj teraz v dial’ke uvidel hrob so strázami. Ale ich je - hádam sa bója? Májú okolo seba plno ohnov, bavia sa neprirodzene hlucne, vykrikujú, smejú sa, vidiet’ a pocut’ ich je dosiroka - dal’eka. Stotník zastal. Nie, nepőjde k tymto l’udom. Sprotivili sa mu. Ale urcitá zvedavost' mu nedala, aby sa vzdialil, ba podisiel blizsie. Pomaly sa zacalo rozvidnievat’. Pod nohami pocítil drobné chvenie. Zase sa zem hybe? Zase sa nieco zacne diát’? Ticho zhíkol. Z oblohy zleteli ohnivé blesky. Na zemi sa zmenili na biele postavy, ktoré mali krídla. Strázcovia obrazu nereagovali. Nehybali sa. Neprevraveli. Nemohli obrazu zaspat’. Alebo zamreli v úzase a strachu ako stotník? Biele postavy l’ahko odkotúíali kamen a vosli do hrobky vytesanej v skale. A vzápátí... Vzápátí z hrobu vysli tri biele postavy. Tri! Dve s krídlami a tá tretia... tője Jezis! Urcite je to Jezis. „Zije,“ vyriekol stotník. „Bozí Syn naozaj vstal z mítvych..." On uveril na rozdiel od zidovského národa, ktory doteraz caká na svojho Mesiása... A my, l’udia zo zaciatku 21. storocia, mámé tiez takú vieru ako neznámy rímsky stotník? Alebo sa priblizujeme tym druhym? ■ Nora Baráthová Prázdny hrob „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho polozili” Ak je prázdny hrob, tak je jednoznacne krádez. Vykrádat' hroby nie je nie nezvycajné v dnesnej dobé. Hroby, kde sa dajú nájst'vzácne a historické veci,sú lákadlom. A ked'prídu ti, pre ktorych má hrob historicky vyznam, nájdu tento prázdny. Nie bez mrtveho, ale dőkladne vybiéleny. Vzali Pána z hrobu, hrob je prázdny, oznamuje Mária Magdaléna uceníkom. Táto správa pomkla do behu aj nie najmladsieho Petra. To nie je mozné. Komu a naco by bolo telo mrtveho cloveka... Prázdny hrob, to nemőze byt’pravda... O tom, ze Mária nemala popreplakanej noci halucinácie, sa uisiujú Peter a Ján. No co tá zvinutá satka a odlozenéplachty... To by veru zlodej nerobil, telo nemohol nik odniesi. Vracajú sa domov plní otázol a nemajú logické vysvetlenie. Sidra a vd'aka Bohu, ze hrob je prázdny... Prázdny Jezisov hrob je zárukon & nádejou pre kazdého Jezisovho nasledovníka, ze aj jeho hrob zostane ráz pri Jeho Druhom Príchode prázdny. „Ja zijem i vy budete zii‘,‘hovorí Jezis. Vd'aka Ti, Otce, za prázdny hrob...
