Evangélikus Élet, 2005 (70. évfolyam, 1-52. szám)
2005-03-27 / 13. szám
'Evangélikus Életb SZLOVÁK MELLÉKLET / SLOVENSKÁ PRÍLOHA 2005. március 27. 7 Slovensky evanjelicky cirkevny zbor v Budapesti Július Filo posvätil obnoveny organ Modlitba Pod krízom Zostan s nami, Pane, lebo sa pripozdieva... Odpusf nám, Kriste, nase hrozné viny! To Ty si sa zmenil? Alebo my sme iní? Ked’ stále nevieme, co Tvoj kríz znamená, iba nám obdiera srdcia i ramená. To, co sa na nőm dialo, ze sa tu zitím svátí. Nauc nás, Pane, milovat, tak cisto ako Ty. Najvyznamnejsí kresfansky sviatok - Vel’ká noc Na slávnostnej sluzbe Bozej, ktorá sa konala 10. decembra v kaplnke Slovenského evanjelického árkevného zboru v Budapesti zborovy farár Atilű Spisák privítal gene- rálneho biskupa Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku ThDr. Júliusa Filu a jeho manzelku páni Annu Filovú. Slávnostnú bohosiuzbu pri príleZitosti posviacky obnoveného organa slúzili A. Spisák a generálny biskup J. Filo. Záverom slávnostnej bohosluzby generálny biskup J. Filo posvätil obnoveny organ. Organ postavili bratia Riege- rovrí roku 1875 ako koncertny organ, ktory mai 38 registrov. Svojmu úcelu slúzil do 2. svetovej vojny, pocas ktorej bol pri bombardovaní poskodeny. Pos- lednym organistom - kantorom cirkev- ného zboru bol Ernő Veperdi. Cirkevny zbor bol v roku 1965 prinúteny prédát kostol, organ rozobrali a cast z jeho registrov, presnejsie 11, manuály a motor premiestnili a prestavali do kaplnky. Od instalácie organu do kaplnky nebol organ po zvukovej a technickej stránke udrziavany a jeho stav bol katastrofálny. Vo vlanajsom adventnom období Slovensky evanjelicky cirkevny zbor v Budapesti a Budapestiansky slovensky miesany spevdcky zbor Ozvena usporiadali slávnostnú bohosiuzbu, po ktorej sa konal bene- ficny koncert na podporu pestaurovania organa cirkevného zboru. Cely prínos hodinového koncertu bol pouzity na restaurovanie organa, ktoré stálo 1. mii. 750 tisíc forintov. Ucastníci beneficného koncertu prispeli na obnovu organa v hodnote 77 tisíc 200 forintov. Pred tromi rokmi sa Evanjelicky cirkevny zbor v Csillaghegyi a jeho nadácia spolu so Slovenskou mensinovou samosprávou III. obvodu Budapesti rozhodli, ze v rámci Tyzdna modlitieb zajednotu kresfanov uspo- riadajú celodnovy duchovno-kultúmy program. Tohorocné podujatie v evan- jelickom kostole v Csillaghegyi sa odohra- lo 16. januára. Ekumenicky sviatok otvo- ril farár z miestneho evanjelického zboru László Dondth a clenka Slovenskej samosprávy III. obvodu, presbyterka Edita Hortiová, ktorá sa prihovorila k úcastní- kom slovensky. Po tomto dvojjazycnú bohosiuzbu slúzili farári Julianna Szabóvá a L. Dondth. K slávnostnej atmosfére bohosluzby prispeli aj slovenské a mad’arské cirkev- né piesne, ktoré na vysokej umeleckej úrovni predniesol Slovensky páví krúzok z Potom pozdravil prítomnych zborovy dozorca Dr. Zoltán Boda, ktory privítal vzácnych hostí - predsedu Celostátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, vedúceho odboru Uradu pre národné a etnické mensiny Antona Paulika, predsednícku Nábozenského podvyboru CSS Ildiku Klauszovú Fűzikovú, dozorcu Juzného distriktu Zoltá- na Szemereiho, dozorcu budapestianskeho seniorátu Dr. Lajosa Kéryho, predsedov a clenov slovenskych volenych zborov hlavného mesta a okolia a pocetnych veriacich. Potom sa v mene Slovenského evanjelického cirkevného zboru pod’a- koval tym, ktorí financne prispeli na rekonstrukciu organa. Sú to Evanjelická cirkev a. v. v Mad’arsku, Budapestiansky pilísskeho Santova. Po agapé program pokracoval vystúpením Komomého zboru budapestianskej slovenskej skoly, ktory predniesol betlehemské piesne, a d’alsím vystúpením Slovenského pávieho krúzku zo Santova. Po umeleckom zázitku, ktorym obdarili prítomnych dve vystupujúce umelecké telesá, úcastrííci prejavili mimoriadny záujem aj o prednásku vedeckej pracovnícky Anny Kovácsovej. Prednásatel’ka priblízila prítomnym zivot a dielo vyznamného slovenského spisovatel’a, prekladatel’a Daniela Bacháta (1840-1906), ktory od roku 1873 az do svojej smrti pősobil ako evanjelicky farár v Budapesti. D. Bachát pod pseudonymom Miroslav Dumny publi- koval svoje literárne diela a preklady mad’arskych autorov. Ako prvy Slovák Seniorát evanjelickej árkvi, Evanjelická cirkev v Békesskej Cabe, Urad predsedu vlády, CSS, Samospráva VIII. obvodu hlavného mesta, slovenské samosprávy II., V., VI., VIII., XIII. XIV. obvodu v Budapesti. Záverom sa organ rozzvucal v plnej kráse, kedd’ kantorka cirkevného zboru Marta Pálmaiová zahrala diela J. S. Bacha. Slávnostná bohosluzba a posviacka boli vyvrcholením práce, ktorá predchádzala samotnej oprave organa: od obhliadky nástroja cez vypracovanie projektovej dokumentácie opráv, financny rozpocet az po samotnú generálnu opravu. Generálna oprava sa konala pocas celého róka. sa stal clenom Kisfaludyho spolocnosti. Druhou vyznamnou osobnostou, o ktorej prednásala A. Kovácsová, bol slovensky jazykovedec, obyvatel’ Csillaghegye Samuel Czambel (1856-1909). K menu S. Czambela sa viaze zavrsenie formovania modernej slovenciny na stredoslovenskom základe. Jeho jazy- kovedné práce -Slovensky pravopis, Ruko- váf spisovnej reá slovenskej - sú základny- mi dielami slovenskej jazykovedy. S. Czambel je pochovany v békásmeder- skom cintoríne. Slovensky den v evanjelickom kostole v Csillaghegyi sa skoncil v neskorych popoludnajsích hodinách veciernou, na ktorej kázal knaz Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Lutherovom dvore Atila Spisák. U (zb) Vel’kd noc je najstarsím a najvyznam- nejsím kresfanskym sviatkom, pocas ktorého si kresfania na célom svete pri- pomínajú pamiatku umucenia, smrti a vzkriesenia Jezisa Krista. Vel’ká noc nemá ustáleny dátum ako Vianoce, ale svátí sa po prvom járnom spine mesiaca. Nadvázuje na zidovskú Vel’kú noc - paschu, ktorá sa slávila od 14. do 21. dna v mesia- ci nisan (marec - apríl) na pamiatku vyslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Vel’konocny kruh cirkevného róka sa zacína v Evanjelickej cirkvi a. v. 40 - dnovym pőstom, ktoré je prípravnym obdobím na svätenenie vel’konocnych sviatkov. Základ má v biblickom príbe- hu, ktory hovorí o tóm, ze Jezis sa pred svojím verejnym vystúpením postil na pústi 40 dní. Váznosf siestich pőstnych nediel’ pripomína aj fialová farba chrá- mového rúcha. Piata pőstna nedel’a je nazyvaná aj Smrtnou na základe rozhodnutia zidov- skej vel’rady o Jezisovej smrti. Na sluzbách Bozích sa cítajú texty Starej zmluvy predpovedajúce Jezisovo utrpe- nie a smiT. Vel’konocny - tichy tyzden Je to tyzden od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Tento tyzden je oznaceny ako vel’ky, pretoze sa v nőm odohrali naj- dőlezitejsie udalosti spásy. Váznost1 tychto dní pripomína aj cieme chrámo- vé rúcho. Kvetná nedel’a Kvetnou nedel’ou vstupujeme do vel’konocného - tichého tyzdna. Na sluzbách Bozích si kresfania pripomína- jú Jezisov vstup do Jeruzalema, kde chcel oslávir zidovské vel’konocné sviat- ky. Slávnost1 hodu vel’konocného barán- ka sa v tej dobé mohla konat jedine v Jeruzaleme - hlavnom meste zidov. Pri vstupe do Jeruzalema zástúpy nadsene vítali Jezisa a pod nohy mu hádzali pal- mové konáriky. Preto má táto nedel’a pővodne názov Palmarum t.j. Nedel’a paliem. Pomenovanie Kvetná nedel’a vzniklo pravdepodobne na základe toho, ze u nás palmy nerastú a vyznamné osobnosti sa vítajú kvetmi. Dővodom pre toto oznacenie vsak mohla byf aj skutocnost*, ze tento den spadá do skorého jamého obdobia, kedy sa zacínajú objavovat prvé kvety. Zeleny stvrtok Stvrtok bol poslednym dnom Jezisovho zivota. Hlavnym dővodom pre svátenie tohto dna je ustanovenie Vecere Pánovej Pánom Jezisom Kristom. Spolu s uce- níkmi chcel oslávir v Jeruzaleme zidovskú Vel’kú noc. Ked’ ich zhromazdil, nepredniesol zvycajnú rec o vyvedení izraelského l’udu z egyptského otroctva a vyzname vel’konocného obetného baránka. Namiesto toho hovoril o svojej vlastnej obeti na krízi. Vyznam svojej smrti aj viditel’ne znázomil, ked’ chlieb a víno oznacil za svoje telő a krv. Chlieb je pokrm k zivotu a víno je nápojom radosti. Ukázal, ze jeho smrf nebude nesFastím, ale naopak prinesie radost* a zivot. Jezis sa obetoval ako vel’konocny baránok na nasu záchranu a odpuste- nie hriechov. Zeleny stvrtok je pomenovany pravdepodobne podl’a zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Jezis po slávnostnej veceri modlil a bol zatknuty vojakmi. Vel’ky piatok Kresfania si na Vel’ky piatok pripomína- jú potupnú smit Jezisa Krista na krízi. Evanjelici ho povazujú za najvyznamnejsí sviatok, pretoze Bozí Syn dokoncil dielo vykúpenia cloveka. Jezis bol ukrizovany na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta. Jezis je Bozím vel’konocnym Baránkom, ktory bol obetovany za nás a svojím nevin- nym umucením a smitou oslobodil od vsetkych hriechov. Na evanjelickych sluzbách Bozích sa prisluhuje Vecera Pánova. Zachováva sa ciastocny pőst t.j. neje sa mäso. Na Kvetnú nedel’u, Zeleny stvrtok a Vel’ky piatok sa na sluzbách Bozích cítajú a spievajú pasié. Biela sobota Jezis bol v sobotu pochovany v hrobe. Tento den nie je sviatkom v pravom sióvá zmysle, ani sa v nőm nekonajú sluzby Bozie. Vynimkou sú niektoré cirkevné zbory, kde byvajú vecerné bohosluzby, ktoré sa zacínajú v pőstnom duchu a koncia sa uz radost'ou z Pánovho vzkriesenia. Biela sobota je akymsi prípravnym dnom pred vel’konocnymj sviatka- mi. Kedysi sa na Bielu sobotu 2 minúty pred 12 hodinou zachovávala chvíl’a ticha, venovaná spomienke na zosnu- lych. Vel’konocná nedel’a Jezisa Krista, ktory zomrel na krízi a bol pochovany, Boh vzkriesil z mrtvych. Nezostal v hrobe, ale vstal k novému zivotu. Po Jeho smrti ho stovky l’udí opäf videli zivého. Mnohí s Ním hovo- rili, dotykali sa Ho a dokonca s Ním aj jedli a pili. Jezis nebol obycajnym clo- vekom, ale Bozím Synom. Odvtedy kresfania svätia kazdú nedel’u na pamiatku vzkriesenia Jezisa Krista. Obcianskym sviatkom sa nedel’a stala v roku 321, ked’ cisár Konstantin Vel’ky vydal zákaz manuálnej práce v nedel’u. Vel’konocny pondelok Typické vel’konocné zvyky - oblievanie vodou, sibanie prútikmi, mal’ovanie vel’konocnych vajícok, rozdávanie cokoládovych zajacikov a kúriátok, nemajú kresfansky pővod. Casto sa stá- va, ze odsúvajú pravú podstatu vel’konocnych sviatkov do úzadia. ■ E.K. ■ -ifTYZDEN MODLITIEB ZA JEDNOTU KRESTANOV 2005 Slovensko bolo stredobodom modlitieb vsetkych kresfanov po célom svete Tyzden modlitieb zajednotu kresfanov sa konal v dnoch 18. az 25. januára 2005 a je spolocnou aktivitou Pápezskej rady pre napo- máhanie jednoty kresfanov a Svetovej rady cirkvi. „Kristus, jediny základ cirkvi“ (1 Kor 3,1-23) znela tohtorocná ústredná myslienka a téma Tyzdna modlitieb za jednotu kresfanov. Je to vlastne ponuka na rozjímanie pre jednotlivcov i spolocenstvá pocas tohto tyzdna, rozpracovaná z rőznych pohl’adov do ősmich tém na kazdy den. Tohtorocny Tyzden modlitieb za jednotu kresfanov bol zvlásf vyznamny, lebo kresfania na Slovensku vyzyvali k spo- locnym modlitbám. Téma a jej spracovanie vzniklo v spolupráci zástupcov cirkvi v nasej materskej krajine - na Slovensku! Takto sa Slovensko v tomto tyzdni stalo stredobodom modlitieb vsetkych kresfanov po célom svete. Aktivity v rámci Tyzdna modlitieb organizacne zabezpecovala Ekumenická rada cirkvi (ÉRC) v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovensko (KBS). Tému a jej roz- pracovanie pripravila ekumenická skupina na Slovensku. Meditácie na jednotlivé dni a d’alsie casti textu odrázajú zivot cirkvi na Slovensku, ich vzájomné vzfahy a spoluprácu. Ba v tomto roku sa preto Tyzden modlitieb stal zvlástnou prí- lezitosfou myslief aj na rozlicné vzájomné vzfahy, ktoré májú cirkvi na Slovensku ako aj so svojimi sesterskymi cirkvami vo svete. Pocas ősmich dní Tyzdna modlitieb za jednotu kresfanov aj nasi veriaci hl’adali prílezitosf k spolocnym ekumenickym stretnu- tiam. Schádzali sa v nasich famostiach a cirkevnych zboroch, kde mali spolocné ekumenická modlitebné stretnutie pocas tohto tyzdna. Modlili sa spolu za to, aby sa nasa jednota v Kristovi stávala viditel’nejsou. ■ - ifSlovensky den v evanjelickom kostole v Csillaghegyi
