Evangélikus Élet, 2004 (69. évfolyam, 1-52. szám)
2004-12-19 / 51-52. szám
20. oldal - 2004. DECEMBER 19-26. Pán Boh dar oval Pudstvu svojho Syna, Jezisa Krista Vianocné sviatky nemözu byt’ naplnené len rodinnou a svetskou radost’ou. V tomto období oslavujeme Boha za to, ze v Kristu zostúpil do násho l’udského sveta, vzal na seba l’udské telő, nasu biedu a hriech, aby nás vykúpil a zno- vuzrodil k sluzbe Bohu. Prosíme Pána, aby vstúpil aj do násho kazdodenného zivota, aby Jeho láska, spravodlivosf a pokoj naplnili náS zivot i cely svet. Takto mámé chápat’ radosf Vianoc. Uplynul rok uprostred úsmevov a síz, jasnych a chmúrnych dní, co sme spolu slávili Vianoce. Kol’kokrát sme ich pre- zili a budeme prezívat’, vzdy rozzvucia struny násho srdca tak, ako nijaky iny sviatok. Vianoce sú celému svetu srdeő- ne vítanym sviatkom a host’om. Posiela ich l’udstvu kazdorocne, ako vzácny a krásny dar sám Pán Boh. Vsetko, co patrí k Vianociam, pősobí ako slnecny lúö, ktory ohreje srdce. Vianoce sú ako najkrajäia rozprávka, ktorú autor napísal pre cely svet. Este aj to maliőké diet’a na rukách matky vystiera svoje rúcky k ziariacemu stromceku. Tento vel’ky sviatok predchádzajú prípravy. Myálienky sa ním zaoberajú ovel’a skőr, tempo prípravy sa zvysuje, cím viac sa blízime k 24. decembru. Vo vsetkej tejto zaneprázdnenosti je őosi tajomné, cosi Plamienky svieőok, vyvolávajúce ra- dostné ohníőky v detskych ociach... Plamienky sviecok, vyvolávajúce ná- dej v ociach smutnych a osamelych... Plamienky svieőok, vyvolávajúce pocit tepla v srdci őloveka... Plamienky svieőok, vyvolávajúce nádherny pocit z oőakávania narodenia JeziiSa Krista, nááho Vykupitel’a... Plamienky sviecok vyvolávajúce lásku a úctu v duái diet’at’a i starca, v duäiach l’udí naáej planéty... Vianoce... Radostné dni prinásajúce skutoőnú radost’ a pohodu v rodinnom kruhu... Trúchlivé dni prinásajúce klamlivú nádej a túzbu i tam, kde ten kruh tvorí len jeden... vo vnútri őloveka. Je to vianocná nála- da, ktorá pripraví srdce na to, co pride. Len őo slnko zapadne, tento pocit sa prehíbi. Rozzvucia sa zvony, na dedinu, mesto a polia sa rozprestrie tma, za ok- nami kostola zjaví sa svetlo a zvuőiace akordy nesú zvuky velebnych piesní sa nesú k nebu. Cloveka sa zmocní pocit, ako ked’ sa stretáva so starymi, dávny- mi priatel’mi. Prebudia sa v nás odrazu dojmy Vianoc prezitych v mladosti v rodiőovskom dome v kruhu rodiny. No nielen do násho vnútra, lez i do nasich domovov zavítali Vianoce. V Ízbe stojí ziariaci stromcek a vel’a malych ligotajúcich svetiel prinása so sebou vianocnú náladu pokoj pre tych, ktorí eäte pred nedávnom mali plné ruky prá- ce. Nastalo to, po őom tak dávno túzili. Ale postojme, vypocujme si hlas a pri- stúpme vüetci s úctivou radost’ou pred svojho Spasitel’a. Musíme si pritom uve- domit’ aj symbol stále zelenej jedliőky. Kym v prírode vsetko odumrelo, tento strom ostal zeleny, ako keby pochádzal zo záhrady Bozej. Strom zivota, ktory zasadil sám Pán Boh, nikdy nevyhy- nie, ako nesmie vyhynút’ ani vianocná radost’. A teraz zapáíme sviecku a módiimé sa, spievajme Tichú noc. Endre Lehoczky Vianoce... Slovo, ktoré v tisícoch krest’anov vyvoláva milióny najúprimnejsích mys- lienok. Ano, vsetky tieto myslienky sa sústred’ujú do jedného bodu. Aby sme naplnení Bozou láskou zili v pokoji a vzájomnej úcte... Slovo, ktoré aspön na chvíl’u prehlu- sí rachot zbraní a vojde do domovov vsetkych l’udí túziacich po zivote bez hrozby, bez vojen, biedy... Dobrotivy Boáé, daj, aby sme o rok ópat’ mohli pozazínaf svieőky na via- noőnych stromcekoch. Opäf zdraví, st’astní, plní lásky. Boáé, prosíme t’a, daj, aby zvít’azil na nasej planéte pokoj a mier.-ifPríslovia „Co teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ /Rímskym 8,31/ „Ustarostenost’ v srdci skl’uőuje cloveka, ale dobré slovo mu spösobuje radost’.“ /Príslovia 12,25/ „Mysef őloveka premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.“ /Príslovia 16,9/ „Pocúvaj syn mőj napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúcanie svojej matky, lebo sú l’úbeznym vencom na tvojej hla- ve a Sperkom na tvojhrdle. „ /Príslovia 1,8-9/ „Dúfaj v Hospodina celym svojím srd- com, a nespoliehaj sa na svoju rozum- nost’. väetkych svojich cestách Ho po- znávaj a On ti urovná chodníky.“ /Príslovia 3, 5-6/ Evangélikus Elet JURAJ DOLNOZEMSKY: Vianocné myslienky Stále chcem vediet’ hl’adám pravdu Vd’aka Ti a viac ctihodnú, múdru, za vianocnú lásku, o Tebe, o sebe slobodnú, co ani v t’azkych casoch a o svete! veriac v to, neuschne. ze ráz sa duse dohodnú. Tá dokáze Po Tvojich stopách, A budú jedno chciet’, cloveku, Kriste, co spísané je ze este po ceste do nespocetnych viet. Clovek je. V Caro Kracúna v Slovenskom Komlósi dnes je dőlezité, aby sme za ním nesede- li sami, aby sa őlenovia rodiny spoloőne modlili. Stedrovecerná veőera bola aj v Slovenskom KomlóSi bohatá na jedlá:- U nás najprv otec za2al najvaősiu petrolejovú lampu a potom sme si vsetci sadli k stolu. Pod stolom bola polozená misa s obilím, aby bola hojná úroda. Vzdy muséla byt’ „sárma“ plnená kapusta, “rejteäe“ - záviny, ale aj ov- jablká a orechy. Po skonőení ätedrej vecere dedina pzila spevom a vináovaním. Öievcatá sa stretli, aby Síi spievat’ popod obloky, chlapci sa poobliekali do kozúskov, do rúk zobrali palice a vybrali sa po dedi- ne predvádzat’ l’udovú hru o narodení Jezis/rű, recitujúc: „Vinäujem vám vinäujem, Krista Pána narodení. Abi vám dav Pán Boh sőast’í, pozehnání a po smrt’i královstva nebeské obsáhnut’í.“ Caro Stedrého veőera stupnovali aj v Slovenskom KomlóSi mali koledníci:- U nás po veőeri deti iSli spievat’ prí- buznym pod okno a potom zavinSovali st’astny Kracún. Dostali za to niekol’ko halierov, alebo jablká a orechy. Komlóssky vinS znel takto: „Ja som vinäovala, ja som maliőká, tak ma zovú Aniőka. Zasmejem sa checheche. Dajteze mi orjeske. Pamodaj“ Nech teda na tento Stedry den nie sme sami a nech v őarovnú polnocnú chvíl’u, tak ako po stároőia, opät’ zaznie na polnoőnej svätej omSi náS spev na slávu narodenému Jeziäkovi! Ildika Fúziková Ked’ sa chceme na ni^őo riadne pripra- vit’, premysl’ame, ako by sme to mohli urobit’ lepSie. Aj v predvianoőnom období s mámé pripravif svoje srdcia na prijatie vel’kého daru, ktory nám dáva Pán Boh na príchod Jeho Syna - Pána Jeziäa Krista. Na nasich slovenskych dedinách predvianoőné obdobie bolo aj őasom, zabíjaőiek, aby vianocné sviatky a víta- nie nového róka boli naozaj Stedré...- V predvianoőnom období kazdé ráno po celej dedine kviőali svine, lebo l’urad-radom zabíjali, - hovorí podpred- sednícka Slovenskej samosprávy Novej Peáti, komlóáska rodáőka páni Anna Kecskeméthyová Skrabáková:- Kazdy chcel, aby na Kraőún bol stöl bohato prikryty, aby na nőm bola dobrá dolnozemská klobása a hurky. Mamiőka pred Stedrym dnom cely den piekla a varila. My, deti, sme jej pomáhali. Piekli sme rözne „rejteäe“- makové, orechové, kapustové, tva- rohové a robili sme makové opekance. Mák musel byt’, lebo znamenal hojnost’ a bohatstvo. Zeny vstávali krátko po polnoci, aby - zamiesili cesto na stedroveőerné koláöe a chlieb. Ráno uz mali byt’ upeőené a pripravené, aby nimi mohli ponúknuf a obdarovaf vinäovnikov, najmä malych chlapcov. Vinsovaním mali zabezpeöif zdar celému gazdovstvu. Okrem chlapcov chodili skoro ráno vináovat’ gazdovi pastieri. Ako odmenu za svoju pastier- sku sluzbu si odnáSali zrno, slaninu, klobásu a víno. Povinnost’ou gazdu bolo priniest’ do domu ten najkrajsí vianoőny stromőek. Vesali ho na hradu, nad stöl, alebo ho postavili do kúta na stöl. Stromőek zdobili malymi őervenymi jablőkami, medovníkmi, oblátkami, papierovymi ozdobami, ktoré urobili matky a deti. Salónky nepoznali, namiesto nich balili do papiéra zemiak alebo drevené kocky. Vianoőny stromcek rozvoniaval v do- moch do Troch král’ov. Po trojkrál’ovej kolede ho museli obrat’. Pocas Stedrého dna a vianoőnych dní l’udia nesmeli robit’ ziadnu nároő- nú prácu. Vsetko potrebné na chod domácnosti i gazdovstva muselo byt’ vopred pripravené: navarené, dóm upra- tany, drevo narúbané a seőka pre statok narezaná. Cakalo sa na veőerny zvon a prvú hviezdu, ktorá zaziarila na oblohe, az potom si rodina zasadla k stedrove- őernému stolu. Tak ako v minulosti, aj SLOVENSKY EVANJELICKY CIRKEVNY ZBOR V BUDAPESTI Generálny biskup ECAV-u Július Filo vysvätil obnoveny organ Vo vlanajsom adventnom období Slovensky evanjelicky cirkevny zbor v Budapesti a Budapeätiansky slovensky miesany spevácky zbor Ozvena usporiadali slávnostnú bohosluábu, po ktorej sa konal benefiőny koncert na podporu reStaurovania organa cirkev- ného zboru. Cely prínos hodinového koncertu bol pouzity na reStaurovanie organu kaplnky, co stálo 1. mii 750 tisíc forintov. Ucastníci benefiőného koncertu prispeli na obnovu organa v hodnote 77 tisíc 200 forintov. Pocas róka na opravu organa prispeli Celostátna slovenská samospráva, Slovenská samospráva Budapesti obvodné samosprávy V, XIII., XIV. Obvodu hlavného mesta. Dna 10. decembra 2004 o 17. 00 hodine sa v rámci slávnostnej boho- sluzbe, ktorú slúzil generálny biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Július Filo konala vysviacka zrekonstruovaného organa. Táto sláv- nostná bohosluíba a vysviacka boli vy- vrcholením práce, ktorá predchádzala samotnej oprave organu: od obhliadky nástroja cez vypracovanie projektovej dokumentácie opráv, finanőny rozpo- őet az po samotnú generálnu opravu. Generálna oprava sa konala poőas ce- lého róka.-ifCitatelia nám písu Pán farár Juraj Lupták z Malého Keresa bol organizátorom nedávneho vystúpenia ke- resského evanjelického speváckeho zboru v druzobnom meste - Liptovskom Mikulási. O tieto druzobné styky sa priőinil eSte v r. 1972, ked’ sa z obce stalo mesto, a ked’ osla- vovali 150. vyroőie narodenia S. Petőfiho. Casom sa druzobné styky rozSírili z kultúr- nej, skolskej aj na nábozenskú oblast’. Veriaci budú dlho spomínat' na návstevu v Liptovskom Mikulási, bohosluzbu v evanjelickom kostole, na vystúpenie keresského spevokolu ako aj krásnu Demánovskú jaskyftu. E.K. V segedínskom evanjelickom kostole 17. júla t.r. Rolanda Lacziho vysvätil za kftaza biskup Péter Gáncs. Evanjelicky farár R. Laczi bol na praxi v slovenskej obci v Maglódé, odkial’ sa dostal koncom augusta do Malého Keresa. Pán farár, ktory má síce slovensky póvod, jazyk svojich starych rodicov väak neo- vláda. Asi nie je náhoda, ze sa pán farár ocitol v kruhu Slovákov. A snád’ ráz aj on bude kázat’ aj po slovensky. KirIV. Celostátne ekumenické stretnutie cirkevnych a speváckych zborov a chrámovy koncert sa konal 25. sep- tembra 2004 v evanjelickom kostole v Sudiciach. Organizátormi vel’kolepého podujatia boli Celostátna slovenská samospráva, miestny evanjelicky cirkevny zbor, obecná samospráva, miestny evanjelicky cirkevny zbor, obecná samospráva, slovenská mensinová samospráva a kultúrny dóm v Sudiciach. Prítomnych pozdravili miestny farár János Blatniczki, predstavitel’ Mad’arskej evanjelickej cirkvi, farár-riaditel’ György Lupták a predseda Celostátnej slovenskej samosprávy Ján Fűzik. StíSenie viedol evanjelicky farár Celostátnej slovenskej farárskej sluzby Atila Spisák. V rámci chrámového koncertu vy- stúpili cirkevné a spevácke zbory zo vSetkych regiónov krajiny: z Banaőky, Békesskej Caby, Dabasu Sáré, Mlynkov, cirkevny zbor a páví krúzok zo Sudíc a Budapeätiansky slovensky spevácky zbor Ozvena. Milostiplné, pozehnané vianocné a novorocné sviatky Vám prajeme. Nech Vás dary Bozej milosti po cely rok chránia, nech Vám dá Boh stástia, radosti a hojnost’pozehnania. Vianoce... Vianoce
