Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 43 Socializácia poľnohospodárstva priniesla aj v Cerovej vrchovine zmeny nielen v socio-ekonomickej základni, ale aj vo zvýšenej aktivite a výraznejšom posobeny človeka na pryrodné prostredie. Socialisticky spôsob poľnohospodárskej činnosti umožnil realizovať rozsiahle terénne úpravy v svahovitom eróziou silne ohrozenom území v priestore tahnúcom sa po pravej strane Camovského potoka medzi Ladislavovým vrchom (303 m) a dolinou Gortvy (medzi Čamovcami a železničnou stanicou Hajnáčka). V tomto 2 priestore v sedemdesiatych rokoch na ploche asi 5 km vybudovalo JRD v Surice systém agrárnych terás pre vinársku a ovocinársku veľkovýrobu.; Sústavným obrádaním a všestranným ošetrovaným pôdy človek tak zabraňuje výraznejšej erózii a zároveň efektívne využíva priestory do tej doby zväčša ladom ležiacej pôdy. S podobným, avšak plošne omnoho menším zásahom agrárneho pôvodu do prírodného prostredia tejto aoblasti, sa stretneme na protiľahlom sahu v v v v medzi Suricami a zeleznicnou stanicou Hajnáčka. Aj tu JRD Surice vytvorilo umelú terasovú základnú pre svoju ovocinársku veľkovýrobu. S poľnohospodárskou činnosťou v tejto oblasti však súviuisí aj rad negatívnych zásahov do prírodného prostredia. Stínaním lesov boli v minulosti za účelom rozšírenia plôch poľnohospodárskej pôdy odlesnené dve tretiny územia Cerovej vrchoviny. Boli odlesnené aj také priestory, ktoré vzhľadom na svoju svahovitosť a vysoký stupeň reliéf ovej energie, by mali byť delimitované ako plochy určené na zalesnenie. Odlesňovanie terénu, entezívne obrábanie svahovitých terénov, pastierska činnosť človeka, to všetko urýchľuje priebeh plošnej a výmoľovej erózie a vedie na mnohých miestach k vzniku zosuvov. Spätne s a to odráža v poľnohospodárskej činnsoti, ale aj v iných aktivitách človeka (vodnom hospodárstve, doprave). K výrazne postihnutým územiam v rámci Cerovej vrchoniny patrí západný okraj Tachtskej kotliny a širšie Ragača

. v v Medzi dalsie negatívne javy v prírodnom prostredí Cerovej vrchoviny patrí úbítok poľnohospodárskej, najmä ornej pôdy výstavbou sídiel, zväčšovaním a zriadovaním riadených skládok, rekonštrukciou dopravnej siete a zakladaním nových lomov. Poľnohospodársky obrádaný terén v Cerovej vrchovine s nevýraznými povrchovými zmenami môžeme označiť ako semiantropogénny (Zapletal 1966). Morfologicky výrazne premodelovaná