Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)

nosťou a súladom jej častí i prvkov a je podriadený cieľu-formovať aktívneho budovateľa komunizmu. Z toho vyplýva, že účinnosť komunistickej výchovy závisí od racionálnosti vzájomných vzťahov medzi jednotlivými zložkami systému komunistickej výchovy a od stupňa uvedomelosti a miery organizovanosti, ktorá sa medzi nimi dosiahne. Inak povedané účinnosť a kvalita komunistickej výchovy je priamoúmerná súladu podmienok, prostriedkov, cieľov a výsledkov výchovnej činnosti. Na vnútornú štruktúru systémú komunistickej výchovy a na vzájomnú väzbu jej jednotlivých zložiek poukazuje aj J. Loukotka, keď hovorí: „Systémové chápanie (ponímanie) výchovy výchádza z toho, že výchova je súbor zložitých nelineárnych procesov, ktorých zložky (komponenty) vytvárajú vnútorne bohatý diferencovaný a štruktúrovaný celok —• sústavu, ktorá môže fungovať len ako celok — sústava, t. j. také usporiadanie zložiek, v ktorom sa tieto zložky vzájomne determinujú a ovplyvňujú a sú vzájomne späté funkčnými väzbami." [15] Autor pritom považuje za hlavné zložky výchovy podmienky alebo predpoklady výchovy, subjekt a objekt výchovy ciele výchovy, obsah, resp. úlohy výchovy, prostriedky výchovy a výsledky výchovy. Zremje tu dochádza ku stotožňovaniu, alebo ku splývaniu pojmov komunistická výchova a systém komunistickej výchovy, pretože z pedagogického hľadiska chápeme zložky výchovy celkom odlišne. Za zložky výchovy považujeme výchovu mravnú, estetickú, telesnú, atď., ktoré síce tvoria prirodzenú súčasť systému komunistickej výchovy, ale nie v tej rovine ako napr. prostriedky, alebo podmienky výchovy. Problematické je aj autorovo stotožňovanie obsahu a úloh výchovy. Na druhej strane je zasa prínosom, že vidí dialektiku základných zložiek systému komunistickej výchovy, keď hovorí: „Ich dialektiku (zložiek systému komunistickej výchovy — pozn. autora), však nemožno redukovať len na dialektiku celku a častí. Akokoľvek samo sledovanie tohto dialektického vzťahu uľahčuje odhaliť perspektívnu paletu súvislostí, ktoré unikajú tomu, kto na výchovu nehľadí pod zorným uhlom tejto dialektiky, marxistická pedagogika musí nevyhnutne v systémovom skúmaní výchovy integrovať všetky princípy a hlavné kategórie marxistickej materialistickej dialektiky, t. j. sledovať dialektické vzťahy javu a podstay, formy a obsahu, vnútorného a vonkajšieho, hlavného a vedľajšieho atď." [16] S pojmom komunistická výchova sa často zamieňajú resp. stotožňujú pojmy politická výchova, ideologická výchova, či výchova ideovopolitická, alebo politicko-výchovná práca. Správne vymedzenie týchto pojmov nemožno riešiť izolovane od vymedzenia cieľa, zložiek a úloh komunistickej výchovy. Zameranie výchovnej činnosti najvšeobecnejšie vyjadruje cieľ výchovy, ktorý je podmienený spoločenským bytím a ktorý súčasne podmieňuje ďalší vývoj samotného spoločenského bytia. Cieľom komunistickej výchovy je všestranný rozvoj osobnosti, príprava človeka pre život v komunistickej spoločnosti. Cieľ výchovy je prvotne (v prvej etape) konkretizovaný vymedzením jednotlivých zložiek výchovy a ich úloh. Pravda delenie výchovy na jednotlivé zložky neznamená chápať výchovu roztrieštene, ako výchovu 125