Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)

Ešte totiž pred vypuknutím štrajku časť 10. pešej divízie a sa premiestnila z Banskej Bystrice do Zvolena, kde obsadila železničnú stanicu; neskôr sa zmocnila aj poštového úradu a vytlačila odtiaľ robotnícku hliadku). Aj štrajk robotníkov zvolenskej Unionky sa 16. decembra 1920 skončil neúspechom. Menšie štrajkové hnutie sa prejavilo v Banskej Štiavnici, kde 14. decembra 1920 začalo štrajkovať okolo 340 robotníkov tabakovej továrne a niekoľko menších závodov 16. decembra bankoštiavnickí robotníci začali pracovať. V dôsledku dvojročnej „uspávacej reformistickej" politiky svojich pravicových vodcov horehronské robotníctvo zostalo pasívne v týchto štrajkových bojoch celého československého proletariátu. Formujúca sa marxistická ľavica aj na Slovensku predstavovala masy, bola politickou silou a predvojom triedy. Nebola však nástrojom v triednom boji. To ukázal na strednom Slovensku aj decembrový generálny štrajk. No i ked v ňom robotnícka trieda bola porazená, predsa jeho dosah bol veľký: urýchlil rozchod väčšiny robotníctva s II. Internacionálou i pravicovými vodcami sociálnej demokracie a významne posunul dopredu revolučnú požiadavku založenia komunistickej strany. Krajne vyostrený triedny boj a masové ideologické vrenie na základe diskusie o 21-ných podmienkach Komunistickej internacionály zvýšili záujem o zjazd v Lubochni. Jeho cieľom bolo totiž podľa rozhodnutia Akčného výboru z novembra 1920 ustanoviť novú, od sociálnej demokracie nezávislú stranu — sociálnodemokratickú ľavicovú stranu na Slovensku. V Lubochni 16-januára 1921 vzniká teda nová politická organizácia slovenského robotníctva, ideovo úzko spätá s marxistickou ľavicou v Čechách. Ľubochniansky zjazd je ideologickou a organizačnou križovatkou v slovenskom robotníckom hnutí. Aj dnes (po 50-tich rokoch) je jeho význam veľký a živý. Slovenskí revoluční socialisti tu vystupovali ako súčasť predvoja československej robotníckej triedy, predvoja, ktorý sa formoval v Čechách i na Slovensku. Slovenská robotnícka trieda a revoluční socialisti na Slovensku vystupovali na zjazde v Lubochni ako bojový oddiel československej robotníckej triedy a revolučného socialistického hnutia v Československu. Medzi delegátmi ľubochnianskeho zjazdu bol aj veľký počet zástupcov stredoslovenského robotníctva, napr. Súdruhovia A. Brečka. R. Čolko a Fr. Dúbravský vo Zvolena, O. Striež, V. Strie, S. Sole, M. Dudáš z Banskej Bystrice, R. Mikuláš z Moštenice, J. Križka z Tisovca, Zajak — Rsbroš z Pohronskej Polhory atd. Hned po príchode delegátov zo zjazdu dochádza v straníckych organizáciách stredného Slovenska k širokej diskusii o zjazdových uzneseniach. Nebolo takmer závodu a dediny, kde by ľavicoví funkcionári neboli zorganizovali členskú schôdzu, verejné zhromaždenie, resp, tábory ľudu. V dôsledku tejto nebývalej aktivity vzniká na strednom Slovensku od ľubochnianskeho zjazdu do ustavujúceho zjazdu KSČ v máji 1921 celý rad lavicových organizácií. Medzi prvými vzniká ľavicová organizácia v Moštenici (v januári 1921). 5. februára 1921 sa na schôdzi ľavice v Banskej Bystrici zúčastňuje okolo 700 robotníkov. 30. marca 1921 v Uľanke je na schôdzi ľavice prítomných 300 robotníkov. V marci 1921 dochádza k zalo310