Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)

i miestna. Prvý pokus o samostatný časopis revolučných ľavo orientovaných príslušníkov sociálnodemokratickej strany sa zrodil v októbri 1919, ked na popud podbrezovských robotníkov začína vychádzať v Banskej Bystrici od 20, 10. 1919 „Proletár" — týždenník Výkonného výboru sociálnej demokracie Zvolenskej župy. Nemal však dlhé trvanie; pre jeho boľševické zameranie úrady už 7. 12. 1919 zakázali ho vydávať. V jeho intenciách pokračuje časopis „Hlas ľudu" — týždenník ktorého prvé číslo vychádza 21. 12. 1919. Jeho redakcia, poučená osudom „Proletára", začína zo začiatku písať opatrnejšie. Od jari 1920 sa Hlas ľudu stáva vyhraneným časopisom ľavice na strednom Slovensku. V jeseni 1921 v jeho redakcii začína svoju novinársku činnosť i Klement Gottwald. Popri Pravde chudoby sa stáva Hlas ľudu jedným z najvýznamnejších straníckych časopisov na strednom Slovensku po založení KSČ. Okrem spomínaných časopisov vychádzalo v rokoch 1919—1921 na strednom Slovensku ešte niekoľko časopisov odborových zväzov. K definitívnemu odklonu radového členstva od pravicového vedenia sociálnodemokratickej strany dochádza na jeseň 1920. Dovtedy totiž už pracujúci mali možnosť presvedčiť sa o tom, že ich politická reprezentantka — sociálna demokracia nepochopila revolučný obsah marxistického učenia. Hoci jej predstaviteľ bol ministerským predsedom a hoci sa jej predstavitelia podieľali na moci, nehájili záujmy proletariátu, ale prispôsobovali svoju politiku záujmom buržoázie. Pracujúci videli, že napriek víťazstvu ich strany vo voľbách v apríli 1920 nedochádza k žiadnym zmenám v spoločensko-hospodárskom zriadení. Naopak, nezamestnanosť, bieda a hlad pokračovali dalej. Okresné konferencie sociálnodemokratickej strany na strednom Slovensku v máji a júni 1920 sa vyslovujú za pripojenie k III. Internacionále. Župná konferencia v Banskej Bystrici dňa 25. júla 1920 sa vyslovuje „za nekompromisnú politiku sociálnodemokratickej strany na zásadách triedneho boja" a žiada, aby sa strana pripojila k III. Internacionále. Buržoázia pozorne sleduje tento odklon robotníckych más od ich pravicových vodcov a formovanie sa marxistickej ľavice v strane. Vzrast ľavicových nálad a súhlas s politikou ľavicového krídla v sociálnodemokratických organizáciách na strednom Slovensku potvrdzuje aj odborová konferencia pohronských organizácií zvolenskej a gemerskej župy, konaná 22. augusta 1920 vo Zvolene. Jej delegáti potvrdili, že zotrvávajú na zásadách vytýčených III. Internacionálou. Zároveň žiadajú, aby poslanci a senátori sociálnej demokracie zaujali rozhodná odmietavé stanovisko vo veci intervencie proti Sovietskemu Rusku. Delegáti vyslovili tiež požiadavku, aby priemyselné podniky a veľkostatky, ktoré zastavovali alebo odmedzovali výrobu, sa socializovali. Podobný politický charakter majú aj demonštrácie koncom augusta a začiatkom septembra vo Zvolene, B. Bystrici, Brezne, kde sa ozývajú hlasy „za úzke priateľstvo a spoluprácu so Sovietskym Ruskom, za nasledovanie ruského vzoru apod." Ked pravicoví vodcovia sociálnej demokracie pod vedením I. Dérera žiadali odvolanie zjazdu slovenskej sociálnej demokracie, stredoslovenský Hlas ľudu na ich adresu otvorene napísal: „Jednotlivci na základe svojich zásluh zamieňajú osobu so stranou a sediac na svojom uschnutom venci slávy, využívajúc svoje zásluhy, nárokujú si právo diktatúry. Tisíce mla20 310