Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Rácz Miklós - László Csaba: A cseszneki vár az Esterházy család birtoklásának idején
Rácz Miklós - László Csaba Rácz Miklós - László Csaba HRAD CSESZNEK VO VLASTNÍCTVE ESTERHÁZYOVCOV V štúdii sumarizujeme vedomosti vzťahujúce sa na novoveké dejiny inak stredovekého hradu. Tie sú od roku 1636. spojené s cseszneckou líniou rodu Esterházy. Do polovice 18. storočia bol hrad centrom ich tunajšieho panstva, kedy rod postavil v susedných obciach (Réde, Bakonyszentkirály) svoje kaštiele. Hrad prešiel v uvedenom čase veľkými funkčnými zmenami. V popredí stáli do konca 17. storočia jeho obranné funkcie, po vyhnaní Turkov z Uhorska zas požiadavky na vybudovanie reprezentatívneho centra majetkov. Prestavby sa aj začali ale nakoniec hrad tejto úlohe (aj kvôli ťažkému prístupu) nedokázal vyhovieť. Hradný komplex je známy z viacerých zobrazení. Ich vyhodnotenie je však kvôli protichodnostiam a nepresnostiam súvisiacim určite aj so vznikom mnohých kópií a šablónovitých zobrazení veľmi ťažké. Prvé vyobrazenie hradu, zakladajúce sa na dôkladných miestnych pozorovaniach vzniklo až po zániku hradu. Kresba F. Jachkeho s motívom ruín hraduje i tak cenným obrazovým prameňom. O samotnom hradnom komplexe nedisponujeme opisným prameňom. Preto originálne vnútorné členenie zničených poschodí, názvy jednotlivých častí budov a funkcie miestnotí nachádzajúcich sa v nich sú vo väčšine prípadov neznáme. Zo spisov cseszneckej, resp. zvolenskej línie Esterházyovcov sa dozvedáme iba o existencii niektorých miestností a častí: o kaplnke, žalári, bráne a bašte zvanej Csonka-bástya. Viaceré zistenia poukazujú na to, že obnova a rozšírenie hradu, ktorá prebiehala v niekoľkých fázach a trvala zopár desaťročí je spojená s osobou Františka Esterházyho. Po jeho smrti vykonali komplexné mapovanie panstva. Vtedy vzniknutý súpis podrobne spomína ním vybudované miestnosti so štukovou stropnou výzdobou a dodnes v ruinách stojacu vežu postavenú pred bránou. Po tomto období bol hrad využívaný iba sporadicky a po ničivom zemetrasení a požiari v roku 1810. ho už neobnovili. Archeologický výskum hradu sa začal v roku 1967. Výskumy odkryli mnohé významné detaily novovekej prestavby. Na základe výsledkov možno usúdiť, že v čase vlastníctva Esterházyovcov - najneskôr od konca tureckej okupácie sa ťažisko hradu prenieslo na dolný hrad, kde sa postavili tri nové krídla budov. V severnej časti hradného kopca vznikol nový podriadený komplex, ktorý nazývame ako novoveký dolný hrad. Kolkové tehly nachádzané na mieste prestavby dokladajú stavebné zdroje Esterházyovcov: väčšina z nich pochádzala z vlastnej tehelne, no veľkým podielom sa tu nachádzajú aj produkty vojenských tehliarov v Gyóri. Esterházyovci - najmä spomínaný František - prestavbou vybudovali na druhom poschodí horného hradu obývacie miestnosti, kde dali postaviť aj nové schody. Vo východnej časti hradu bolo vybudované ďalšie poschodie. Z dvoj- a trojpodlažných častí dolného hradu poznáme v detailoch len miestnosti dolných podlaží. Oproti brány v južnom krídle bola zariadená vínna pivnica, vedľa nej sa začínali schody vedúce na poschodie. Zo severného krídla poznáme dvojizbovú obytnú časť na prízemí, na východnom konci krídla kuchyňu. Východná časťjužného krídla zatiaľ nie je preskúmaná. 58
