Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Bödő István: Az Esterházy család cseszneki ága Fejér vármegyében
Bödő István Bódó István CSESZNECKÁ LÍNIA ESTERHÁZYOVCOV VO FEJÉRSKEJ STOLICI Príspevok je venovaný dejinám rodovej línie vo Fejérskej stolici s osobitným zreteľom na ich najdôležitejšie panstvo, Sárosd. František Esterházy bol panovníkom vymenovaný za župana stolice v roku 1691. S vedúcim postavením v stolici boli spojené akvizície majetkov. V roku 1702. definitívne získal majetky Sárosd, Jakabszállás a ešte v roku 1694. donáciou tretinu majetku Szerecsenypuszta. V nasledujúcej časti je príspevok venovaný majetkom v Sárosde. Lokalita Sárosd mala pôvodne kumánsky pôvod. Počas tureckej okupácie bol Sárosd opustený, jeho novou kolonizáciou sa začali zaoberať majitelia až v polovici 18. storočia. Tento proces bol začatý Danielom Esterházym , po jeho smrti ho dokončil mladší brat Imrich. Ten v roku 1761. uzavrel s novousadlíkmi kontrakt. Lokalita dostala práva zemepanského mestečka. Príspevok sa podrobne zaoberá s uvedeným kontraktom a jeho zmenami z roku 1763. ako aj urbárskym súpisom z roku 1768. V ďalších rokoch vlastnili Sárosd potomkovia Imre Esterházyho, Jakabszállás patril potomstvu Daniela Esterházyho. Tu v 1. polovici 19. storočia začal János Nepomuk Esterházy s agrárnou modernizáciou, pričom sa upieral na skúsenosti najuznávanejšieho odborníka svojej doby Mihálya Horhyho. Jakabszállás nakoniec predali jeho dediči v roku 1850. O samostatnej vetve v Sárosde môže byť v rámci cseszneckej línie reč až od 40-tych rokov 19. storočia. Niektorí členovia rodu tu síce bývali aj predtým, panstvo však bolo riadené z Cseszneku, neskôr z centrály v Réde. Založenie tunajšej vetvy sa viaže k Lászlovi Esterházymu, ktorý tu býval od spomínaných rokov. Príspevok sa venuje jeho politickej kariére, rodine i riadeniu majetkov. Na panstve vtedy vzniklo viacero majerov. Jeho majetky zdedili synovia Béla a László. Béla zdedil viaceré panstvá vo Veszprémskej i Bratislavskej župe, keďže nemal rodinu, tieto po ňom zdedil jeho mladší brat. László Esterházy daroval svoje fejérske majetky synovi, a po roku 1919. sa venoval iba riadeniu majetkov vo Veszprémskej župe. László Esterházy mladší vybudoval zo zadlženého panstva v Sárosde príkladný veľkostatok krajinského významu. Fungovanie veľkostatku sleduje príspevok podrobne od roku 1930. Doba nasledujúca po roku 1945. však znamenala jeho koniec takisto, ako koniec tunajšieho pôsobenia rodiny, ktorá sa musela definitívne odsťahovať. Koniec príspevku je venovaný dejinám majetkového podielu Szercsenypuszta od čias donácie po rok jeho predaja (1925). 172
