Új Szó, 1958. augusztus (11. évfolyam, 211-241.szám)

1958-08-16 / 225. szám, szombat

PROLETÁR; všetkých KRAJÍN, spojte SAJ Nedeľa, 17. augusta 1958 30 halierov Ročník XXXIX. • Číslo 227 A Dôležitosť straníckej práce na stavbách O našom stavebníctve sú do­statočne známe dve skutočnosti: po prvé je to kus ozaj obrovskej práce, ktorú už vykonalo — de­siatky nových závodov, medzi nimi aj také veľké, ako je závod Slovenského národného povstania v? Žiari nad Hronom alebo Závod J. V. Stalina v Martine, rad vod­ných diel na skutočnej svetovej úrovni, tisíce domov a budov v bytovej a občianskej výstavbe. Po druhé je to rad nedostatkov, s ktorými sa stavbári ešte vždy nevedia vyporiadať a ktoré za­braňujú stavebníctvu držať krok 6 rastúcimi potrebami a nárokmi národného hospodárstva. Ide naj­mä o nedostatky v riadení sta­vebnej výroby, v organizácii práce na stavbách, o vysoké ná­klady a pomalé tempo stavebnej výroby. Doterajšie nesporné úspechy potvrdzujú, že znárodnenie vytvo­rilo aj v stavebníctve podmienky pre nebývalý rozvoj, že aj v sta­vebníctve máme ľudí schopných úspešne vyriešiť aj tie najzložitej­šie a najnáročnejšie problémy stavebnej výroby, že máme skve­lých organizátorov, odborníkov, technikov, novátorov, zlepšovate­ľov. To treba mať na pamäti nej­mä vtedy, keď je reč o nedostat­koch a možnostiach ich prekoná­vania. Pri riešení súčasných vážnych problémov stavebníctva, pri hľa­daní ciest, ako ho pozvihnúť na potrebnú úroveň, si popri iných osobitnú pozornosť zasluhuje otázka práce straníckych organi­zácií v stavebníctve, lebo je to otázka kľúčového významu. Všimnime si v tejto súvislosti niektoré problémy, s ktorými sta­vebníctvo denne, a nie práve naj­úspešnejšie, zápasí. Bude iste správne spomenúť na prvom mieste poriadok na stav­bách, hospodárenie so stavebným materiálom. Nie je nijakým ta­jomstvom, že v tomto smere je situácia na mnohých našich stav­bách, či priemyslových, bytových alebo občianskych mimoriadne neuspokojivá. Mnohí robotníci, a čo je horšie, aj samotní vedúci hospodárski pracovníci na stav­bách sa až hriešne ľahostajne stavajú k takej dôležitej otázke, ako je spotreba stavebného mate­riálu, jeho hospodárne využívanie. Ako dôvod takéhoto stavu sa oby­čajne uvádza, že v tomto smere niet hmotnej zainteresovanosti. Ak sa spotreba materiálu prekro­čí, nikoho nevolajú na zodpoved­nosť, ak sa materiál usporí, ni­koho neodmenia. Je pravda, že na stavbách čo do hospodárenia s materiálom chýba hmotná zainteresovanosť. No tým viac vystupuje do popre­dia dôležitosť práce straníckej organizácie na stavbe! Tým viac je potrebné, aby komunisti uká­zali, že predsa len tu je hmotná zainteresovanosť — spoločenská, ktorá prikazuje hospodárne nará­bať s tým, čo patrí nám všetkým. Stavební robotníci sú väčšinou ľudia z vidieka, kde vždy treba kus dosky, vrece cementu, nejaké tehly či škridlice na opravu gaz­dovstva. Je známe, že prídely na tieto účely nekryjú dopyt. Kde sa však vytvárajú možnosti pre zvý­šenie týchto prídelov? V samot­nom stavebníctve, vo výrobniach stavebných hmôt a najmä na stavbách, ktoré pohlcujú viac materiálu, ako nevyhnutne potre­bujú. Pohlcujú ho len tým, že sa zbytočne ničí. Je úlohou pre­dovšetkým straníckych organizá­cií ukazovať robotníkom na stav­bí*:h na tieto súvislosti. Je ich úlohou uplatňovaním práva kon­troly i svojho vplyvu na kádrovú politiku dbať, aby sa zodpovední pracovníci na stavbách nepozerali na hospodárenie s materiálom iba vlastnými korunovými okuliarmi, ale aby videli, že ušetrený mate­riál, ušetrené prostriedky zname­najú viac bytov, škôl, kultúrnych domov a iných potrebných zaria­dení. Po našich stavbách je dosť statočných robotníkov a majstrov, ktorí ťažko znášajú neporiadok, ktorí zmýšľajú širšie a cítia sa skutočnými socialistickými hospo­dármi. Majú svoje skúsenosti, poznatky, vedeli by poradiť, ako mnohé veci napraviť, alebo aspoň na niektoré upozorniť. Stranícke organizácie na veľkých stavbách, najmä na našich vodných dielach, môžu najpovolanejšie potvrdiť, akou veľkou oporou, akou cennou pomocou bola iniciatíva týchto ľudí. Ako sa ich prispením zlep­šila organizácie práce, využívanie strojov a mechanizmov, ako sa skracovali termíny dokončovania prác. Žiaľ, nie na všetkých stav­bách dbajú stranícke organizácie o účelné využívanie a rozvíjanie iniciatívy robotníkov. Pred nedáv­nom prišiel za pracovníkom apa­rátu ÜV KSS robotník, člen stra­ny, zo stavby sídliska na Košickej ulici v Bratislave. Sťažoval sa na neporiadky na stavbe. Po otázke, prečo sa neobrátil so svojou kri­tikou na vlastnú organizáciu, vyšlo najavo, že v nej nie je ani prihlásený. To rozhodne nesvedčí o dobrej práci straníckej organi­zácie. Prečo nemá prehľad o ko­munistoch na stavbe? Ako sa stará o nich, ako ich vedie, dáva im úlohy? Treba povedať, že to nie je nijako ojedinelý prípad. Stranícka práca na stavbách — s výnimkou velkých stavieb, trvajúcich viac rokov, na ktorých sú kádre viac-menej stabilizova­né a kde sa stavbársky kolektív približuje kolektívu fabrickému — nie je na žiadúcej úrovni. Je pravda, že stavebníctvo svojou špecifičnosťou, danou menovite neustálenosťou pracovného kolek­tívu, jeho ustavičnou zmenou a značnou roztrieštenosťou, má ob­jektívne ťažšie podmienky pre stranícku prácu ako napríklad závod alebo aj dedina. Pravda je však aj to, že sa zlepšeniu stra­níckej práce na stavbách neve­nuje dostatočná pozornosť. Sved­čí o tom aj nízka organizovanosť stavebného robotníctva. V číslach to vyzerá takto: zo všetkých za­mestnancov na stavbách je iba 5% členov strany. A iba polovica z nich sú robotníci! Je zrejmé, že je veľmi ťažko uplatňovať stra­níckej organizácii napríklad ve­dúcu úlohu strany, ak má len málo členov. Zložitejšie je to po­tom aj s uplatňovaním práva kon­troly, s rozvíjaním agitačnej a presvedčovacej práce, pri orga­nizovaní rôznych akcií, pri všet­kých formách práce strany, naj­mä v masových organizáciách medzi nekomunistami. Málopočet­ná organizácia nestačí obsiahnuť svojimi silami všetky úseky stra­níckej práce. Preto na stavbách viac ako kdekoľvek inde je potrebné ve­novať zvýšenú pozornosť otázkam prijímania nových členov do stra­ny a otázkam sociálneho zfoženia straníckej organizácie. Súčasne je však nanajvýš žia­dúce — práve so zreteľom na málopočetnosť organizácií strany na stavbách — aby sa uplatňovala vyššia náročnosť na správne a prezieravé riadenie straníckej prá­(Pokračovanie na 2. str.) Ešte pár slov pred odchodom vlaku, pod­písanie rozkazu a výpravca A. Cehlárik bude môcť spokojne vypraviť i ďalší osob­ný vlak, ktorý povedie rušňovodiŕ E. Kieger a jeho pomocník E. Bordáé z Bratislavy do Nových Zámkov Otvorili so brány Libereckých výstavných trhov 120 podnikov vystavuje vyše 10.000 exponátov - Bruselské exponáty v Liberci Včera sa už XXI. raz otvorili brány Libereckých výstavných trhov, na ktorých našim ľuďom i návštevníkom zo zahraničia predvádzame bohatú kolekciu textilu, skla, bižutérie, keramiky a galanterného tovaru. Slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnila podpredsedníčka vlády inž. Ľudmila Jankovcová, minister zahraničného obchodu Richard Dvo­ŕák a minister vnútorného obchodu František Krajčír. Otvorenia výstavy sa zúčastnila aj delegácia mesta Lipska z NDR a z poľskej Wroelawi. Pri otvorení XXI. libereckých výstavných trhov prehovorila podpredsed­níčka vlády inž. Ľudmila Jankovcová. Tohtoročné Liberecké výstavné trhy nemajú len komerčný charakter, ale ich úlohou je dať spotrebiteľom sú­hrnný obraz nových výrobkov priemy­selných odvetví, vyrábajúcich predme­ty, o ktoré široká verejnosť preja­vuje stále rastúci záujem a ktoré patria k našim tradičným vývozným artiklom. XXI. liberecké výstavné trhy si vytýčili aj nezvyklé poslanie: pôsobiť na mladých ľudí, a to tým, že ich tu oboznamujú s prostredím výroby spotrebného tovaru, predovšet­kým skla a textilu. Takýmto spôsobom výstava v nich chce vzbudiť záujem o prácu v našich textilných a sklár­skych závodoch. Samotná výstava je tohto roku bo­hatšia než boli predchádzajúce. Plo­cha výstavy sa tohto roku podstatne rozšírila a v 5-tich výstavných pa­vilónoch urobili mnohé vylepšenia, takže výstava pôsobí nielen svojím obsahom, ale aj formou a prostredím. Návštevníkov výstavy akiste budú najviac zaujímať vystavované duplicit­né exponáty nášho spotrebného prie­myslu, ktoré obdivujú návštevníci bruselskej výstavy a ktoré prispeli k tomu, že náš pavilón na Svetovej výstave v Bruseli západní návštevníci nazývajú výkladnou skriňou socializ­mu. Tohtoročných Libereckých výstav­ných trhov sa zúčastňuje vyše 120 podnikov, ktoré tu vystavujú viac ako 10.000 exponátov spotrebného tovaru a dokazujú svetovú úroveň českoslo­venských textilných a sklárskych vý­robkov, známych po celom svete. Oča­káva sa, že do Liberca prídu desať­tisíce našich ľudí i mnohí návštevníci zo zahraničia a že výstava sa prejaví na ďalšom zvýšení nášho vývozu. Vý­stava potrvá do 7. septembra. • (r) Ako pokračuje žatva a výkup Do 15. augusta sa na Slovensku vykúpilo 62 % plánovaného množstva obilia. Poradie krajov vo výkupe obilia je nasledovné: Kraj: Výkup obilia v %: denný prírastok v % Bratislava 83,5 2,2 Nitra > 68,5 2,2 Ban. Bystrica 47,2 3,3 Košice 44,2 1,9 Prešov 28,0 1,8 Žilina 9,7 1,4 V kraji Bratislava do piatku 15. augusta splnili plán výkupu v desiatich okresoch, keď s plánovanými výkupnými úlohami sa vyporiadali už aj v okrese Senica. * * * V piatok 15. augusta skončila sa v kraji Bratislava kosba obilia, keď do tohto dňa poľnohospodári pokosili obilie na 118.670 hektároch; vymlátili už 17.800 vagónov zrna. Traktoristi na SŤS v kraji pripravili pod sejbu ozim­nej repky 1700 ha pôdy. Prvú ozimnú repku zasiali v okresoch Malacky a Pezinok. V PODBREZOVEJ vyrastá druhá martinská pec Podbrezová (Od nášho zpravodajcu) — Veľa ťažkostí majú podbrezovskí oceliari s plnením plánu. Raz im to nejde pre nedostatok šrotu, inokedy valciari im nedodajú dosť odpadu. Povráva sa však, že ani technici nie sú bez viny, lebo niet dobrej spolu­práce medzi nimi a oceliarmi. No najväčšou brzdou je nedostatok ka­pacity. Preto údržbári a stavbári ro­bia všetko, aby načas dokončili stavbu druhej martinskej pece. Zaviazali sa poponáhľať sa s robotou tak, aby pec ešte do výročia Povstania dala prvú oceľ. Najväčšmi sa ponáhľajú teraz zámočníci Jariabkovej party. Od to­ho, či zavčasu zmontujú armatúru a plynové vedenie, závisí, či aj murári budú môcť splniť svoje slovo. Ale jariabkovci sa nateraz činia. Sľubujú, že urobia všetko, aby plynovým vede­ním už 18. augusta mohol poputovať prvý raz plyn. K záväzku jariabkov­cov pridávajú sa aj mládežnícke ko­lektívy Jána Gajdoša a Jána Trnav­ského. Štécova mládežnícka skupina, ktorá má na starosti elektroinštalač­né práce, zaviazala sa ich urobiť naj­neskôr do 26. augusta. Ukazuje sa, že podbrezovskí údrž­bári a stavbári dobre bojujú s časom a chcú dodržať svoj smelý sľub. Bu­de to ich najkrajší pozdrav 14. vý­ročiu Slovenského národného povsta­nie. Nevšedný pohľad na Krpeliansku priehradu. Náš spolupracovník inž. R. Imrich ho zho­tovil spomedzi skál a stromov Čs. parlamentná delegácia v Uruguaji Montevideo (ČTK) — Česko­slovenská parlamentná delegácia, ktorá je teraz v Uruguaji, si včera prezrela továreň na výrobu ľanového oleja. Odpoludnia navštívila najvý­znamnejšiu uruguajskú banku (Ban­eo de la República), predstavitelia ktorej zdôraznili, že Československo patrí medzi štáty, ktoré najlepšie pl­nia bankové a platobné dohody. Vo večerných hodinách prijal dele­gáciu člen Národnej vládnej rady a predseda najsilnejšej uruguajskej strany Luis Battle Berres. Pri tejto príležitosti došlo k srdečnej a otvo­renej výmene názorov o mnohých otázkach, týkajúcich sa oboch krršín. Luis Battle Berres zdôraznil, že pria­teľstvo uruguajského ľudu k Česko­slovensku má hlboké korene a že v období Mníchova usporadúval uru­guajský ľud masové demonštrácie proti politike zrady a kapitulácie. V Prešove rastú nové obytné domy. Na ulici Červenej armády dokončili nedávno dvojposchodový dom, vedľa neho vznikla nová ulica Rad Republiky, kde plánujú po­staviť približne 200 bytových jednotiek (Foto: R. Imrich) ĽUD HÔR SPIEVA A TANCUJE (Deselo je o B a (rách Horí ohník, horí... No už nie na Kráľovej holi, ale v Starom Smokovci v am­fiteátri, v srdci Vysokých Tatier, pod ozrutnými žulovými velikánmi. Áno, zapále­ním praskajúcej vatry sa zaíal program „Zbojnícky večer". Vari aj šum okolitých lesov utíchol, ked švárni chlapci, urastení gorali z Bieleho Dunajca, z Poľska si pri vatre zanôtili: „Ej gory naše, gory ..." Tak sa začal včera večer hodnotný program „Ľud hôr spieva a tancuje", poria­daný v rámci Tatranského leta. Viac ako 2 hodiny udivovali obecenstvo ' goralské súbory zo Sihelného, Hladovky z Oravy, Ždiaru i Bieleho Dunajca, Bukoviny a z Čiernej Hory. Najmä kvalitné umelecké telesá z bratského Poľska si získali srd­cia divákov, rovnako ako hôrne spevy z púchovskej doliny a trávnice z Važca. Goralskými zbojníckymi piesňami z Bukoviny sa hodnú chviľu ozývali tatranské doliny. Po skončení programu na vrchole Lomnického štítu zablikotala vatra do augustovej noci ... A dnes? Pokračujú gorali v tancoch a spevoch. Vyparádené krásavice v pestrých krojoch a temperamentní gorali s hrdým pierkom za klobúčkom vytvoria pestrý sprievod — prejdú z Nového do Starého Smokovca a poobede o tretej hodine pokračujú v programe. Zlatým klincom dnešného programu bude goralská mo­zaika 66 -ročnej tetky Džadoňovej z Bukoviny — jedinej a najstaršej primášky — muzikantky z poľského Podhalia. Po skončení programu sa rozkrútia veselé páry v ľudovej veselici, akú Tatry ešte nevideli. Ján Bartók, Tatranská Lomnica

Next

/
Thumbnails
Contents