Új Szó, 1957. augusztus (10. évfolyam, 212-242.szám)

1957-08-11 / 222. szám, vasárnap

tteá aftűfali sím mpsiimh Mokrý Háj a Radošovce delí zdan­livo neveľký kopec. Z jeho vrcholca je krásny výhľad na okolitý kraj. Ako na dlani tu vidieť Chvojnícku dolinu. Sťaby vlny rozbúreného veľkého ja­zera sú v radoch rozložené menšie či väčšie vŕšky. V ktorúkoľvek stranu zablúdi pohľad, všade uzrie pestré a povedia si, čo treba robiť na budúci deň. Získané skúsenosti hneď uplatňujú pre vydanie nových bleskoviek. Už na druhý deň dostávajú tak roľníci vysvetlenia podložené dobrými argu­mentmi. Za krátky čas zhotovili celé de­T>ásy i menšie tabule sfarbené už do siatk b!eskovie k. v Radošovciach hneda a na nich tisíce hrbolcov. lebo . ...,. , .... . , tak sa človeku javí poskladané obi- zistl hl z, e tre b® vysvetliť otázku, ci Iie do krížov. Tá sýtozelená farba, to s a všetkým ujde dosť práce, ked sú ešte na koreni dozrievajúce ze- bud e celoobecné družstvo. Hneď na miaky, repa, kukurica a krmoviny, to vyšla bleskovka, ktorá podrobne rozoberá situáciu v obci a vyčísľuje, koľko ľudí a kde bude pracovať, za akých podmienok, a čo to družstev­níkom i družstvu prinesie. Príklad Trnovca V priehlbinkách sa črtajú dediny a z niektorých vidieť len špicu kostola. Neprejde už ani rok a pohľad na tento kraj bude iný. Stovky menších parciel sa spoja, nová úroda vzíde na veľkých tabuliach a človeka sa zmocní hrdý pocit, že tu vládne nad toľkými priestranstvami poľa, nad tou veľkou šachovnicou zelene a zlata. Keď staré zaniká tmolia hore-dole, všetko pracuje oko­lo obilia, ktorého i napriek nepriazni je dobrá úroda. Menej - a to je riacich rolníkov v družstvách o 800 škoda — bude síce sladovnickeno jač­meňa a viac kŕmneho. Náhradu do­nesú skôr okopaniny, lebo sa ich raz toľko urodilo, čo po iné roky. výnosmi JRD o produkcii, plnení vý­kupu, peňažnom dôchodku v obci presvedčivo dokazuje, že si napríklad družstevníci kúpili už 76 rádioprijí­mačov oproti 7 v roku 1950, že v ro­ku 1950 tu bola jedna práčka a dnes ich je 31. Obrat v obchodoch činil vlani až 386.000 Kčs. Svojpomocou si tu občania postavili požiarnu zbroj­nicu, vysadili 110 ovocných strom­čekov, urobili generálnu úpravu bu­dovy MNV, postavili si 11 rodinných domčekov. Počet kníh oproti roku 1954 stúpol v ľudovej knižnici o 100%. A ak sa v roku 1956 požičalo 268 titulov, tak je to oproti roku 1954 raz toľko. Oproti školskému roku 1953—54 chodilo v roku 1955—56 do národnej, odborných a výberových škôl o 20 žiakov viac. Takto sa z prípadu na prípad roz­- .91 í Soci*tiatickv sektor dosahuje v okrese 78.2 í Sukrormv sektor vlastni 21.8 í týmto žije. Veď nie je ďaleký čas, keď celý okres opustí staré hospo­dárenie a všetci budú družstevní. Ví­ťazia nové vzťahy, nový pomer člo­veka k človeku, nová budúcnosť. A čo by žatva bola ako ťažká, predsa sa za krátko ukončí. No boj o nové hospodárenie je ťažší a oveľa zloži­tejší. Keď ľudia v sebe lámu staré, to neprejde bez bolestí a ťažkostí. Družstevná myšlienka, hoci nie nová, si razí cestu, prekonáva všemožné úskalia. Hoci väčšina je dávno za, predsa sú ešte sily, čo denne trúsia nové prekážky a opačne radia. Na pôde okresu Veľa sa vraví o veľkom prelome v Radošovciach. Premena malého družstva na celoobecné mala, ako mnohí správne predvídali, veľký do­sah. Dobre sa tu pri presvedčovaní osvedčila zaujímavá myšlienka. Pred rokom sa rozšírífí na celo­obecné družstvá v Skalici, Petrovej Vsi a Gbeloch. Už dlhšie je celoobec­né družstvo vKop­čanoch. Zrodil sa návrh zvolať bese­du. Prevažne bý­val! strední roľníci z týchto JRD sa na okresnom ná­rodnom výbore zišli s niekoľkými stred­nými roľníkmi, do­vtedy súkromne hospodáriacimi z Radošoviec. Nebolo ich veľa, no všet­ci "takí, čo stáli na čele niektorých skupín v dedine. Však ináč to ťažko i inde býva. Bese­da bola osožná. Živo a zápalisto sa tu hovorilo od rá­na do neskorého večera. A ako lepšie sa mohla skon- bíjajú argumenty nepriateľov druž­čiť, než tým, že tí šiesti z Radošoviec stevnej myšlienky a v agitácii nie je na záver podpísali prihlášku do druž- ojedinelým zjavom, že sa menovite stva. Pravda, mali i podmienku. Zia- pranierujú otvorení nepriatelia socia­dali, aby ich rozhodnutie nebolo zve- lizmu a ich pomocníci, rejnené, ba jeden z nich si zobral podpísanú prihlášku so sebou s tým, že až oni sami získajú ďalších do počtu 40, vtedy vyjdú s farbou v obci. Prezradili sa však sami skôr, ale to vtedy už pohlo celou obcou. Udalosti potom nadobudli rýchly spád a vý­sledok — vzniklo celoobecné družstvo s vyše 1200 ha. Socialistický sektor "do 15. jurta 19Ö7 Novoutvorené JRD S.ikrormv sektor takmer celá obec a tak sa i rôzne rozpory účinnejšie urovnávajú. Nuž nie div, že agitátori i funkcio­nári v obciach a predovšetkým ko­munisti, si zvolili ťažšiu cestu, ale takú, ktorá im vyrieši viac otázok a lepšie. V dobrom i zlom Co by ste okres prešli všetkými Cestami, všade sa stretnete s dvoma udalosťami. Jednou — tou je žatva. Zváža sa a mláti. Stovky vozidiel sa tinu vyššie, že dodávky si vzorne Hoci z iniciatívy okresu sa poria­dajú návštevy jednotlivo hospodária­cich roľníkov do okolitých JRD a hoci je známe, že družstvá dosiahli v prie­mere v roku 1956 na pracovnú jed­notku 18 Kčs a 3,5 kg obilia, že výnosy sú v družstvách o celú tre­plnia a napokon, že tržba z hektára je oproti tržbe u jednotlivo hospodá­Kčs vyššia, predsa sa ukázalo, že to nestačí. Na reči pochybovačov sa ozvali no­Popri žatve je najviac rečí okolo vé fakty. Dom osvety vydal rozbor družstiev. Doslova všetko a všade družstevnej dediny Trnovec, ktorý V obciach stále pracujú tri početné skupiny agitátorov. Ich veľký nápor nenecháva veľa času neprajníkom. No nájdu sa aj takí. a odpoveď na ich činy je ako sa patri. Na druhý deň celý okres vie meno neprajníka i to, ako brojil proti zakladaniu družstiev. Bleskovky zároveň na faktoch doka­zujú skutočnú pravdu a vykresľujú tvár toho, čo tieto reči šíri alebo poburuje. S veľkým citom a pochopením mu­sia agitátori počúvať a rešpektovať želania roľníkov.'Majú všakové pros­by. Žiadajú vybaviť národné poiste­nie, priznať starobné, nájsť prácu sy­novi a pod. Často možno čítať na prihláške, že bude platná až vtedy, keď bude v obci 20 členov, ponie­ktorí udávajú až ?0 i viac. Sú prí­pady, že si žiadajú záruku na celo­ročnú prácu v Jruž.ítve. Všetky tieto otázky sa v podstr.te riešia, a to hneď na mieste, lebo ich tu vybavujú a o nich rozhodujú prí­tomní predstaviteli . obce a okresu. Treba ísť ďalej Desaťročia sa vzťahy na dedine rôzne utvárali. Ľady sa len tak hneď nelámu. Aj na zábavách, kde noví družstevníci oslavujú a zapíjajú to, že sa z nich stali družstevníci, si možno všeličo povšimnúť. Je ešte veľkým zlom minulosti, že páriky sa „náhodou" spájajú ešte podľa býva­lej výmery, že napravo sedia akosi bývalí „väčší" roľníci a inde „chu­dobnejší". Tak to vyzeralo i v ne­deľu poobede na ustavujúcej schôdzi JRD v Lopašove. A potom nie div, že stačilo, aby „ktosi" po nešpore pred kostolom hodil medzi ľudí chýr, že akýsi nedobrý človek bude pred­sedom. Trvalo potom skoro hodinu, než sa to roľníkom vysvetlilo a veci prišli na pqriadok. Bolo by neodpusti teľnou chybou, keby sa starosť okresu končila usta­vujúcou schôdzou. Do družstiev vstu­pujú predsa celé obce a nie hneď a nie vždy sa z nich razom stane jednotná, veľká rodina. V Skalickom okrese urobili veľa práce. Do nových alebo rozširujúcich sa družstiev vstupujú prevažne strední roľníci. Tohto roku nepribrali ani jed­ného neroľníka- To všetko značí, že bude treba veľa porozumenia a po­moci i z vyšších miest, najmä, pokiaľ ide o investície, zriadenie brigádnych stredísk STS a ich vybavenie strojmi. Noví družstevníci idú s chuťou do „našeho". Treba im zo srdca zaželať všetko dobré. Viliam Majkút Jasno na okrese i dole To nte je jediný spôsob Okresný výbor strany spolu s orga­nizáciami na dedinách a závodoch v spolupráci s okresným, národným výborom a funkcionármi NV si dobre rozložili sily. Na rôznych aktívoch a besedách si predovšetkým oni ujas­nili otázky a rozdelili úlohy. Po­Zakladať menšinové, či väčšinové družstvá? Že na to treba priamu od­poveď, to nebolo hneď tak každému jasné. No rozhodnutie muselo padnúť, najmä, keď sa niektorí roľníci ohá­ňali slovami: „Však založte, nie sme proti, ale my počkáme, a potom vstú­pime." Menšinové družstvá — vraveli si na okrese — tie poznáme, a máme s nimi skúseriosti. Ľahšie sa zakla­dajú, no ťažšie potom budujú. Zväčša majú málo pracovných síl, z toho vznikajú i ťažkosti s investičnou vý­obede by ste už v okresnom' meste stavbou a pod. No najhoršie je to ťažko niekoho našli. Všetko odchädza — a t n — ™ na dediny. Veľkú p-moc im posky­tujú pracovníci ŠM v Holíči a agitá­tori zo závodu Ľankonop. Vo vybra- stV0j t o ^ j e p rá c a skutočne ťažká, ných obciach sa takto večer čo večer stretávajú desiatky agitátorov. Je má­lo domov, ktoré by i niekoľko ráz nenavštívili. Agitátori — to sú ľudia znalí podrobne pomerov na dedine a rozumejú sa i do poľnohospodár­a stáva sa to často — že sa tak dedina ľahko rozloží na dva tábory a bojovať potom za celoobecné druž­Väčšinové ' družstvá sa ťažšie zakla­dajú. Treba viac ľudí, viac faktov, skrátka, všestranne viac znalostí. Pravda, lepšie sa potom družstevní­kom samotným pracuje. Menej sta­Krížovka s tajničkou Naša mládež môže a . . A B C D E F 6 H I 3 k L M N 0 P R r t s ! T . T T f \ ! í [ ! ! ! T ? f T T f T I I | J ? J T T T T T í ! T T ! T ! T f . ! f f f [ f . ! f ! 1 ! T r 1 1 f T f y D E I Y 1 2 3456789 10 11 1215 1415 16 1? 16 19 20 Vodorovne: A. Prvá časť tajničky — po­kračovanie nadpisu. B. Básnický zápor —le­tec — hašterenie — plošná miera. C. Energia — bývalá lotyšská menová jednotka — čín­ske ženské meno — názov piešťanského kúpališťa — člefi futbalového mužstva. D. Opak „naostrí" — priechodné územia — očividné. E. Ruský samovládca — popevok — základné spoločenské jednotky — rus­ká rieka, ktorá spolu s Irtyšom vlieva sa do Severného ľadového mora — mier (po česky). F. Európan — prechod cez rieku — silné povrazy — preveď — skratka mien ruského spisovateľa Tolstjho. G. Svetská skladba pre sólo, sbor, so sprie­vodom orchestra — priateľ. H. Ženské meno — rieka v Taliansku — vinič — prú­tená nádoba. T. Mužské meno — čin — vedecký názov krídla — hynie. J. Tiež remeselník — Yvona a Elena — predpona — sovietsky maršal, ktorý velil oslobodzo­vacím vojskám v našej vlasti. K. Hlas trúbky — iniciálky slovenského hudobného skla­dateľa Moyzesa — hlas sliepky — umenie (po francúzs&y). L. Rímska dvojka — arab­ský pristav — okolie domu — chlapčenské meno — podmieňovacia spojka. M. Malá gitara z Havajských ostrovov — obec v okrese Lučenec. N. Vták — ranný lúč — člen — druh strelnej zbrane — vymyslená rozprávka. O. Chemická značka erbia a tú­lia — český zápor — obsluhuj — spolu­hlásky nôty — slovenský akademický ma­liar Peter ... P. Umenie v cudzej reči — tvar slovesa „zatínať" — nákaziivá choroba. R. Druhý deň v týždni, po česky — bola aromatická — chemický prvok bielobelasej farby kovových vlastností. S. Tretia a po­sledná časť tajničky. Kolmo: 1. Druhá časť tajničky. 2. Jed­notár — mohamedánske kniežatá — rieka v S S SR pri meste Orsk — rieka v SSSR. 3. Obdobie paleozcika (prvohôr), v ktorom sa zjavili prvé pozemské šťúry a rastliny — dopisnaca — unavenú. 4. Textová skrat­ka — je vlastníkom — skratka bývalej hospodárskej školy — Anka a Katka — od­rež. 5. Skratka Družstevnej práce — ma­ďarské ženské meno — miláčik Mahulie­nin — zauzlenina. 6. Olej (po anglicky) — okrasná kvetina — poľnohospodárska plo­dina — Yveta a Tatiana. 7. Dopravný pro­striedok — ťažké zbrane — nehrdzavejúci kov. 8. Otáčavá časť motora — indiánsky enak — solmizačná slabika — začiatoční písmená českého dirigenta Viplera (krstné mená v prehodenom slede). 9. Skratka štát­neho — oráčina — jedna z husľových strún — vzdych. 10. Dievčenské meno — patriace Ule. 11. Ruská číslovka (jeden) — naša najväčšia rieka. 12. Skratka pri podpise — nie tak — krvný faktor — du­chovná pieseň. 13. Triesky — ženské me­no — značka na recepte — nemecký spisovateľ dobrodružných románov. 14. Africké zvieratá, konajú neoceniteľné služ­by človeku v púšti — neprirodzená — opak nepárnych. 15. Časť názvu známeho ost­rova na Dunaji, ktorý je obývaný Turkarni (... Kaleh) — slovenský kraj s mohutnou údolnou priehradou — časť oblečenia — skratka poľskej peňažnej jednoticy. — 16. Predložka — ohradený les pre chov vzác­nych druhov zvierat — cenina — 1002 v Ríme. 17. Hviezdoslavova knižniía — ľudový súhlas — pästiarsky výraz — častá koncovka ruských priezvisk — ťažné zvie­ratá. 18. Hovorím dve na tri — zhotovovaná na krosnách — romantické opera nemec­kého Skladateľa qarl Maria Webera. 19. Neponechal si — dramatické javiskové hu­dobné dielo — skratka ruskej dĺžkovej miery aršína — rovnaké spoluhlásky. 20. Veľký ruský revolučný demokrat, materia­listický filozof, kritik a utopistický socia­lista (1828—1889) so skratkami mien Nikolaj GavriJovič n'a konci. Pomôcky: K. Ars. M. Ukulele. 3. Silur. 13. May. —ŠS— Rozlúštili ste správne našu krížovku mi­nulú nedeľu? Porovnajte- si tajničku: Cyklistické pre­teky Okolo Slovenska sú previerkou zdat­nosti športovcov. Vylúštenú tajničku posielajte na adresu: Redakcia Pravdy, Bratislava, Jesenského 12. Na pbálku napíšte: „Krížovka". Odmenu dostanú: Alexander Halász, VO 5935/c, Liberec, Jozef Bcbok, Nemecká č. 88 okr. Brezno, Marta Palcátová, Nitra, námestie 1. mája č. 7, Štefan Kalapoš, Tatranská Polianska TD II/27, Ján KVioška, Bátovce č. 42, okres Levice. stva. Býva už hodne po polnoci, ked rostí je s investičnou výstavbou, ko­sa potom stretávajú a hodnotia prácu Iektív napokon tvorí už celá alebo Ide o naše dobré meno S rozvíjaním medzinárodných stykov prichádza do našej vlasti čoraz viacej zahraničných hosťov. Oko cudzinca je veľmi pozorné a často nie sú to veľké veci, ale maličkosti, ktoré rozhodujú o tom, aký obraz si o nás a o našej vlasti cudzinec utvorí, ako o nás doma rozpráva. Pred niekoľkými dňami čakal jeden náš občan na trolejbus pred hlavnou stanicou. Neďaleko stá! mladý muž s dámou a okolo nich plno kufrov. Rozprávali medzi sebou po nemecky. Požiadali ho o informá­ciu, ako sa dostať na malú stanicu. Ochotne im vysvetlil, pomohol im naložiť kufre a keďže mal tým istým smerom cestu, neľutoval malú stratu času a po­núkol sa im, že ich odprevadí. V trolej­buse zistil, že nemajú peniaze na cestov­né lístky. Nenápadne zakúpil lístky a odo­vzdal im ich. Pri srdečnej rozlúčke vy­menili sj adresy. A výsledok? Za malú stratu času a výdavok Kčs 2,40 vzniklo veľké priateľstvo. Svedčí o tom lístok, ktorý dostal od mladých manželov, keď sa vrátili z návštevy na Slovensku do Rakúska. „Nikdy nezabudneme na krásne chvíle, milých a priateľských ľudí, s akými sme sa u vás stretJi. Veríme, že až na­vštívite Rakúsko, nepohrdnete našim po­hostinstvom." (-ík) Komu chce obchod viac predával Štátny obchod na Slovensku splnil plán maloobchodného obratu za prvý polrok na 105,8%. Z toho Hlavná správa obchodu s priemyselným tovarom na 111,2%. Také­to priaznivé výsledky v plnení plánu sú naozaj pekné, lenže sa nedosiahli zlep­šením organizátorskej práce v obchodných podnikoch. Za vysoké plnenie plánu treba vďačiť rýchlemu rastu kúpnych fondov obyvateľ­stva a jeho príjmov, ktoré v prvom štvrť­roku tohto roku vzrástli oproti tomu istému obdobiu z minulého roka o 10,9%. Prispel k tomu aj vzrast predaja tovaru mimotržným spotrebiteľom z fondov urče­ných pre obyvateľstvo. Ide tu predovšet­kým o nákup tovarov z rôznych úradov, inštitúcii a organizácií, ktoré niekedy ku­pujú také spotrebné predmety, bez kto­rých by sa mohli smele obísť a ktoré nepotrebujú k svojej práci. Tieto organi­zácie kupujú veľké množstvo televízorov, rádioprijímačov, vysávačov a iné tovary, ktoré si potom ostatní spotrebitelia na trhu nemôžu zakúpiť v takom výbere, v akom chcú. V podnikoch tak narastajú režijné náklady a občania nemôžu dostať také tovary, aké by chceli. A obchod chce predovšetkým predávať drobným spotrebi­teľom, uspokojovať ich vzrastajúce ná­roky. Dôkazom nesprávneho hospodárenia s finančnými prostriedkami v podnikoch a úradoch je aj tá skutočnosť, že len za prvý polrok t. r. v porovnaní s tým istým obdobím minulého roku vzrástol predaj mimotržným spotrebiteľom o 46,517.000 Kčs. Bolo by načase, aby si podniky, rôzne úrady a inštitúcie uvedomili, že nie vtedy správne hospodária s finančnými prostriedkami, keď ich investujú do rôz­nych tovarov dennej spotreby, ale vtedy, keď podstatne odbúrajú režijnš a správ­ne náklady, ktoré sú ešte veľkou brzdou rozvoja nášho národného hospodárstva. (S) Maličkosť, ktorá si zasluhuje našu pozornosť Náhle zabrzdenie auta nevzbudzuje v člo­veku odpor len pre nepríjemné zaškrí­panie, ale ešte . viac preto, že sa tento pocit spája s predtuchou nejakého ne­bezpečenstva. Koľkokrát to dopadlo tak, že len-len neprišiel o život nejaký chla­pec, lebo dievčatko, ktoré sa hnalo ako vietor cez ulicu. A nielen tu na cestách hrozí nebezpečie našim najmenším. Títo mali napodobňovatelia starších, keď ne­majú dozor, môžu si ublížiť pri šplhaní, cvičení a rôznych iných hrách na ihris­kách, ktorých máme dnes hodne. Všade tu deti potrebujú odbornú radu, prívetivé vysvetlenie, napomenutie i pokarhanie. Deti dobre cítia, kto im rozumie. Nie sme ešte tak ďaleko, aby sme mali všade odborných vychovávateľov. To však ne­znamená, že nemôžeme „za pochodu" odborne vychovávať tých, ktorí sú tam dnes. Posledné daždivé dni, ked na mno­hých ihriskách bolo plno vody a ani jednjho dieťaťa, iba dczorkyne a dozor­covia, ktorí povinne sedeli v strážnych búdkach, potvrdzujú, že sa na túto sku­točnosť zabúda, a to ij v Bratislave, či by miesto takéhoto, spoločnosti nič ne­prinášajúceho povinného sedenia v stráž­nych búdkach nemohli si títo pracovníci radšej počuť prednášky, ktoré by im ukázali význam a dôležitosť ich práce?! Áno, len sa treba o to postarať. Takto by si už tu na ihriskách naši najmenší vštepovali do hlavy, čo je dobré, čo je zlé, ako sa majú chovať, prechádzať cez ulicu, cvičiť na náradí, ako sa majú spolu hrať. Teda keď to domyslíme, nejde o maličkosť, ktorá by si nezaslúžila "našej pozornosti. (jk) PRAVDA 5 * U. augu=ta 1 Síi?

Next

/
  • Layout
  • Zoom
  • Rotation
Thumbnails
Contents