Új Szó, 1957. augusztus (10. évfolyam, 212-242.szám)

1957-08-11 / 222. szám, vasárnap

Prvý tajom ník ÓV KS Maroka : VOjM Y AlŽlVsklI ohrozuje marockú nezávislosť I (PA) — Pred nedávnom precestoval cez Rím sddruh AH Yata, prvý tajomník ÜV Komunistickej strany Maroka. Pri tejto príležitosti sa zho­váral aj s členmi redakcie „l'Unltá", ústredného orgánu Komunistickej strany Talianska, o niektorých otázkach Maroka a o vývoji v se­vernej Afrike. V rozhovore s nimi medziiným povedal: p RE NÄS MAROCKÝCH KOMU- afrických národov a upevnení spo­NISTOV, tak isto ako aj pre jenia s arabskými krajinami Blíz­všetkých Maročanov, základný prob- kého a Stredného východu, s kto­iém spočíva v upevnení národnej rými je maroeký ľud zviazaný spo­jednoty, dosiahnutej v priebehu 1 očným jazykom a históriou. Preto dlhého zápasu. V rámci tejto poli- marockí komunisti žiadajú svoju tiky stojíme pred otázkou pobytu vládu, aby urobila všetko pre vy­eudzích vojsk — francúzskych, ame- tvorenie tesných a srdečných vzťa­rickýoh a španielskych — na našom hov s Egyptom a Sýriou, ktoré stoja Varovanie na adresu Bonnu v pravý čas Tlač o sovietskej návšteve v NDR území. Treba povedať, že náš ľud na čele oslobodzovacieho nemôže plne využívať svoju nezá- arabského ľudu. vislosť a slobodu, kým sa neoslobodí od prítomnosti týchto vojsk, lebo to odporuje riešeniu našich národ­ných záležitostí. Situáciu zhoršuje ešte iná skutoč­hnutia O VZŤAHOCH K NÄRODNEJ BURŽOÁZII prvý tajomník ÜV Kcmtinistickej strany Maroka pove­dal: „Uvedomujeme si, že národná Hosť: na našom území sú dôležité buržoázia je triedou, ktorá má ešte americké základne pre najťažšie a najrýchlejšie americké reaktívne lie revolučnú potenciu; ona dosiahla svoje triedne ciele v boji proti im­tadlá, alebo také základne ako je perialistom. Táto teoretická koncep­Kenitra, ktorá už dlhší čas slúži cia predstavuje základ našej poli­k uskladňovaniu atómových zbraní, tiky. Naša strana podporuje národnú Tieto základne postúpili Američa- vládu. Táto podpora sa prejavuje rom ešte Francúzi a teraz by ich v iniciatíve, a keď treba, i v kritike, USA chceli prevziať do nájmu. Naša avšak má vždy na zreteli spoločné vláda sa snaží začať rokovanie záujmy." o tejto veci a maroeký ľud jedno- Súdruh Yata potom odpovedal na myseľne žiada základne evakuovať. ni ektoré otázky z oblasti medziná­Tak isto žiadame vrátenie tých rodne j p^t^y. 0 „Eisenhowerovej času nášho územia, ktoré este oku- doktrín e„ eda I. Je modem á puiú cudzinci, t. i.: Le Touat, Tin- f" " douf, Mauretániu, na severe Melillu a. Prefíkaná forma kolomalizmu. My a Ifni a na juhu Rio de Oro. vieme, že americký imperializmus sa V oblasti ekonomickej základná za uj ím a ° Bl íf k-V a Stredný východ úloha spočíva v probléme vybudovať ?IhT/'Ä moderné hospodárstvo a spriemysel­niť krajinu V tej súvislosti treba celú Afriku. Nech je »Eisenhowerova znárodniť Štátnu banku, dopravu a doktrína« akokoľvek prefíkaná, pred­rudné bane. Tieto opatrenia timož- sa nezíska arabské národy, ktoré nia skoncovať s nezamestnanosťou žiarlivo strážia svoju nezávislosť, (v krajine je asi 300.000 úplne ne- Túto doktrínu odsudzujeme a po­zamestnaných, žijúcich v mestách a asi 500.000 čiastočne nezamest­naných na vidieku). Čiastočnú ne­zamestnanosť na vidieku možno od­strániť iba pozemkovou reformou. zadujeme od našej vlády, aby ju odsúdila oficiálne." K návrhu na „stredomorský pakt" Ali Yata poznamenal : „Keby seve­roafrické štáty vstúpili po boku VŠETKÝM CIEĽOM, ktoré si vy- Francúzska Španielska a Talianska v tyčujeme ako nezávislý národ, d o P^obného paktu, našli by sa stavia sa do cesty hlavná prekážka: v postavení podriadeného a stratili vojna v Alžírsku. Pokým táto trvá. b y. * v t? u nezávislosť." Podobne sa bude naša nezávislosť ohrozená, do- V-X jad ri 1 ' k spoločnému európskemu bude naša nezávislosť ohrozené, do­tiaľ nebudeme môcť upraviť naše trhu. Pripomenul, že štáty tohto zo­vzťahy k Francúzsku. Od vyriešenia sk uP cnia určit e nemajú záujem na­alžlrskeho problému závisia tiež na­še národné zámery. Preto aj ma­roeký ľud mobilizuje svoje sily, aby pomáhať industrializácii Maroka a iných málo vyvinutých krajín. A napokon na otázku, ako sa díva čo najlepšie pomohol Aižírcom, ktorí n a posledné uznesenie ÚV KSSS vedú hrdinný boj za slobodu, aby ° odhalení protistraníckej skupiny prispel k zastaveniu vyvražďovania Molotova, Kaganoviča a Malenkova, bratského národa. Toto naše stano- A,i Yat a povedal: visko nevyplýva len zo všeobecných dôvodov spravodlivosti, ale tiež z na­„My» marockí komunisti, sme vrelo súhlasili s rozhodnutiami XX. sjazcfo šich špecifických národných príčin KSSS, lebo sme v nich videli zásady a zo snahy odstraňovať prekážky, novej éry pre celé medzinárodné brániace uvoľneniu medzinárodného robotnícke hnutie a pre uvoľnenie napätia. Vojna v Alžírsku otvára medzinárodného napätia. Preto sa brány tretej svetovej vojne. Pokým môžeme len radovať z víťazstva alžírska otázka nie je rozhodnutá, Ústredného výboru Komunistickej vždy je nebezpečie, že sialenstvo strany Sovietskeho sväzu nad tými, môže francúzskych imperialistov ktorí sa pokúšali zrušiť líniu XX. vrhnúť na podobnú cestu, akú na- sjazdu a dať robotníckemu hnutiu stúpili spolu s Anglickom a Izra- opačný smer. Nazdávame sa, že roz­elom v čase prepadnutia Egypta, pri hodnutia ÜV KSSS budú mať priaz­ktorom chceli zasadiť úder arabské- nivy účinok na vzťahy v medziná­mu hnutiu a rozdrviť tak i alžírsky rodnom robotníckom hnutí a vzťahy národ." medzi týmto hnutím a oslobodzo­O vzťahoch k iným národným a vacím bojom koloniálnych národov triednym skupinám severoafrického a oslobodeneckého hnutia Ali Yata po­vedal, že marockí komunisti pracujú na vytvorení pevnej jednoty severo­Ze priaznivo ovplyvnia snahy j o zmiernenie medzinárodného na- i pätia." (Z „l'Unity") Žiadateľ autogramov Ujko, ty kde žiješ? Pravičiarske aeviny v západnom Nemecku, ako napr. „Generalanzei­ger", sa snažia Chruščevov prejav opísať ako „pokus ovplyvniť voľby v západnom Nemecku", avšak „Neue Rheinzeitung" pripomína, že by nebo­lo správne pokladať Chruščevove slo­vá za „propagandu" alebo za zasa­hovanie do predvolebného boja v NSR. „Chruščev hovoril tak jasne, ako do­teraz nikdy", píšu noviny a vyjadrujú uspokojenie, že Chruščevova reč „po­zbaví každého Nemca ilúzií, pokiaľ ide o názor, že naša západonetnecká politika môže niekedy viesť k zjed­; noteniu". Varšavská „Trybuna Ľudu" píše v komentári svojho berlínskeho zpra­vodajcu: „Niet pochýb, že myšlienky vyslovené na zasadaní Ľudovej sne­movne majú široký ohlas i medzi zá­padonemeckým obyvateľstvom, lebo % boli naplnené hlbokou starostlivosťou o osud celého Nemecka, úprimnou snahou dosiahnuť to, aby vlasť Goe­theho, Marxova, Engelsova, Hegelova, LIebknechtova a Thälmannova nebola uvrhnutá do katastrofy hŕstkou mo­nopolistov zbrojného priemyslu a vládychtivých politických dobrodru­hov." Všetky parížske noviny prinášajú zprávy o pobyte sovietskych hosti v NDR na poprednom mieste, i keď sa ich komentáre .podstatne líšia po­dľa ich politického zamerania. Pra­vičiarske noviny píšu, že Chruščevova reč bola prednesená „ostrým tónom". A dokonca tvrdia, že vraj obsahuje nejaké „hrozby" západným mocnos­tiam. Nezávislé noviny „Libération" •však Chruščevovmu prejavu prikla­dajú veľký význam a píšu, že prejavy N. S. Chruščeva a O. Grotewohla „spresňujú sovietsku a východone­meckú politiku v otázke zjednotenia Nemecka". Noviny „l'Humanité" zdô­razňujú zvlášť Chruščevovu požiadav­ku odchodu všetkých západných i so­vietskych vojsk z cudzieho územia. Štokholmské sociálnodemokratické noviny .Morgen Tidningen" pozname­návajú k Chruščevovmu varovaniu pred hromadným ničením, že sa to týka predovšetkým západného Ne­mecka, ktoré oživuje militarizmus a tým môže v prípade konfliktu uvrh­núť celé Nemecko do katastrofy. „Dagens Nyheter" si všíma zvlášť prejav Waltera Ulbrichta a poukazuje na jeho ochotu rokovať po voľbách s novou západonemeckou vládou. (ČTK) „Zjednotené Nemecko nesmie byt diskriminované. Jeho sloboda a bez­pečnosť nesmú sa obmedzovať uloženou neutralizáciou, alebo demilitari­záciou." (Z berlínskeho vyhlásenia západných mocností.) Kreslil Štefan Bednár Najvýznamnejší veíci žiadajú zákaz atómových zbrani Prezident Ho Či Min prišiel do Albánska Tirana (ČTK) — Dňa 9. augusta prišiel na pozvanie predsedu Pre­zídia albánskeho Ľudového zhromaž­denia do Tirany prezident' Vietnam­skej demokratickej republiky Ho Ci Min. Na tiranskom letisku ho privítal predseda Prezídia Ľudového zhro­maždenia Hadži Leši, predseda Rady ministrov Mehmet Šehu, stranícki a vládni predstavitelia a verejní pra­covníci. Zástupy tiranských pracujú­cich, ktoré husto lemovali cestu z le­tiska do mesta, pozdravovali nadšene Ho Či Mina. Dulles odhaľuje pozadie americkej „pomoci " Washington (ČTK) - Štátny tajomník Dulles vyhlásil 10. augusta v Kongrese, že úlohou Štátneho de­partementu „nie je získavať priate­ľov, ale starať sa o záujmy USA". Dulles vypovedal pred povoľovacím podvýborom Snemovne reprezentan­tov, ktorý práve vyšetruje podmien­ky, za akých USA poskytujú pôžičky .zahraničným štátom, ktoré napriek častým oficiálnym dementi vládnych miest USA sú viazané na politické podmienky. # V rámci programu „zahraničnej po­moci" poskytuje vláda USA tzv. „mäkké", t. j. finančne výhodné pô­žičky v nádeji, že politické pod­mienky na ne viazané sa pre prí­jemcu stanú týmto spôsobom strávi­teľnej šie. Dulles, ktorý pred podvýborom bránil tento postup vlády, vyhlásil, že také pôžičky pomáhajú mariť vplyv pokrokových živlov v kraji­nách, ktoré pôžičky dostávajú a do­dal: „Keď taká transakcia splní náš zámer, je mi jedno, či sa to oby­vateľstvu dotyčnej krajiny páči, ale­bo či nás preto nenávidí." Spevácky sbor slovenských učiteľov v Kijeve Moskva (ČTK) — Dňa 10. au­gusta odišiel z Kijeva do Charkova Spevácky sbor slovenských učiteľov, laureát štátnej ceny. Súbor uspo­riadal v hlavnom meste Ukrajinskej SSR niekoľko koncertov, v ktorých predniesol české a slovenské ná­rodné piesne a vokálne diela sta­rých i súčasných skladateľov. Najmä veľký úspech mal záverečný kon­cert. Kijevské obyvateľstvo najmä ocenilo skvelé podanie skladby lau­reáta štátnej ceny Eugena Suchoňa „Ráno na horách" a Janáčkove pies­ne „Aj vojna, vojna" e Moskva (ČTK) — Najvýznam­nejší sovietski vedci sa zišli v pre­zídiu Akadémie vied SSSR, aby pri­pojili svoj hlas k požiadavke ná­rodov celého sveta — zakázať zbrane hromadného ničenia, zastaviť ich skúšky a odvrátiť atómovú vojnu. Akademici Skobelcyn, Bardin, Ostro­viťanov a ďalší vo svojich prejavoch zdôrazňovali, že predovšetkým vedci celého sveta nesú zodpovednosť za to, aby najväčšia vymoženosť ľud­skej mysle - atómová energia ­nebola použitá ako strašná ničivá sila, ale ako prostriedok na budovanie lepšieho života ľudí vo všetkých kra­jinách. Akademik Topčijev povedal, že sa do aktívneho boja za mier za­pájajú vedci na celom svete, bez rozdielu politického presvedčenia. Oboznámili účastníkov zhromaždenia s dokumentmi, ktoré schválili na nedávnej konferencii o nebezpečí ďalšieho vývoja jadrových zbrani, ktorá bola v Kanade. Na tejto konferencii sa zúčastnili známi vedci z desiatich krajín — o. i z SSSR, USA, Čínskej ľudovej re­publiky, Veľkej Británie, Francúzska, Japonska a Poľska. Dokumenty schválené na konferencii vyjadrujú naliehavú požiadavku svetovej ve­rejnosti, ako odvrátenie vojny a voj­nové hrozby, zákaz použitia zbraní hromadného ničenia a ako prvý krok zakázať skúšky jadrových zbraní. Na konferencii tiež rozhodli utvoriť stály výbor, za predsedu ktorého zvolili lorda Russella a za členov sovietskeho vedca akademika Sko­belcyna, anglického profesora Po­wella Rotblata a amerického profe­sora Rabinowitscha. Výbor má pro­pagovať uznesenia konferencie, zjed­nocovať úsilie vedcov celého sveta v boji za odvrátenie vojny a zvo­lávať nové konferencie, na ktorých by sa tieto otázky prerokúvali. Francúzsko v permanentnej finančnej kríze X 1 B)tekovských festivalových dní (Z časopisu „Izvestija") Paríž (ČTK) -r V parížskom roz­hlase a v televízii hovoril francúzsky minister financií Félix Gaillard. Odô­vodňoval opatrenia „prísnych úspor", ktoré prijali v stredu 7. augusta na schôdzi francúzskej vlády. Presved­čoval poslucháčov o nutnosti „zmieriť sa s oprávnenými obeťami v oblasti spotreby", aby sa zlepšila finančná situácia krajiny. Gaillard vyzval pra­cujúcich, aby nepožadovali zvýšenie miezd a zdôraznil, že rozhodnutia vlády, namierené fakticky k zníženiu 6potreby v krajine, „sú iba prvým krokom". Noviny , l'Humanité" komentári ku Gaillardovmu vystúpeniu píšu: „Ako si minister financií mohol trú­fať hovoriť o oprávnených obetiach? Sú tieto obete oprávnené pre pracu­júcich, ktorí majú uskutočňovať »prísne úspory«, alebo pre veľkých vývozcov, ktorí vďaka Gaillardovmu plánu získajú nové zisky?" „Libération" poznamenáva, že sku­točný cieľ Gaillardovho plánu spočíva v tom, „zablokovať mzdy v čase, keď rastú ceny a značne zmenšiť kúpy­schopnosť pracujúcich. Skutočným zmyslom Gaillardovho programu je zhoršenie životných podmienok pra­cujúcich, bieda pracujúcich". Predseda vlády Bourgés-Maunoury prijal generálneho tajomníka Sväzu bývalých vojakov a vojnových inva­lidov Frédérica Manhésa a predsedu Národnej federácie bývalých účastní­kov vojny a vojnových zajatcov Cui­siniéra a požiadal ich, abv sa bývalí vojaci „dobrovoľne zriekli" štátnych penzií, čím by sa zmenšili rozpočtové výdavky štátu. Návrh Bourgés-Mau­nouryho vyvolal hlboké pohoršenie medzi bývalými vojakmi a vojnovými zajatcami. Mnohé organizácie proti návrhu ostro protestovali. Počet emigrantov zo západného Nemecka rastie Kolín nad Rýnom (ČTK) ­Ako oznámil úrad pre vysťahovalec­tvo v Kolíne nad Rýnom, dosiahol počet vysťahovalcov z Nemeckej spolkovej republiky za minulý rok rekordné číslo 68.000 osôb. Od roku 1945 do konca roka 1956 emigrovalo z NSR vcelku 370.000 občanov. Prí­činou rastúceho vysťahovalectva sú o. i. zlé vyhliadky na povolanie, hos­podárska neistota, vysoké dane a stú­pajúce životné náklady v západnom Nemecku. • Dokladom o stále stúpajúcej drahote v Anglicku je zpráva britskej Labouristic­kej strany, uverejnená v Londýne, z kto­rej vyplýva, že náklady na životné potreby stúpli za posledných šesť r OKOV O plných 50%. Počas vlády konzervatívcov bo]i zdra­žené základné životné potreby, ako je mäso, maslo, tuky, cukor a čaj. • V Sovietskom sväze v týchto dňoch vyjde v ruštine prvé eislo „Medzinárodného poľnohospodárskeho časopisu" — orgánu stálej komisie pre hospodársku a vedecko­techniekú spoluprácu v poľnohospodárstve pri Rade vzájomnej hospodárskej pomoci. V najbližšom čase vyjde prvé číslo „Me­dzinárodného poľnohospodárskeho časopisu aj v bulharčine, maďarčine, nemčine, poľ­štine, rumunčine a češtine. • Akadémia vied SSSR a medzinárodná biochemická únia zvolávajú do Moskvy na dni 19.—24. augusta medzinárodnú konfe­renciu o pôvode života na Zemi. Bude to vôbec prvá konferencia, ktorá sa bude za­oberať týmito zásadnými prírodovedeckými problémami. • Do Belehradu prišiel na súkromnú ná­vštevu generálny tajomník talianskeho Vše­odborového sväzu di Víťtorio. V Belehrade ho privíta'i predstavitelia juhoslovanských odborov na čele s predsedom Ústrednej rady Sväzu juhoslovanských odborov Sa­iajom. • Podlá vyhlásenia inšpektora západone­meckého vojnového loďstva viceadmirála Rugeho, má vojnové námorníctvo NSR už 91 lodí. Západonemecké lodenice teraz sta­vajú väčší počet rýchlych člnov, mínolo­viek i sprievodných člnov. • V Moskve sa zdržuje delegácia Komu­nistickej strany Dánska, ktorS prerokuje s KSSS otázky, ktoré zaujímajú obe stra­ny. • Vo Viedni otvorili vo výstavnej sieni rakúskej štátnej tlačiarne výstavu „Súčasná pražská grafika". Na výstave je 108 prác Františka Tichého, Otu Janečka, Kamila Lhotaka a Zdenka Seydla. • Vedúci omanského zastupiteľstva v Ká­hire Mohammed el-Harti vydal novú výzvu, v ktorej Oman žiada všetky mierumilovné krajiny sveta, aby sa pričinili o zastavenie otvorenej britskej agresie v Omane. Harti zdôrazňuje, že národy sa nesmú nečinne pozerať na barbarstvo britských ozbrojených síl, ktoré masakrujú nevinné obyvateľstvo. Do Káhiry prišiel na päťdermú návštevu vládca Kataru emir Ai! bin el-Tani. Bude hosťom egyptskej vlády. Katar je arabské 'Kniežatstvo pod britským protektorátom, ležiace pri pobreží Perzského zálivu v su­sedstve Omanu. • V hlavnom meste Mongolskej ľudovej republiky Ulan Batore sa začal festival čes­koslovenských filmov. Na slávnostnom ot­vorení festivalu sa zúčastnili zástupcovia mongolskej verejností; a pracujúci hlavného mesta. r ^ S YT»A 3 • U. aiwusta 1W

Next

/
  • Layout
  • Zoom
  • Rotation
Thumbnails
Contents