Új Szó, 1957. augusztus (10. évfolyam, 212-242.szám)

1957-08-11 / 222. szám, vasárnap

Každý deň nové úspechy družstevného hnutia Za päť dní 20 družstiev a 13.217 ha pôdy Predvčerom z rozhlasu a včera z dennej tlače sme sa dozvedeli radostnú zprávu, že v Československu už viac ako 50 percent pôdy obhospodarujú družstvá, štátne majetky a os­tatné podniky socialistického sektora. Budo­vanie socialistickej veľkovýroby na našej de­dine zaznamenalo takto ďalší, mimoriadne dôležitý úspech. Za týmto úspechom treba vidieť tisíce hodín vytrvalej, presvedčovacej práce agitátorov v celej republike. No treba vidieť aj skutočnosť, že družstvá zapustili u nás hlboké korene, že družstevná myšlienka našla desaťtisíce horlivých prívržencov z ra­dov všetkých vrstiev obyvateľstva. Nie je tajomstvom, že deň čo deň stovky družstevníkov, robotníkov, úradníkov i funk­cionárov národných výborov chodia za roľ­níkmi, hovoria s nimi a vysvetľujú im zásady a prednosti spoločnej družstevnej veľkovýroby pred súkromnou malovýrobou. Výsledkom ich presvedčovacej práce sú nové družstvá. Treba si však uvedomiť, že hlavnú zásluhu na tom, že dnes hospodária podniky socia­listického sektora na viac ako 50 percent pôdy, majú české kraje. Tu od začiatku roku do konca júla vzniklo 762 družstiev s výmerou 179.913 hektárov pôdy. Pravda, aj slovenské kraje sa podieľajú na tomto úspechu. Veď od začiatku roku do 5. augusta vzniklo na Slovensku 187 družstiev. Celkom za toto ob­dobie vstúpilo do JRD na Slovensku 15.270 nových členov s výmerou 72.094 hektárov. Najmä výsledky posledných dní sú pozoru­hodné. Iba za päť dní, a to od 1. do 5. au­gusta, vzniklo na Slovensku 20 nových druž­stiev. Za toto obdobie vstúpilo do družstiev 2109 nových členov s výmerou 13.217 hektárov pôdy. Najpozoruhodnejšie výsledky zazname­nali v Bratisla\skom kraji, kde za uvedených päť dní založili osem družstiev a noví členovia vniesli do družstiev 9723 hektárov. V po­slednom období najmä strední roľníci vstu­pujú do družstiev. V Bratislavskom kraji vstúpilo do JRD v týchto dňoch 452 roľníkov s výmerou od 5 do 15 hektárov. To sú nevyvrátiteľné fakty o tom, že so­cialistická veľkovýroba už zapustila na našej dedine hlboké korene. Závody Nitrianskeho kraja zvyšujú efektívnosť Pozoruhodné úspechy, dosiahnuté vďaka socialistickej súťaži u roznycn vystúpeniach zahraničných kultúrnych súborov a športových stretnutí je medzi Moskovčanmi na VI. svetovom festivale mládeže a študentstva mimoriadny záujem, tak­že niektoré predstavenia sú niekoľko dní vopred vypredané. Na obrázku: záber z predpredaja vstupeniek. (Foto: ČTK — Karel Meva'.d) Otvorili XXVIL Výzva 34 závodov Nitrian­skeho kraja na dosiahnutie ma­ximálnej efektívnosti výroby priniesla v kraji pekné výsled­ky. V prvom polroku 1957 plne­ním socialistických záväzkov na prekročenie plánu hrubej výro­by splnili priemyselné závody Nitrianskeho kraja svoje vý­robné úlohy na 104%, kým v minulom roku za to isté obdo­bie dosiahli plnenie plánu hru­bej výroby na 98,7%. Plán aku­mulácie jednotlivé podniky pre­kročili a odviedli do štátnej po­kladnice namiesto plánovaných 115,680.000 Kčs až 132,584.000 korún. Vlastné náklady závody čerpali v prvom polroku na 99,3%, čím ušetrili 9,495.000 korún. Najlepšie výsledky v znižovaní vlastných nákiadov dosiahli pracujúci Lodeníc Gá­bora Steinera v Komárne. Zlepšil sa aj pomer medzi rastom priemerných zárobkov a rastom produktivity práce. V prvom štvrťroku 1957 plnili zá­vody Nitrianskeho kraja plán produktivity práce priemerne na 100,7% a mzdy čerpali na 100,8%, za prvý polrok 1957 nestalo podstatné zlepšenie. Plán produktivity práce splnili na 103,2% a mzdy čerpali na 100,8%. Príjmy roľníckeho obyvateľ­stva sa zvýšili za uplynulý pol­rok oproti prvému polroku vla­ni o 4,7% a príjmy družstevní­kov o 19,8%. (ČTK) Jiráskov Hronov Skonštruoval vibromet na stropné omietky Tohto roku už po dvadsiaty siedmy raz majú naše najlepšie ochotnícke divadelné súbory schôdzku na tradičnom Jirás­kovom Hronove. Súťaž divadel­níkov reprezentovaná Jirásko­vým Hronovom je bilanciou i prehliadkou dosiahnutých úspe­chov v amatérskom divadelníc­tve našich národov. Včera popoludní tak ako kaž­doročne opäť slávnostne za zvukov našej štátnej hymny vztýčili zástavy, ktoré zvesto­vali začiatok tejto významnej kultúrnej udalosti. Počnúc vče­rajškom vystriedajú sa na fes­tivalovom javisku v priebehu štrnástich dní najúspešnejšie hry hrané na ochotníckych scé­nach po celej našej republike. Do Hronova sa dostalo celkom pätnásť našich najlepších sú­časných amatérskych divadel­ných súborov z celej republiky. Návštevníkom i porote sa pred­stavia s hrami, ako je Brechto­va „Výnimka a pravidlo", a „Pušky pani Carranovej", Ta­jovského „Nový život", hrou Voskovca a Wericha „Balada z handár", Pracharovou „Domov je u nás", Schawovou hrou „Pygmal.ion" atď. Na záver tohto významného kultúrneho podujatia, oproti všetkým doterajším zvyklos­tiam, zhliadnu návštevníci estrádne pásmo poézie, satiry a prózy nazvané „Panoptikum za­sahuje". Pásmo naštudovali žia­ci Ziskovej školy z Moravskej Tŕebovej. (Od nášho zpravodajcu) Pracovník stavebného podniku mesta Nitry, súdruh Staviar­sky prihlási v týchto dňoch na patentovanie svoj vynález zvláštneho vibrometu určeného pre fasádne postreky a stropné omietky. Použitie stroja namiesto doposiaľ používaných metiel prinesie štvornásobné zvýšenie produktivity práce a okrem toho na každý vibromet ročnú úsporu 135 tisíc Kčs. Zavedenie jednoduchého stroja, ktorý váži 2,5 kg, len v Nitrianskom kraji prinesie ročne úsporu vyše 18,000.000 Kčs. DODÁVKY: nad 1007„ Jednotné roľnícke druž­stvo v Rybanoch, nositeľ vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu", nám hlási: „Zo severne ležiacich družstiev Nitrianskeho kraja sme ako prví splnili dodávky obilia nad 100%." Rybanskí družstevníci odovzdajú na štátny nákup ešte 5 vagónov obilia, ktoré už vymlátili a teraz sušia. Úspešne pokračujú aj v ostatných letných prác.qch. Podmietku urobili už na 50% a na 22 hektároch za­siali miešanky. Ukazujú tak príklad ako sa v družstvách hospodári. Oddelenie ŠM v Sobran­ciach ešte všetko obilie ne­odovzdalo, no plán vysoko prekročia, lebo plánovaný hektárový výnos pšenice splnili na 135%, raže na 132%, ovsa na 190% a jač­meňa na 182%. Na niekto­rých parcelách dosiahli u jačmeňa až vyše 40 q na hektári. V Nitrianskom kraji plán dodávok splnilo už vyše 3500 roľníkov. Najviac v ok­rese Zlaté Moravce — 490, v Želiezovciach — 305 a v Nitre — 364. Podaktorí odo­vzdajú ďalšie obilie na štát­ny nákup. V okrese Galovo, ktorý vo výkupe obilia sa blíži k stovke, splnilo plán dodávok 25 JRD a na štátny nákup odovzdali do 50 vagónov obilia. JRD Tôň splnilo do­dávky obilia nad 200 per­cent. # Bratislava — Nitra Do budúceho týždňa vstu­puje Bratislavský kraj, kto­rý plní plán výkupu na 33%, pred svojím súťažiacim sú­perom Nitrianskym krajom s náskokom 11.4 percenta. No Nitrania veria, že v budúcom týždni sa situácia zmení, lebo organizujú mlat­bu na dve smeny a spravili celý rad organizačných opatrení, aby sa tempo vý­kupu stupňovalo. Nezabúdajme na Belanské Tatry Aké je to pekné a milé: se­díš v parku na lavičke v Tat­ranskej Lomnici, zrazu pribehne k tebe veverička, postaví sa na zadné nohy a prosebným po­hľadom díva sa na teba. Ty pochopíš — hodíš jej kus maš­krty. Nie, ona nechce. Podržíš dobrôtku v ruke. To už áno! Z ruky je navyknutá prijat aj cukrík. Chvíľu ho ochutnáva, pokrúti ho prednými nôžkami z boka na bok, potom s cukrí­kom v čumáčku naradostnene vybehne na strom ... A tam vyššie, kde zeleň pre­chádza v pusté skaly, je zase raj kamzíkov a svištov. Za pek­ného počasia je stretnutie s ni­mi nevyhnutné ... Nuž nesporná vec: Vysoké Tatry sú svojím veľkohorským charakterom nielen naším naj­krajším horstvom — stali sa zásluhou Tatranského národné­ho parku aj našou najvzácnej­šou prírodnou rezerváciou. Človek zaručil prírode neru­šený rast a poskytuje jej ochranu. Príroda sa človekovi odvďačuje. Tisícky už dnes poznajú Skalnaté pleso, Mengusovskú dolinu, Bielovodskú dolinu, či dolinu Piatich spišských plies. Tisíce výletníkov sa môžu po­chváliť tým, že sa stretli v Turisti pri výstupe na hrebeňovke v Belanských Tatrách Tatrách s kamzíkom, že videli svišta, jeleňa, srnca, ba vari aj orla či medveďa. Pomerne málo turistov však pozná sesterské pohorie Vyso­kých Tatier — Belanské Tatry. A to je večná škoda! Pretože od toho času, čo sa v Belan­ských Tatrách prestali pást ovce (po vytvorení TANAPu), vyrástol pod vápencovými ska­lami Muráňa, Ždiarskej vidly a Havrana najpestrofarebnejši prírodný koberec našej vlasti: Keď človek kráča po Belan­ských Tatrách, bojí sa pomaly stúpiť do trávy vedľa chodníka, aby nezošliapal drobný zvonček červeného či modrého kvieta. Pozrieš hore do skalnej steny nad chodníkom — pyšne sa tam vychyľuje zo skaly oran­žová horská margaréta, povest­ný kamzičník. A z ešte vyšša sa na teba usmieva zase kráľ horských kvetov — pliesnivec. V týchto končinách si človek jasne uvedomuje veľké, ušľach­tilé poslanie Tatranského ná­rodného parku. K. Bocek Foto: autor. PRÁV ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLÖVENSKA 30 halierov Ročník XXXVIII. • 222 A* Náš prího vor: BOJ 0 ZRNO SA EŠTE NESKONČIL JOZEF Ľ.UPTÄK Chlieb sa nikdy nepreje, je na stole každý deň. Preto sa donedávna, kým zdĺhavé dažde marili žatevné práce, mnohí ľudia obávali, či bude u nás pre každého z toho­ročnej úrody toľko chleba, aby nechýbal ani v jednej rodine po celý rok. Teraz, ked dažde pominuli, ked žatva sa končí a výkup sa stupňuje, môžeme s istotou povedať: „Áno, chleba bude dosť!" A nielen chleba, bude si naň aj čo natrieť a kus mäsa k nemu odrezať. Lebo urodilo sa dosť nielen chlebového, ale aj kŕmneho obilia potrebného pre rozvoj živočíšnej výroby. Patrí za to v prvom rade vdaka našim družstevníkom a roľníkom a pracovníkom STS, ktorí obilie zavčasu za­siali, i všetkým tým uvedomelým občanom, čo na výzvu vlády pomohli a ešte stále pomáhajú našim poľnohospo­dárom v boji o zrno, o chlieb. Nebyť heroického boja a podania bratskej ruky mesta dedine, bola by celoročná práca nejedného roľníka i druž­stva vyšla navnivoč. Ved okresy Čalovo a Samorín, kde úrode hrozila dvojitá skaza — zhora od dažda a zdola zase od spodnej vody — neboli by ešte mohli, ako sa to chystajú v týchto dňoch, ba možno už v najbližších hodinách, oznámiť zprávu: „Splnili sme výkup obilia!" No nielen v Čalove a v Samoríne, ale aj inde, na dol­niakoch i horniakoch by družstevníci a roľníci — nebyť tejto pomoci — nemali takú radosť z výsledkov svojej práce, ako majú dnes všade tam, kde sa mláti, kde vrecia a sýpky sa napĺňajú novým zrnom. Á družstevníci i roľníci si to plne uvedomujú. Preto vynakladajú nemalé úsilie, aby zavčasu odviezli zrno do štátnych skladov, a tak zabezpečili na stôl každého z nás dostatok chleba po celý rok. Patria rrjedzi nich najmä poľnohospodári Kráľovskochlmeckého, Dunajskostredské­ho, Malackého, Želiezovského a Lučenského okresu, kde výkup obilia prebieha doteraz najlepšie. Pravda, boj o zrno sa ešte neskončil, lebo vo výkupných skladoch je ešte len pätina plánovaných zásob obilia. Na mnohých miestach, či už v údolí Váhu, Hrona, Hornádu, alebo na úvršiach Hontu, Tekova a Gemera, i na svahoch Malých Karpát vidieť ešte nemálo obilia na poli. Ba i na žírnych južných a východných rovinách, kde už dávno mali stáť stohy vymlátenej slamy a černieť sa lány pod­mietnutých polí, hudú si mláťačky svoju pieseň, lebo aj tu stoja neprehľadné rady panákov a krížov. Teda naše úsilie a pracovný elán, či už v žatve, mlatbe, podmietke alebo v sejbe strniskových miešaniek nemôže a nesmie prestať. Lebo naše plynulé zásobovanie nemô­žeme zabezpečiť iba splnením výkupných úloh v niekoľ­kých okresoch, ale len vtedy, ked svoje povinnosti si vlní každý okres, družstvo i jednotlivo hospodáriaci roľník. A splniť dodávky je povinnosť každého, je to vec cti a zodpovednosti voči celej spoločnosti. Pritom, pravda, nemôžeme zabúdať ani na výkup ostatných produktov. No splnenie výkupnxjch úloh nezávisí iba od samotných družstevníkov a roľníkov, ale aj od denných výkonov mlá­ťačiek, výkupných pracovníkov, funkcionárov národných výborov všetkých stupňov a v nemalej miere od dalšej pomoci mesta dedine. Bo na nejednom láne a pri ne­jednej mláťačke chýbajú pracovité a usilovné ruky, ktoré by žatevné práce urýchlili a čím skôr dostali zrno do štát­nych skladov a do družstevných i roľníckych sýpok. A práve tu, pri zabezpečovaní chodu mláťačiek na dve smeny, v odvoze obilia do skladov a v organizovaní pra­covných síl sa vyskytujú väčšie i menšie nedostatky. No ich odstránenie je v rukách pracovníkov STS, výkupu a v národných výboroch. Preto po tieto dni sa žiada ešte viac zlepšiť organizáciu práce a stupňovať tempo, výkupu, aby súčasne so skon­čením mlatby sme splnili aj výkup obilia. Teda aj nadálej budú po cestách hrmieť kolóny áut, aj naďalej budú brigádnici pomáhať pri zvoze snopov, mlatbe a výkupe obilia, aj nadálej budú dennými hosťami dediny. Ved aby sa z poľa zobralo všetko, čo sa urodilo, aby z úrody mal úžitok každý — družstevník, roľník i robotník, úradník a inteligent — vyžiada si ešte nemálo námahy a potu, nemálo húževnatej a obetavej práce ľudí a dedín a miest 1 Pravda, už teraz pri zbere tohoročnej bohatej úrody musíme mať na pamäti úrodu v budúcom roku. A skú­senosti zo žatvy a výkupu hovoria, že dosiahnuť vyššiu úrodu je možno iba na scelených lánoch, v JRD, bo druž­stvá znovu dokázali ďalšie prednosti veľkovýroby. A práve žatva, ktorá je bilanciou roľníkovej práce, je najlepšou príležitosťou hovoriť s ním o veciach, ktoré ho najviac zaujímajú, ktoré sú na dedine živé, aktuálne — zakla­danie a upevňovanie družstiev. Lebo nám nejde iba o to, aby každý roľník čo najskôr zobral úrodu a splnil svoju vlasteneckú povinnosť, ale ide nám aj o jeho získanie pre družstevnú myšlienku. A každodenné zprávy o zakladaní nových družstiev, o prechode menšinových JRD na celo­obecné, ako aj skutočnosť, že v celoštátnom meradle je už v socialistickom sektore takmer 52 percent všetkej pôdy, jasne nasvedčujú, že roľníci čoraz viac a viac uza­tvárajú bilanciu malovýroby a rozhodujú sa pre veľko­výrobu. Pravda, v ich rozhodovaní treba im poradiť a pomôcť, aby aj Slovensko v najbližšom čase zahlásilo: V socialistickom sektore je vyše 50 percent všetkej pôdy'. PROLETÁR1 VŠETKÝCH KPAJlN, SPOJTE SÄ! Nedeľa, 11. augusta 1957 Plášťovský chotár patrí medzi najväčšie v okrese Šahy a tamojšie JRD — najmladšie v okrese — je dobrým príkladom toho, ako možno v spoločnom hospodárení dosahovať dobré výsledky. Pri previerke hospodárenia za prvý polrok vykázalo JRD Pláštovce o 480.000 Kčs vyššie príjmy ako plánovalo. JRD získalo doteraz za zeleninu vyše 80.000 Kčs. Pracovníci zeleninárskej skupiny pred­pokladajú, že do konca roku utŕžia ešte 150.009 Kčs. Na obrázku: pracovníci zeleninárskej skupiny si prezerajú karfiol. (Foto: I. Gašparik — ČTK)

Next

/
Thumbnails
Contents