Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
V. Asistencia štátnej bezpečnosti pri maďarskej revolúcii roku 1956 81 až po príchode prvých skupín. Takmer v každom dotknutom okrese boli pri Štátnej bezpečnosti zriadené tzv. výsluchové skupiny,42 ktorých úlohou bolo vypočúvať utečencov a podať krajským správam návrh na ďalší postup. Pripravili stručnú písomnú charakteristiku v prvom rade o straníckych kádroch a príslušníkoch ÁVH a snažili sa získať čo najviac informácií nielen o revolučnej situácii všeobecne, ale aj o štruktúre a personálnom zložení jednotlivých útvarov Štátnej bezpečnosti. Do činnosti týchto skupín na niektorých miestach zapojili i preverených utečencov, príslušníkov ÁVH.43 Tzv. utečenci snažiaci sa zachrániť svoju kožu sa dostali do Československa rôznym spôsobom. Niektorí utekali služobným autom, iní pešo a niektorí sa plavili cez Dunaj.44 Všeobecne platilo, že starostlivosti o pracovníkov župných straníckych a štátnych štruktúr sa ujali príslušné slovenské stranícke organizácie, kým o príslušníkov ÁVH sa postarala Štátna bezpečnosť, resp. orgány ministerstva vnútra. Celková starostlivosť o týchto ľudí bola však koordinovaná centrálne. Ich umiestnenie zabezpečoval predseda Zboru povereníkov Rudolf Strechaj cez predsedov príslušných krajských národných výborov a Československý Červený kríž. Celý proces bol označený krycím názvom „Akcia M[adársko]“.45 Podľa výkazu Červeného kríža z 5. novembra 1956 na umiestnenie maďarských utečencov bolo zabezpečených celkovo 1641 ubytovacích miest v piatich krajoch Slovenska.46 Využili na to predovšetkým rekreačné strediská, školy, no napríklad niektoré vyššie kádre boli umiestnené v bratislavskom hoteli Carlton.47 O ich počte máme viacero nepriamych i priamych informácií. Určiť ich presný počet zo zdrojov, ktoré máme k dispozícii, je veľmi ťažké. Podľa zmieneného výkazu Československého Červeného kríža najväčší počet utečencov, celkovo 252 osôb vrátane rodinných príslušníkov, bolo na menovaných prijímacích miestach dňa 4. novembra 1956. Politbyro Ústredného výboru KSČ sa otázkou osôb prichádzajúcich ilegálne z Maďarska zaoberalo 3. decembra 1956. Podľa predloženej správy v časovom období medzi 23. októbrom a 28. novembrom štátnu hranicu prekročilo ilegálne celkom 1367 osôb. O počte kádrov „utečencov“ sa dokument nezmieňuje.48 Po zasadaní politbyra sa hodnotením maďarských udalostí zaoberalo i kolégium ministerstva vnútra. V hodnotiacej správe z jeho zasadania zo 7. decembra 1957 bola opatreniam na madärsko- československej štátnej hranici venovaná osobitná kapitola. Podľa toho od 23. októbra 42 Ich zrušenie nariadil Jaroslav Klíma 22.11.1956. Vid: ABS Praha, f. Historický fond MV, H-757/2; KS MV BA, č.j. SV-538/01 -1956, Blava 22.11.1956. 43 ABS Praha, f. Historický fond MV, H-757/2; Zprávač. 10,4.11.1956., napr. v Rimavskej Sobote vykonával pomocnú službu istý npor. Rigó. 44 ABS Praha, f. Historický fond MV, H-757/2; s.n., s.d. 45 A ÚPN Bratislava, f. B 10 Krajská správa Ministerstva vnútra Košice, i.j. 72.; s.n. Nariadenie Rudolfa Strechaja z 1.11.1956. 46 ABS Praha, f. Historický fond MV, H-757/01, č. 8181/56-VI/l Akcia „M“. Podľa dokumentu miesta na ubytovanie boli vyznačené v bratislavskom, nitrianskom, banskobystrickom, košickom a žilinskom kraji. 47 V dňoch 3-4.11.1956 bolo ubytovaných vhotely Carlton celkom 36 osôb. 48 Vid: PEŠEK, Jan. Maďarské udalosti roku 1956 a Slovensko. Historický časopis, 1993, č. č. s. 439.
