Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
IV. Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956 67 Ohlas maďarského povstania v Československu, činnosť straníckych orgánov, štátneho aparátu, masových organizácií a vlastne všetkých skupín spoločnosti vyhodnotili na zasadnutí ŰV KSČ 5. a 6. decembra a na zasadnutí ÚV KSS 12. a 13. decembra 1956. Štátostrana, ako vždy, aj v tomto prípade mala záujem hlásať nezlomnú jednotu strany a ľudu, čím sa snažila potvrdiť správnosť politiky komunistickej strany. Preto aj rečníci zasadnutí, ak aj spomenuli niektoré disonantné javy, snažili sa ich zbagatelizovať.48 Pochválili aj maďarskú menšinu, ktorá podľa hodnotení poskytla svedectvo o svojej lojalite voči Československu, čo je dôkazom toho, že národnostnú politiku strany hodnotí vysoko. Ako to na zasadnutí ÚV KSS sformuloval prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek, občania maďarskej národnosti „prejavili cit vlastenectva voči Československej republike tak ako nikdy predtým. Pracujúci maďarskej národnosti v drvivej väčšine považujú našu republiku za svoju vlasť, Komunistickú stranu Československa za svoju stranu”.49 Sebavedomie moci a jej víťazná rétorika boli do značnej miery opodstatnené. Väčšina československej spoločnosti skutočne zostala lojálna k vláde a ku komunistickej strane a neudiali sa hromadné organizované vystúpenia proti komunistickému režimu. Jednostranný obraz vnuknutý propagandou však vyvracajú hlásenia štátnej bezpečnosti prichádzajúce do straníckej centrály, ktoré podávajú oveľa zložitejší obraz o nálade československej spoločnosti a o jej názore na dianie v Maďarsku. Obyvateľstvo krajiny podľa týchto hlásení sledovalo udalosti za hranicami - bez ohľadu na národnosť - nielen so záujmom, ale aj so sympatiami. Svoje sympatie sa však neodvážilo a ani nemohlo vyjadriť otvorene, mohlo ich prezentovať len formou izolovaných symbolických aktov. Všeobecným javom bolo aj to, že maďarská menšina, už aj kvôli svojej lepšej informovanosti, sympatizovala s udalosťami v Maďarsku vo väčšej miere ako väčšinové národy krajiny. Podľa situačných správ sa od prvých dní revolúcie zvýšil záujem o rozhlasové vysielania v maďarskom jazyku - o budapeštianske Kossuth Rádió alebo aj o maďarské vysielanie mníchovského Rádia Slobodná Európa, v mnohých obciach sa spievala maďarská národná hymna, pri príležitosti dňa zosnulých sa kládli vence na maďarské pomníky prvej svetovej vojny a na hrobky padlých maďarských honvédov. Stávalo sa, že robotníci, družstevníci alebo aj študenti niektorých stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským odmietli podpísať rezolúcie o odsúdení „kontrarevolúcie“ a po sovietskej intervencii študenti nastúpili do škôl s čiernou smútočnou stuhou na rukávoch. 48 Najviac kritiky ušlo samozrejme inteligencii a v rámci nej predovšetkým spisovateľskej obci a vysokoškolským študentom, ktorí „zakolísali“ a šírili „nesprávne”, ba dokonca „nepriateľské” názory. 49 SNA, ÚV KSS, pléna, 1836. d., Zasadanie ÜV KSS, konané v dňoch 12-13. decembra 1956.
