Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
III. 1956: symboly, akcenty, interpretácie 41 každej rodiny - prevažne negatívne. Podľa tejto spoločensko-historickej interpretácie koniec-koncov explodovala zmes zložená zo spoločenských frustrácií a nádejí prebudených v roku 1953. Národné ponižovanie, každodenná skúsenosť s terorom na jednej strane a sklamanie, rozčarovanie a nádej na zmenu na strane druhej, to všetko spolu viedlo k revolúcii. Znakov dozrievania revolúcie, signálov o blížiacej sa explózii bolo veľa prinajmenšom už pol roka predtým. Na jar roku 1956 vznikol v rámci Zväzu pracujúcej mládeže (DISZ) Petőfiho krúžok ako fórum politicky významnej straníckej opozície zastrešujúcej reformné snahy hľadajúce nové východiská. V rámci tohto krúžku bolo prvýkrát možné verejne sformulovať kritiku voči režimu, čo vnieslo do verejného života nový, predtým neznámy tón. Na jar a v lete roku 1956 vznikali podobné krúžky aj na vidieku, resp. analogické organizácie, pri pomenovaní ktorých sa čerpalo z bohatého fondu symbolov tradície národnej nezávislosti zakorenenej v maďarských dejinách. Verejné diskusie organizované týmito skupinami jednoznačne demonštrovali elementárnu potrebu radikálnych politických zmien. Aktivizovali sa však nielen vyslovene intelektuálne kruhy, ale i vo velkých podnikoch, medzi robotníkmi sa objavili skupiny požadujúce širokosiahle zmeny. Najznámejším príkladom je mládežnícky parlament, ktorý vznikol s využitím platného legálneho rámca v podniku DIMÁVAG v Miškovci.10 Je menej známe, že v lete a na jeseň došlo k menším incidentom aj na dedinách. Ako na to Zsuzsanna Varga poukázala, v roku 1955 po páde I. Nagya sa spustila nová vlna kolektivizácie, ktorá po jej krátkom prerušení v roku 1953 priniesla roľníkom ďalšie značné ťarchy. V lete a na jeseň roku 1956 sa množili znaky nespokojnosti, blížiaceho sa spoločenského výbuchu. V Segedíne 16. októbra 1956 vznikla Jednotná organizácia študentov maďarských univerzít a vysokých škôl (MEFESZ), ktorá spoločenské napätie a kritické hlasy sformulovala do bodov politického programu. Úloha tejto mládežníckej organizácie je z hľadiska priamej predhistórie revolúcie pozoruhodná z viacerých príčin. Je pozoruhodná jednak tým, že už pred revolúciou vznikla mimo mládežníckej organizácie komunistickej strany, a teda nezávisle od samotnej strany ako demokratické politické zoskupenie, ktoré už svojím vznikom v podstate prelomilo monolitnú politickú štruktúru diktatúry. Ďalej, jeho organizačná štruktúra a požiadavky prekračovali pôvodné rámce intelektuálnych diskusných fór Petőfiho krúžkov, ktoré zostali vnútri DISZ. Navyše MEFESZ už od svojho vzniku predstavoval viac ako len obyčajnú mládežnícku organizáciu, nakolko popri špecificky študentských sociálnych a školských otázkach sformuloval i jasné politické požiadavky. Medzi nimi figurovali požiadavky straníckej opozície (demokratizácia strany, vymenovanie I. Nagya za predsedu vlády, potrestanie zodpovedných za stranícke čistky), symbolická náprava národných krívd 10 K historickým udalostiam na vidieku viď SZAKOLCAI, Attila - Á. VARGA, László (eds.). A vidék forradalma, 1956.1. Budapest : 1956-os Intézet - Budapest Főváros Levéltára, 2003., resp. úvodnú štúdiu knihy, s. 11.
