Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
30 Slavomír Michálek Transatlantické napätie, ktoré spôsobila suezská kríza, bolo živené obavami západnej Európy ohľadne spoľahlivosti americkej vojenskej ochrany proti možnej sovietskej hrozbe. Vieme, že stratégia nukleárneho strašiaka Eisenhowerovej administratívy pozostávala z hrozby masívneho nukleárneho útoku proti obývaným centrám ZSSR ako odveta proti konvenčnému vojenskému sovietskemu postupu do západnej Európy. Jej dôveryhodnosť ležala na schopnosti USA použiť svoj nukleárny arzenál bez obavy podobného postupu, resp. protiútoku ZSSR. V prvom desaťročí studenej vojny urobil Kremeľ značný posun vo vyrovnaní americkej atómovej prevahy. V roku 1949, štyri roky po USA, úspešne vyskúšal svoju prvú atómovú bombu. Prvú vlastnú vodíkovú bombu predstavil v roku 1953, iba deväť mesiacov po USA. Čo však Moskve zásadne chýbalo, boli vojenské základne na západnej hemisfére, z ktorých by mohla ohrozovať americké územie buď nukleárnym bombardovaním alebo medzikontinentálnymi nosičmi na transport balistických rakiet. Počas druhej polovice 50. rokov ZSSR získal práve také dopravné nosiče, ktoré neutralizovali amerického strašiaka v Európe a ktoré ako bombardéry dlhého doletu boli schopné preletieť okruh do USA a nazad do ZSSR. Avšak USA mali takých lietadiel päťkrát viac ako ZSSR, navyše mali dokonalejší a účinnejší radarový systém na odhalenie nepriateľských lietadiel. Práve rozvoj raketovej techniky i nosičov dlhého doletu v tomto období sa spájal so snahami o vesmírny výskum. Dňa 4. októbra 1957 naplnil Kremeľ úžasom celý svet vyhlásením, že ruskí vedci úspešne vypustili do kozmu prvý satelit Sputnik. V predstavách bezpečnostných analytikov tento čin logicky vyvolával uzáver, že raketa schopná vyletieť na orbitu zeme je prirodzene schopná preniesť nukleárnu hlavicu kdekolVek na povrch zeme. Dňa 26. augusta toho istého roku sovietska tlačová kancelária TASS šokovala opäť - oznámila prvý úspešný test medzikontinentálnej balistickej rakety. Pozícia USA bola jasná, bezpodmienečne museli na sovietske úspechy reagovať. V krátkom čase, v decembri 1957, predstavili úspešným otestovaním svoju medzikontinentálnu balistickú raketu Atlas, schopnú doletu 5000 míľ a vo februári 1958 poslali do vesmíru satelit Explorer. Avšak kým Washington bol schopný vyrobiť dostatok týchto svojich balistických rakiet, musel sa spoliehať na zastarané nosiče (ktoré boli predsa len zraniteľné a zasiahnuteľné predtým, ako dosiahnu stanovené ciele) a na balistické rakety stredného doletu, umiestnené na základniach krajín v blízkosti ZSSR. Technologický predstih pred ZSSR však USA dokázali v prípade nukleárnych dopravných systémov. Od začiatku 60. rokov začali vyrábať medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), zlepšené o silu bombardérov dlhého doletu a rozšírili svoj arzenál bombardérov s balistickými raketami stredného doletu (IRBM). Nervózne rozhovory počas volebnej kampane v USA roku 1960 o americkej „raketovej trhline“ sa ukázali ako zbytočne pesimistické, pretože sovietska nukleárna technológia nebola v skutočnosti na takej úrovni, akú jej propagandistický pripisovala moskovská politická špička. Faktom však zostalo to, že po prvýkrát od príchodu atómového veku sa USA stali
