Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
26 Slavomír Michálek Prvá reakcia na pôde OSN vyšla z iniciatívy Bezpečnostnej rady. Maďarská komunistická vláda síce protestovala, ale Bezpečnostná rada v hlasovaní rozhodla v pomere 9 : 1 (proti bol len ZSSR) o tom, že maďarská otázka sa dostane na agendu tohto orgánu. Následne predložila americká delegácia 3. novembra 1957 draft rezolúcie, ktorý Moskva vetovala. Takže Bezpečnostná rada nerozhodla, čo bude ďalej nasledovať. Preto v zmysle kompetenčných článkov Charty OSN vstúpilo do maďarského problému Valné zhromaždenie OSN.11 Z podnetu generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda vytvorilo 10. januára 1957 päťčlenný Špeciálny výbor na problém Maďarska (Special Committee on the problem of Hungary), ktorý tvorili zástupcovia Austrálie (Keith O. Shann), Cejlónu (R.S.S. Gunewardene), Dánska (Alsing Andersen), Tuniska (Mongi Slim) a Uruguaja (Enrique Rodriguez Fabregat). Na prvom zasadnutí výboru v New Yorku 17. januára bol za predsedu zvolený Alsing Andersen. Valné zhromaždenie OSN poverilo výbor povinnosťou získať čo najobsiahlejšie informácie týkajúce sa situácie, ktorú spôsobil ZSSR intervenciou ozbrojených síl a iných prostriedkov v Maďarsku. Zároveň ho poverilo, aby vypracoval odporúčania pre ďalší postoj Valného zhromaždenia k tomuto problému.12 „Maďarský“ výbor predložil Valnému zhromaždeniu OSN internú správu 20. februára 1957. Definoval v nej škálu vyšetrovania, ako bude v riešení úlohy postupovať, resp. na čo konkrétne zameria svoju pozornosť. Jeho úlohou bolo zistiť fakty a po dôkladnom šetrení dôkazov pripraviť podrobnú správu. Zároveň v tejto internej správe konštatoval, že maďarská komunistická vláda mu odmietla povoliť priame pozorovanie situácie v Maďarsku, čo mu pôvodne nariaďovala rezolúcia Valného zhromaždenia OSN. Po prípravnom preskúmaní dostupnej dokumentácie vypočul výbor v centrále OSN v New Yorku 35 svedkov maďarských udalostí. Potom pokračoval v práci v Európe od 11. marca do 16. apríla 1957, keď striedavo zasadal v európskej centrále OSN v Ženeve potom v Ríme, Viedni a Londýne. Európsky pobyt výboru pomohol osvetliť mnoho skutočností a súvislostí a prispel podstatnou mierou k pochopeniu udalostí v Maďarsku. Finálnu správu predložil Andersenov výbor Valnému zhromaždeniu OSN dňa 7. júna 1957. Závery správy hovorili jasnou rečou, po plnom a objektívnom vyšetrovaní a po zistení všetkých dostupných faktov a dokumentov výbor konštatoval rozhodujúci vplyv sovietskej intervencie na maďarský politický vývoj. Jeho zistenia, aj napriek prekážkam kladeným maďarskou komunistickou vládou a berúc do úvahy aj množstvo detailných bodov, umožnili dosiahnuť ucelený pohľad na pôvod a podstatu týchto udalostí. Revolúciu v Maďarsku v októbri a novembri 1956 označil výbor za spontánne 11 RACZ, Barnabas. Hungary and the United Nations 1956-1962. Legal and Political Analysis. Budapest : United Nations Associated of Hungary, 2007. 12 General Assembly Official Records: Eleventh session, supplement No. 18 (A/3592), New York, 1957, Repport of the Special Committee on the Problem of Hungary.
