Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
18 Slavomír Michálek prekonané a že vojnová spolupráca koaličnej trojky (ZSSR, USA a Velká Británia) sa prenesie aj do povojnového obdobia. Rooseveltovská myšlienka, že s dobrým strýčkom „Joeom“ (Stalinom) je možné sa dohodnúť, lebo Sovietsky zväz má právo naplniť svoje bezpečnostné nároky v Európe a Ázii, sa však s nástupom Harryho Trumana a jeho administratívy rýchlo vytrácala. Sovietske predstavy o povojnovom usporiadaní kontinentálnej Európy a Ázie dostali určité obrysy v elaborátoch popredných sovietskych diplomatov a politikov - Ivana Majského a Maxima Litvinova - určených pre ministerstvo zahraničných vecí ešte pred skončením vojny.1 Vyplývalo z nich, že sovietska záujmová sféra mala zahŕňať nové územia na severe, západe a juhu od hranice spred júna 1941. Svoj vplyv mal Sovietsky zväz rozšíriť v Strednej Ázii a na úkor Japonska na Ďalekom východe, okrem iného aj jeho rozdelením do okupačných zón podobných Nemecku. Ale povojnový vývoj sa neuberal podľa expertíz sovietskych diplomatov z vnútorných i vonkajších príčin. Tých príčin bolo nepochybne viac, pritom jedna bola rozhodujúca a koncepčná: Stalinova zahraničná politika mala charakter improvizácie bez určenia krátkodobého cieľa vytvorením sovietskeho bloku s režimami, ako ho poznáme z konca štyridsiatych rokov. Kritika rooseveltovskej politiky vo vzťahu k Sovietskemu zväzu Georgeom E Kennanom, uznávaným znalcom sovietskych pomerov a dlhoročným expertom americkej diplomacie, už roku 1945 poodhalila podstatu sovietskej politiky a ideológie ako hrozbu pre svet. Podľa tohto „architekta definície studenej vojny“ Moskva potrebuje pocit neistoty, aby ospravedlnila svoje agresívne postupy a rozumie len argumentom sily.2 Kennanov názor sa premietol do americkej politiky na celé obdobie studenej vojny.3 Do roku 1944 sa Spojené štáty americké len veľmi málo zaujímali o povojnový osud strednej a východnej Európy, lebo predpokladali, že tento priestor bude patriť do britskej záujmovej sféry. Lenže v povojnovom usporiadaní Európy sa nepresadili britské plány vytvorenia federácií alebo konfederácií. Ani tá, ktorú „projektoval“ počas vojny bývalý československý premiér Milan Hodža. Hlavnou prekážkou bol sovietsky odpor, lebo Moskva ich pokladala za prekážku svojho politicko-mocenského prenikania na Západ po porážke Nemecka. A tým akoby predurčila budúci vývoj. Kremeľ si už krátko po vojne spojeneckými zmluvami s ľudovodemokratickými štátmi, ako aj medzi nimi navzájom, de facto vytváral zo záujmovej sféry východný blok. Na strane druhej „nelenil“ ani Washington a pod svoje krídla ukryl západoeurópske krajiny. 1 ŠTEFANSKÝ, Michal - MICHÁLEK, Slavomír. Míľniky studenej vojny a ich vplyvná Československo (od Trumanovej doktríny po Vietnam). Bratislava : Veda, 2015, s. 28-29. 2 HOGAN, Michael. Cold War. Cambridge : Cambridge University Pres, 1992, s. 118 a nasi. 3 Bližšie pozri GADDIS, John L. Strategies of containment. Oxford : Oxford University Press, 1982.
