Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
I. Attila Simon: Revolúcia u susedov
14 Attila Simon prejavy odporu proti režimu, a nevieme ani o tom, že by Maďari zo Slovenska (možno až na zopár výnimiek) bojovali na strane revolúcie.18 Rozhodujúca väčšina Maďarov na Slovensku totiž nebola odporcom režimu a neželala si reštauráciu kapitalizmu. Ba dokonca bola - hoci nemusela byť - vďačná komunistom za to, čo všetko sa počnúc rokom 1948 udialo v súvislosti s národnostnou otázkou, lebo postupné zlepšenie svojej situácie spájala s komunistickým prevzatím moci v roku 1948. Ale pre už spomínanú informovanosť mali úplne jasno v otázkach týkajúcich sa chýb Rákosiho režimu a vedeli, že život maďarského roľníctva a robotníctva vonkoncom nie je ľahký, dokonca je jednoznačne ťažší než ich. Ale najdôležitejšie je to, že udalosti v Maďarsku nesledovali ako pre nich ľahostajné dianie niekde v cudzine (veď 12 rokov predtým ešte aj oni sami boli občanmi Maďarska), ale v tom presvedčení, že to, čo sa deje za hranicami, bude mať vplyv aj na ich životy. Aj preto bolo pre nich jedným z najdôležitejších odkazov to, že sa k moci dostal ten Imre Nagy, s menom ktorého sa od roku 1953 úzko spájalo znižovanie tlaku štátostrany na roľníctvo a možnosť zvrátenia kolektivizácie. Jedným z najvýraznejších prvkov odozvy revolučných udalostí na južnom Slovensku bol zrod nádeje, že aj tu znížia mieru povinných dodávok a možno aj tu sa bude dať vystúpiť z družstva a znovu súkromne hospodáriť. Jedným z opakujúcich sa prvkov situačných správ prichádzajúcich na ŠtB bolo to, že členovia družstiev vyjadrovali nádej, že sa čoskoro môžu stať opäť súkromnými hospodármi.19 Boli miesta, kde už počas revolučných dní prišli do kancelárie družstva s tým, že si chcú zobrať hnuteľné veci, ktoré priniesli do družstva. Ba dokonca boli aj takí, ktorí okamžite vysiali svoju násilne kolektivizovanú pôdu, aby úrodu v ďalšom roku už mohli zožať sami. Niet divu, že počnúc 3. novembrom, keď už okresné orgány vnútra museli štátnej bezpečnosti podávať správu o nálade obyvateľstva trikrát denne, museli v správe venovať osobitnú pozornosť prejavom a dianiu v družstvách.20 Niet pochýb o tom, že revolúcia v roku 1956 mala najväčší a dlhotrvajúci vplyv na sebavedomie a pýchu Maďarov na Slovensku, lebo v ich prípade išlo o komunitu, ktorú po roku 1945 kriminalizovali obvinením z vojnových zločinov, ktorej zobrali školy, kultúrne inštitúcie a ktorej jazyk prenasledovali ešte aj na ulici. Kolektivizácia v ére stalinizmu obrala túto komunitu poníženú vo svojom národnom sebavedomí ešte aj o jej dovtedy posledné útočisko: o úrodnú pôdu obrábanú generáciami. Imre Nagy pre nich teda predstavoval nádej na znovunadobudnutie skonfiškovanej pôdy, a na boj povstalcov proti Sovietom boli pyšní preto, že malý maďarský národ má odvahu 18 V súvislosti so správaním sa Maďarov na Slovensku počas revolúcie pozri: SIMON, Attila. A szlovákiai magyarok és az 1956-os forradalom. In IVANIČKOVÁ, Edita - SIMON, Attila (red.): Maďarská revolúcia..., s. 41-55; SIMON, Attila. Az 1956-os forradalom visszhangja Szlovákiában, különös tekintettel Dél-Szlovákiára. Limes 18. roč. (2006) č. 3, s. 61-69. 19 ABS, f. MV-H, H-761-002 a H-761-01 20 ABS, f. MV-H, H-761-5
