Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
144 Ildikó Bajcsi Prejavy symbolického odporu v Komárne Aj v prípade Komárna je korektné konštatovanie Attilu Simona týkajúce sa postoja Maďarov na Slovensku k revolúcii, že „bádateľ môže namiesto demonštrácií referovať iba o jemnejších formách odporu, najmä o takzvaných symbolických činoch.“45 Kým oficiálne dokumenty poukazujú na to, že obyvateľstvo Komárna a Komárňanského okresu podobne ako oficiálne stanovisko Komunistickej strany Československa jednoznačne odsúdilo revolúciu, tieto zistenia odzrkadľujú názor takých funkcionárov, ktorí boli bezpodmieneční posluhovači komunistického režimu. Jednak vedúci úradníci slovenskej národnosti boli dominantnejšie prítomní v úradoch, na druhej strane pre maďarských úradníkov a funkcionárov bola tiež charakteristická bezpodmienečná lojalita k režimu. Pri výskume rôznych foriem revolučného odporu 1956 sa tak často musíme spoliehať na spomienky - rozhovory oral-history, denníky, spomienkové články v novinách atd. Tieto pramene odzrkadlujú aj to, že nielen revolúcia mala veľkú odozvu medzi československými Maďarmi, ale v kruhu menšinovej komunity panovala vyslovene sympatia s revolúciou, ktorú vyvolalo národné cítenie.46 To potvrdzuje aj príbeh Lajosa Bogára (ďalej L. B.), ktorý vyzdvihol svoj súcit s revolučnými povstalcami. L. B. sa narodil v roku 1935 v obci Moča (Dunamocs), vzdialenej 25 km od Komárna; základnú vojenskú službu vykonával medzi rokmi 1955 a 1957.47 Po tom, čo ho ako obsluhovača motorového člna povolali do Komárna, pridelili ho k „staviteľom mostov“ a „vypožičali“ ich k Dunaju od pohraničiarov.48 L. B. ako strážca hraníc počas celého mesiaca hliadkoval pri Dunaji od Medveďova po Moču s dvoma vojakmi; z nich jeden bol veliteľom.49 Raz, keď sa na Dunaji Maďarom pokazil motorový čln, L. B. sa im pokúsil pomôcť. Jeho nadriadený slovenskej národnosti mu to nedovolil: „Hovorím, čoho sa bojíš [...] viem po maďarsky, všetko, dohovorím sa s nimi a potom [...] potom [...] nie, nedovolili mi, lebo už ako povedal ten staršina veliteľ, že »V mene útvaru Slovenskej republiky vám rozkazujem aby ste išli na breh!« Po tom som ho poslúhol a išiel som. Hovorím, čoho sa bojíš?“50 Následne bol L. B. prepustený zo služby, pretože si 45 To znamenalo spievanie hymny, kladenie vencov alebo nosenie smútočnej stužky, príp. odopretie podporiť odsudzujúce vyhlásenia. SIMON, A. Az 1956-os forradalom..., s. 239-240. O takýchto protestoch referuje aj viacero rozhovorov: Az 1956-os forradalom visszhangja a Felvidéken. Oral-history rozhovory. Pripravil: Vajda, Barnabás. 2006. Fórum Kisebbségkutató Intézet, Rukopis. Ádám Szesztay vo svojom spise pomenúva aj protirežimové demonštrácie (česko)slovenských Maďarov, je to však nepravdepodobné. SZESZTAY, Á. Nemzetiségi kérdés..., s. 40-41. 46 SIMON, A. Az 1956-os forradalom..., s. 234. 47 Rozhovor s Lajosom Bogárom. 17. máj 2016. Komárno 48 Tamtiež 49 „Aby sme nepustili nikoho neznámeho cez hranice, aby sme chránili hranice. Museli sme ísť z Medveďova až do Štúrova, aký rozkaz sme dostali. Vymieňali veliteľov, boli sme dvaja vojaci v motorovom člne a jedného veliteľa sme dostali od pohraničiarov, on dirigoval, kam máme ísť, akým smerom máme ísť.“ Tamtiež. 50 Tamtiež
