Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
136 Ildikó Bajcsi Táto štúdia s ohľadom na regionálnohistorické aspekty revolúcie skúma postoj obyvateľov Komárna a Komárňanského okresu k revolúcii 1956, obzvlášť Maďarov. Je to opodstatnené aj preto, lebo počas revolučných udalostí roku 1956 význam Komárňanského okresu spolu s ostatnými okresmi na juhu Slovenska vzrástol, keďže štátna moc venovala zvýšenú pozornosť posilneniu južných okresov a kontrolu československých Maďarov považovala za výminočne dôležitú.3 V čase socialistických desaťročí sa Komárno s maďarskou väčšinou čoraz viac stáva mestom zmiešaných národností a je dôležitým hraničným a prístavným mestom juhozápadného slovenského regiónu. Tým dostáva mnohoraký význam. Na význam mesta poukazuje aj fakt, že otázky vzťahu maďarskej väčšiny a slovenskej menšiny majú často celoštátny ohlas. Komárno je teda symbolickým miestom maďarskej histórie a prítomnosti maďarskej menšiny, a tým sa považuje za optimálne dejisko skúmania prejavov revolúcie 1956. Mesto s bohatou historickou minulosťou, postavené na brehoch Dunaja, sa následkom Trianonskej arbitráže rozdelilo na dve časti: mesto rozprestierajúce sa na ľavom brehu staré Komárno (Öreg Komárom) - od r. 1919 oficiálne Komárno - pripadlo Československu a južná časť mesta Komárom-Nové mesto (Komárom-Újváros) zostalo v Maďarsku. Komárno s maďarskou väčšinou zohralo už v prvej Československej republike dôležitú úlohu v politickom, sociálnom a kultúrnom živote menšiny.4 V meste, ktoré sa stalo duchovným centrom Maďarov na juhu Slovenska, bol mimoriadne bohatý spoločenský život.5 Už počas prvej republiky sa nezamestnanosť v meste ustálila. Počet obyvateľov sa prisťahovaním štátnych úradníkov a prílevom poľnohospodárskych pracovných síl z okolitých dedín zvýšil. To všetko podnietilo posilnenie robotníckej triedy v lokalite. Lákali ich tri väčšie závody: tabakový, lodenice a prístav. Mesto po Prvej viedenskej arbitráži v r. 1938 znovu pričlenili k Maďarsku a zjednotili s južnou časťou mesta,6 avšak po druhej svetovej vojne znovu pripadlo Československu a z dôvodu prevzatia moci komunistami prešlo vážnymi zmenami. Po roku 1948 sa Komárno začalo všestranne rozvíjať.. Na hospodárskom rozmachu mesta sa vo velkom podieľali nové lodenice postavené v r. 1950, ktoré prilákali robotníkov. Doterajšie kultúrne inštitúcie vystriedali nové. Je potrebné spomenúť 3 Viac o tom: SZESZTAY, Â. Nemzetiségi kérdés.K tomu je nutné poznamenať, že dokonca 70-tych rokov takmer 93% maďarských občanov žilo v trinástich južných okresoch. Viď: MANNOVÂ, Elena. Dél-Szlovákia mint képzelt terület. In VAJDA, Barnabás (zost.). Államhatár és identitás - Komárom/Komárno. Komárom : Selye János Egyetem Tanárképző Kara, 2011. s. 12. 4 Počet obyvateľov v meste podľa sčítania v roku 1921 bol 17.715. Z toho 13.584 osôb sa hlásilo k maďarskej národnosti. Okrem toho v meste žilo 729 nemcov, 2411 slovákov a Čechov, 128 židov. RABI, Lenke - SZÁMADÓ, Emese - TURÍ, Zsolt. Komárom. Helytörténet a kezdetektől napjainkig. Komárom : Komáromi Klapka György Múzeum, 2015. s. 132. 5 Bohatstvo kultúrneho života dosvedčuje, že v meste v rokoch 1919al938 vydávali 68 maďarských novín a časopisov. MÁCZA, Mihály. Komárom nevezetességei. Pozsony : Madách-Posonium, 2002, s. 24. 6 Zjednotené mesto podľa sčítania obyveteľov v roku 1940 malo 30 842 obyvateľov, Komárno 21 957 obyvateľov. Tamtiež
