Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957
VIII. Zabudnuté životné príbehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957 127 medzi Slovákmi a reslovakizovanými. Jeho správanie „objektívnym spôsobom“ ohrozovalo základy republiky a spoločenského poriadku. Jeho slová mohli medzi obyvateľmi maďarskej národnosti podnecovať nepriateľské nálady voči územnej celistvosti štátu. Čin Szabóa bol mimoriadne nebezpečný, lebo podporoval nielen kontrarevolučný puč v Maďarsku, ale posilňoval aj presvedčenie medzi Maďarmi, že južné územie Slovenska bude prinavrátené Maďarsku. Tým mohli vzniknúť nepokoje a rozpor medzi Slovákmi a Maďarmi, zatiaľ čo „v našom ľudovo-demokratickom zriadení je po všetkých stránkach zaručená rovnoprávnosť maďarskej menšiny“.34 K súdnemu pojednávaniu došlo 21. novembra 1956. Szabó nedostal oficiálneho obhajcu. Na svoju obhajobu uviedol, že svoj čin spáchal v opitosti a že ho už oľutoval. Súd to odmietol s argumentom, že opitosť ho neoslobodzuje spod trestnej zodpovednosti a že svoj čin spáchal vedome, v čase zvýšeného medzinárodného napätia. Dostal za to päť mesiacov väzenia so záväzkom úhrady nákladov za súdne konanie.35 Szabó bol ešte v deň oznámenia rozsudku - v porovnaní s inými prípadmi veľmi rýchlo - odvezený do pracovného tábora v Plzni (Nápravné pracovní tábor č. 1 Plzeň), odkiaľ sa vrátil 1. apríla 1957. Okresná prokuratúra v Šahách - vzhľadom na jeho nepriaznivú majetkovú situáciu - dňa 16. apríla 1957 upustila od vymáhania nákladov za súdne konanie (312,20 Kčs). 5. Člen komunistickej strany, z ktorého sa stal zradca Životná dráha 30-ročného Ladislava Paraja od jeho presídlenia do Maďarska v roku 1947 až do 4. novembra 1956 smerovala nahor. Narodil sa v roku 1926 v slovenskej rodine v maďarskej obci Homrogd. Jeho otec Ján Paraj bol úspešným žandárom. Slúžil v Košiciach medzi r. 1911 - 1914, v roku 1914 narukoval na vojnu a v máji 1918 demobilizoval. Následne strávil desať rokov v Homrogde v hodnosti nadstrážmajstra. V roku 1928 kúpil dom v Szarvasi, kde mala rodina aj pôdu. Ján Paraj pracoval od novembra 1939 v obci Kondoros ako tajomník na polícii. Parajovci sa v roku 1947 presídlili na Slovensko (otec pri výsluchu na otázku, z akého dôvodu sa presídlili, odpovedal, že sa cíti byť Slovákom a že v Maďarsku nepočul nič iné ako „büdös tôt“ [smradľavý Slovák - pozn. prekl.]).36 Ladislav Paraj vstúpil do komunistickej strany 13. decembra 1947. V rokoch 1947 - 1950 pracoval v Stavebnom podniku v Želiezovciach a následne strávil rok v Nitre. V roku 1950 sa oženil, mal jedno dieťa. Bývali v podnájme, disponovali 34 ŠA N PL, ĽS Š, T 174/56, Pt 168/53. 35 ŠA N PL, ĽS Š, T 174/56, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. 36 ŠA N PL, OP Ž, Pv 437/56, Pv 437/56-7 (Ján Paraj). Materiál Ladislava Paraja sa nachádza ešte: ŠA N PL, OS Ž, T 368/56.