Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957
124 Štefan Gaučík 2. Dezinformátor 45-ročný Kálmán Bohák, ktorý pracoval najprv v obchode ako asistent, potom začal hospodáriť na 1,5 hektárovej pôde, sa 28. októbra 1956 v Kmeťovciach na námestí pred budovou miestneho národného výboru dostal opitý do sporu s Jozefom Gutmanom. Bohák - ktorý sa dohadoval po slovensky - tvrdil, že v Maďarsku je vojna, ktorá sa môže rozšíriť do Československa „a že potom bude lepší život.“ Gutman sa snažil presvedčiť Boháka o opaku, ale márne. Tento stret by nemal pokračovanie, keby Bohák nezačal na pošte 7. novembra 1956 verejne „analyzovať“ medzinárodné a budapeštianske udalosti. Podľa neho totiž Američania „sú veľkí cigáni, že Maďarov pobúrili“ a potom im neposkytli pomoc. Ešte v ten deň bol zatknutý a vzatý do vyšetrovacej väzby. Okresná prokuratúra v Želiezovciach ho obvinila z prečinu poburovania proti republike aj za jeho októbrový výrok.19 Ľudový súd v Želiezovciach ho na svojom pojednávaní dňa 23. novembra 1956 odsúdil na štyri mesiace odňatia slobody vo väzbe. Rozsudok bol prísnejší preto, lebo predtým bol už dvakrát odsúdený a podľa úradných orgánov „nemožno o obvinenom hovoriť, že by viedol riadny život pracujúceho človeka.“20 Okresný súd v Nitre 21. februára 1957 zamietol jeho odvolanie a označil ho za nedôvodné, lebo svedecké výpovede, hlavne výpoveď Jozefa Cimbalíka, tajomníka Miestneho národného výboru v Kmeťovciach, považoval za dôveryhodné. Okresný súd Bohákovu argumentáciu, podľa ktorej Cimbalík ani nevie po maďarsky, a preto nemohol rozumieť tomu, čo hovoril, nechal bez povšimnutia.21 3. „Nepriateľ“ režimu a slovenského národa 32-ročný kominár Ferenc Fučkó,22 rodák zo Šiah, pochádzajúci zo slovensko-maďarského zmiešaného manželstva (ale seba považujúci za Maďara) a robotníckej rodiny, 29. októbra 1956 počas cesty do Hrušova by nepomyslel na to, že na túto svoju služobnú cestu nikdy nezabudne. Nešiel na neznáme miesto. Ako zamestnanec filiálky banskobystrického Štátneho podniku v Šahách už viac ako šesť rokov pravidelne navštevoval obce širšieho regiónu, a tak aj Hrušovo. Zo Šiah cestoval autobusom do Hrušova kvôli svojej práci, čisteniu komínov. Pri dome Viliama Hlavaja sa stretol so Štefanom Kamasom starším a jeho synom Pavlom, ktorí vykonávali tesársku prácu. Štefan Kamas sa ho spýtal, ako sa má, keď ho mladší Pavel prerušil, že určite zle, lebo u susedov 19 ŠA N PL, OP Ž, Pv 397/56, Obžaloba (Pt 316/56). 20 ŠA N PL, OP Ž, Pv 397/56, T 321 /56. 21 Š A N PL, OP Ž, Pv 397/56TO 41/57. 22 V súdnom spise uvádza svoje priezvisko takto.
