Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956
114 Zsuzsanna Varga a priamo. Všeobecnou požiadavkou bolo aj to, aby politickí a obecní predstavitelia, ktorí viedli Stalinovu politiku a ponížili roľníctvo, boli okamžite zosadení a následne braní na zodpovednosť. Čo sa týka budúcnosti, medzi požiadavkami roľníkov z Hajducko-bihárskej župy sa nachádza aj nasledovné pozoruhodné stanovisko. „V záujme toho, aby sa predstavitelia a pracovníci miestnych, štátnych a hospodárskych orgánov nedostávali denno-denne do konfliktu s pracujúcim ľudom, nech vládne orgány zrušia systém vnútorných úradných pokynov. Všetky ustanovenia týkajúce sa života sa majú verejne objaviť v oficiálnych novinách a len tieto majú byť vykonané.”19 V celej krajine sa objavila aj všeobecná požiadavka, aby vznikla rovnoprávnosť a rovnosť príležitostí medzi účastníkmi poľnohospodárskej výroby. Tento postoj je dobre viditeľný v textoch proklamácií a oznámení sformulovaných v poľnohospodársky orientovaných obciach, keďže popri požiadavkách súkromných poľnohospodárov vždy dostali miesto aj požiadavky členstva družstva. Vracajúcim sa prvkom bola žiadosť o osamostatnenie sa družstiev. Ba čo viac, na mnohých miestach sa postavili za čo najrýchlejšie vytvorenie takého družstevného práva, ktoré umožní rôzne formy dobrovoľných výrobných združení a zabezpečí finančnú a výrobnú samostatnosť. Stretneme sa s tým aj medzi požiadavkami statkárskeho roľníctva, ako aj v tých obciach, kde väčšina miestnej spoločnosti sa už stala členom družstva, keďže inú možnosť na získanie živobytia nemala. Dobrým príkladom je mesto Karcag, ktoré sa v roku 1951 stalo družstevným mestom. Z 27 bodov výzvy pochádzajúcej z 27. októbra sa viacero bodov zaoberalo družstvami. „8. Podporujeme družstevnícke hnutie, ale požadujeme, aby si pracujúce roľníctvo mohlo podľa vlastného uváženia vybrať formu hospodárenia. Strana a vláda nemôžu použiť žiadne formy donútenia! 9. Družstvám treba zabezpečiť úplnú samostatnosť; je to základ výnosného hospodárenia. Na to je nevyhnutné, aby existujúce dlhy družstiev - prameniace z nesprávnej hospodárskej politiky - vláda bezodkladne odpustila. Treba zabezpečiť, aby členovia družstiev dostali mesačný príjem. 10. Treba povoliť kedykoľvek výstup z družstva. Na vystupujúceho pracovníka nemôže byť kladená žiadna požiadavka. Osobe vystupujúcej z družstva treba dať pôdu takej kvality, akú odovzdala. 11. Vláda má zabezpečiť, aby družstvá mohli nakúpiť výkonové stroje cez zvýhodnené úvery. Pre družstvá nech nie je povinná práca v strojovej stanici.”20 Toto všetko pekne vykresľuje to, že darmo chcela komunistická strana vyhrotiť vidiecky triedny boj a postaviť proti sebe rozličné skupiny vidieckej spoločnosti, nepodarilo sa jej to. 19 A megye dolgozó parasztságának követelése a megújuló kormánytól, tamže, s. 405. 20 Je zaujímavé ozrejmiť aj to, aké požiadavky boli sformulované na tých územiach Dolnej zeme, kde v rámci poľnohospodárov tvorili značný počet členovia družstiev. Tamže, s. 515-516.
