Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956
VII. Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956 109 Paralelne s vyvíjaním hospodárskeho nátlaku sa začal proces násilnej kolektivizácie.5 Povinným modelom sa stal sovietsky kolchoz, ktorý bol maďarským tradíciám úplne cudzí. Aby zlomili odpor súkromných poľnohospodárov, spojili kampane týkajúce sa organizácie družstiev so sceľovaním pozemkov. Za jeden rok niektoré pozemky viackrát zmenil majiteľa, čo viedlo k úplnej neistote vo výrobe. Následky sa stali čoraz vážnejšími: státisíce ľudí opustili poľnohospodárstvo, bolo čoraz viac neobrobenej zeme, poklesla výroba.6 Zmena, ktorá sa dostavila po smrti Stalina v lete 1953, znížila nebezpečenstvo „explózie” a priniesla nádej. Opatrenia vlády Imreho Nagya výrazne zmiernili povinné odovzdávanie kontingentov a daní, zaťažujúce roľníkov, a hospodárenie urobili plánovateľnejším, a čo je ešte dôležitejšie, umožnili vystúpenie z družstiev.7 Na vidieku prijali tieto korekcie pozitívne, čoskoro sa však ukázalo, že radosť bola predčasná. V roku 1955 sa kolektivizácia dostala znovu na denný poriadok. Rákosiovci sa teda vrátili k stalinskému modelu, čo viedlo k obrovskému sklamaniu a nespokojnosti v kruhu vidieckeho obyvateľstva. Tejto jesennej kolektivizačnej kampani v roku 1955 sa v odbornej literatúre nevenuje takmer žiadna pozornosť, hoci práve toto vysvetľuje, prečo sa v lete 1956 stali už hromadnými krízové javy na dedinách.8 Do tej doby sa už komunistická strana konfrontovala so všetkými vrstvami roľníckej spoločnosti. Zmena moci na vidieku V celej krajine sa zaktivizovala miestna spoločnosť, aj keď na vidieku sa to v porovnaní s Budapešťou uskutočnilo s určitým oneskorením. Tento fázový posun je pochopiteľný, uprostred dobových komunikačných pomerov bolo totiž potrebných niekolko dní na to, aby sa správy dostali aj do vzdialenejších sídiel. Zároveň nebolo spočiatku ľahké ani zorientovať sa v správach. Kým Rádio Kossuth - sprostredkujúce názor strany - vyhodnotilo udalosti ako kontrarevolúciu, zatiaľ Rádio Szabad Európa hovorilo o revolúcii.9 Niet preto divu, že v mnohých prípadoch sa miestna spoločnosť „pohla“ len vtedy, keď sa cezpoľní robotníci vrátili z miest a porozprávali, čo videli a čo zažili. Vo výmene informácií medzi mestom a dedinou zohrali dôležitú úlohu aj železničiari. 5 Najnovšie výsledky výskumníkov zaoberajúcich sa výskumom kolektivizácie v Maďarsku zahŕňa nasledovná štúdia: HORVÁTH, Sándor - Ö. KOVÁCS, József (szerk.): Állami erőszak és kollektivizálás a kommunista diktatúrában. Budapest : MTA BTK Történettudományi Intézet, 2015. 6 SZAKÁCS, S. A földosztástól..., s. 335-336. 7 Tamže, s. 337-343. 8 Magyar Nemzeti Levéltár - Országos Levéltár (MNL-OL), f. M-KS 276.f. 53. cs. 304. ő. e. Jegyzőkönyv a Politikai Bizottság 1956. szeptember 28-án tartott üléséről. 2. A KV Mezőgazdasági Osztályának jelentése Vas, Győr, Zala, Somogy és Baranya megyék egyes termelőszövetkezeteiben tapasztalható kilépési törekvésről. 9 KENEDI, JÁNOS. A forradalom hangja. Magyarországi rádióadások 1956. október 23. - november 9. Budapest : Századvég Kiadó, 1989. 16-96.
