Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

I. Attila Simon: Revolúcia u susedov

I. Revolúcia u susedov

9

Niet divu, že priemerný človek na dnešnom Slovensku vie toho o revolúcii v roku 1956 iba málo alebo vôbec nič. Buď ho minulosť nezaujíma, alebo ju nemá ani odkiaľ spoznať. O niečo viac o nej vedia Maďari na Slovensku, ktorí sú ako súčasť maďarského mediálneho priestoru konfrontovaní s revolúciou 1956, respektíve s tým, čo aktuálna moc o nej chce zviditeľňovať. Je však isté, že rok 1956 pre nich vonkoncom neznamená to isté ako pre národ žijúci v Maďarsku. A protisovietske povstanie pre Maďarov na Slovensku vôbec nedisponuje takou identitu formujúcou silou ako to, čo symbolizujú národné sviatky 15. marec alebo 20. august. A nielen preto, že z ich hľadiska prebiehali udalosti revolúcie v druhej krajine, ale aj preto, lebo stranícka ideológia v Československu sa po roku 1948, a najmä práve po roku 1956, snažila veľmi cieľavedome oddeliť Maďarov na Slovensku od maďarského národa ako celku. Potvrdzuje to aj deklarácia Ústredného výboru Csemaďoku z 29. októbra 1956, vtedajšej jedinej maďarskej kultúrnej organizácie na Slovensku, založenej a kontrolovanej komunistickou stranou. Jedným z najdôležitejších prvkov deklarácie, ktorá označila udalosti v Maďarsku ako činnosť kontrarevolučných gangov vyprovokovaných štváčmi zo zahraničia, bolo to, že sa v nej zdôraznilo: maďarskí pracujúci na Slovensku sú iní ako tí v Maďarsku a sú bezpodmienečne lojálni k Československu.3 Ďalším dôležitým momentom tejto snahy bolo aj to, že po potlačení revolúcie mimoriadne radikálne znížili kontingent dovozu maďarskej tlače na Slovensko a miesto neho posilnili domácu, po maďarsky písanú tlač určenú bezprostredne pre maďarských pracujúcich na Slovensku, ktorá sa namiesto Maďarska sústreďovala na Československo.4

Zatiaľ čo v prípade slovenskej spoločnosti zohrávajú úlohu aj negatívne stereotypy5 voči Maďarom v tom, že revolúcia v roku 1956 zanechala málo stôp v kolektívnej pamäti, v prípade Maďarov na Slovensku hrá hlavnú úlohu to, že sa rok 1956 vytratil z kolektívnej pamäti, predovšetkým pre vedomé národné odcudzovanie sa v rokoch socializmu praktizované straníckym štátom, do čoho sa zapojilo aj vtedajšie Maďarsko. Revolúcia sa nestala takým spoločne prežitým zážitkom ako Pražská jar, ktorá je súčasťou historického vedomia Maďarov na Slovensku (i keď postupne stráca na svojej intenzite).

To, že v prvých pätnástich rokoch po páde komunizmu sa česká a slovenská historiografia venovali vzťahu revolúcie 1956 a (Česko) Slovenska viac-menej len náhodne, naznačuje, že majú voči sebe dlžobu.6 Výnimku tvorili najmä vojenskí historici, ktorí sa téme začali venovať hneď po nežnej revolúcii a v roku 1993 usporiadali v Prahe

3 Új Szó, 30. október 1956.

4 Viac o maďarskej tlači počas revolúcie a po nej pozri POPÉLY, Árpád. Bratislavské Új Szó a maďarská revolúcia roku 1956. Protirevolučná propaganda v maďarskom denníku ŰV KSS. Fórum spoločenskovedná revue, 2016, s. 81-100.

5 MARUŠ1AK, J. 1956 a szlovák..., s. 54.

6 V tejto kapitole sa zmieňujeme len o niektorých významnejších autoroch a ich prácach. Oplnú bibliografiu o ohlase revolúcie v 1956 v Československu, ktorú zostavil Arpád Popély, uvádzame v kapitole X.