Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)

Kristina Magdolénová: Hazardné hry s chudobou

covných miest. Ak to nepôjde, skúsime potom hľadať spoločné východisko," konštatuje. „Pre obec to bude dôležité potom, keď sa majetok KC stane majetkom obce (k podpisu dohody malo dôjsť po uzávierke tohto textu - pozn. autorov).

Komunítná práca v kruhovom objazde

„Téma budúcností komunitných centier je vo všeobecnosti asi kľúčovou otázkou ďalšieho riešenia postavenia Rómov žijúcich v osadách,” hovorí Laco Oravec, pracovník Nadácie Milana Šimečku v Bratislave, ktorá prevádzkuje KC v Hermanovciach. „Mňa osobne v tejto rovine desia niektoré skutočností a rád by som upozornil na potrebu pokúsiť sa ich eliminovať. S meniacou sa situáciou vo financovaní mimovládnych organizácií na Slovensku sa hlavným zdrojom financií postupne stáva štát (ako aj európske fondy), ktorý však používa inú metodiku a iné prístupy, najmä s ohľadom na centrálne plánovanie projektov... Zdola orientované malé iniciatívy angažovaných skupiniek ľudí, ktorí ako prví začali realizovať častokrát iba malé komunitné aktivity, sa postupne vytrácajú (a sú totálne neudržateľné) a nahrádzajú ich veľké zhora koordinované projekty... Je otázne, či to je to, čo v oblasti komunitného rozvoja naozaj chceme, pretože komunítný rozvoj je podľa mojej mienky založený na súkromných iniciatívach a občianskej angažovanosti," upozorňuje Oravec.

Zdôrazňuje, že viacero skúseností poukazuje na to, že situácia v každej jednotlivej oblasti je natoľko odlišná, že je len veľmi ťažko možné riešiť viacero komunít rovnakými aktivitami. „V tejto súvislosti sa prihováram za maximálnu možnú individualizáciu, pretože inak skončíme pri veľkých centrálne plánovaných programoch, ktoré budú zaváňať sociálnym inžinierstvom... Osobne vidím veľký rozdiel v motivácii ľudí, ktorí si sami napíšu nejaký projekt, prídu s nejakým nápadom a pokúšajú sa ho zrealizovať a medzí ľudmi, ktorí sú kontrahovaní v rámci nejakého projektu, prípadne sú zamestnaní v štátnej alebo verejnej službe... Nehovorím, že sa to musí odrazit v kvalite, iba si myslím, že tá motivácia je úplne odlišná...," zdôrazňuje Oravec.

Za schodnú cestu považuje podporu komunitných aktivít tam, kde už sú pomerne dobre rozbehnuté a kde už sú známe potreby komunity... prípadne podporu novovznikajúcich iniciatív... Veľkým nedostatkom Phare projektov je podľa neho skutočnosť, že prvotný výber lokalít a zainteresovaných subjektov sa neuskutočňuje formou súťaže, aby sa do nich zapojili skutočne najschopnejší ľudia a organizácie.

„Za veľmi nebezpečné považujem otváranie otázky financovania komunitných pracovníkov zo štátneho rozpočtu... To so sebou prináša aj otázku regulácie pracovnej náplne, hierarchie, určovanie aktivít a pod., čo je možno z dlhodobého hľadiska zaujímavé, dnes podľa mojej mienky však nerealizovateľné. Ak chce vláda naozaj podporiť komunitnú prácu, mala by si podľa môjho názoru kontrahovať regrantingové nadácie a prostredníctvom nich podporovať najlepšie komunitné aktivity..." domnieva sa Oravec. A kladie všetkým zainteresovaným rečnícku otázku: Je dôležitejšie ako dlho funguje komunitné centrum, alebo ako kvalitne funguje?

I—I—I

91

30

Os

GO

^TO

šKTo<

o

<

Os

co

(O

o

o

OG

2<

o'

CD