Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Kristina Magdolénová: Hazardné hry s chudobou
Viktor Horváth opatruje priestory komunitného centra ako oko v hlave. Na takú veľkú komunitu, akou letanovská je, je síce maličké a vzdialené od osady asi tri kilometre, Viktor však tvrdí, že je určené hlavne deťom a tie to majú blízko, pretože KC stojí na školskom pozemku. Na otázku, či chodia deti do centra, odpovedá, že samozrejme a hlavne na počítače. Tie sú v KC dva a v čase návštevy v KC neboli zapojené na internet. Viktor si cení hlavne športové a kultúrne aktivity, ktoré KC robilo s deťmi v obci. Na otázku, čí sa na týchto aktivitách zúčastňujú aj deti z osady, pretože tie potrebujú pomoc KC viac ako integrované rómske rodiny v obci, odpovie, že chodia aj deti z osady. „Už nie sú takí agresívni, ako predtým,“ konštatuje. Na adresu iných aktivít v obci sa však nevyjadruje, o číslach nehovorí. „Chodia, chodia sem všetci..." tvrdí. Za najväčší prínos KC však považuje Horváth spoluprácu s miestnou chovateľskou stanicou prostredníctvom podnikateľa Ľudovíta Lesňáka. V priestoroch chovateľskej stanice chová KC 20 zajacov, 20 sliepok, 3 ošípané a jedného koníka. Ľudovít Lesňák si spoluprácu s Rómami pochvaľuje, i keď rovnako potvrdí, že dlhodobá motivácia je problematická. Napriek všetkému pripravuje na budúci rok projekt, v rámci ktorého by zamestnal až desať rómskych rodín, ktoré by mohli na jeho pozemkoch (38,634 ha) pestovať zemiaky a zeleninu. Už teraz si však uvedomuje, že to nebude jednoduché. Podľa Martina Obucha, projektového manažéra firmy ECO, je chovateľská stanica v Letanovciach prepojená s komunitným centrom. Ľudovít Lesňák sa podieľal na organizovaní niektorých aktivít v komunitnom centre a za túto činnosť bol honorovaný. "Počas aktivity sa participanti (obyvatelia bez rozdielu veku) priúčali starostlivosti o zvieratá, ich chorobám, kŕmeniu a podobne," uviedol pre RPA Obuch. Na otázku, čo sa stane so zakúpenými zvieratami po skončení projektu (oficiálne po 30. novembri 2003), odpovedal, že to je „na rozhodnutí koordinátorov KC, starostu obce, zastupiteľstva a pod. Našou úlohou bolo zvieratá nakúpiť a realizovať školenie/tréníng. Vieme však, že sa o zvieratá budú koordinátori spoločne s partícipantami aj naďalej starať..." Podľa jeho údajov bol priemerný počet ľudí zapojených do aktivít cca 10-30 participant na každú z 13 aktivít. Celkový počet účastníkov školení organizovaných v rámci projektu v Letanovciach tak bol podľa neho 330 ľudí. S týmito číslami jednoznačne nesúhlasí riaditeľ OZ Zachráňme Letanovský mlyn Milan Barlog. Ich občianske združenie pracuje s Rómami v osade dlhodobo a robí drobnú komunitnú prácu. Prezentáciu práce KCv Letanovciach považuje za potemkinovskú dedinu. „Je najvyšší čas prestať si ťahať medové motúzy popod nos. V Letanovciach bolo po všelijakých peripetiách, o ktorých by sa dalo rozprávať hodiny, vybudované za podpory Phare 98 komunítné centrum - aspoň tak to bolo vtedy prezentované. Dva roky stáli nepoužitelné unímobunky nedotknuté, až prišlo Phare 2000 a tie unimobunky sa aspoň spojazdnili. Neskutočná poklona patrí Inge Repovej, že sa na to vôbec podujala, ale ďalší osud KC je jednoducho predvídateľný. Spomína sa podpora vznikajúcim OZ. Áno, aj Phare 98 podporilo CTT> 89 ZJO o-300 co o< o COs a>CQ CD CO ooo< o’ CD
