Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Kristina Magdolénová: Hazardné hry s chudobou
86 ného príjemcu. „Peniaze im rozdelíme na dve časti. Každý druhý týždeň dostanú potravinové poukážky, za ktoré si môžu nakúpiť, čo potrebujú. Takouto formou poberá sociálne dávky 11 rodín. Väčšina sa pre tento spôsob rozhodla sama," uviedla Havrilová. Formu osobitného príjemcu plánujú rozšíriť na viac rodín, na to je však potrebné zamestnať aspoň jednu administratívnu pracovníčku. Obecný úrad však nemá na to dostatok finančných prostriedkov. „Pri práci v rómskej komunite je potrebné zainteresovanie viacerých strán, ide predovšetkým o rodinu, školu a obec. Aby bola práca úspešná a dosiahla pozitívne výsledky, je potrebná vzájomná spolupráca s ďalšími inštitúciami v obci," hodnotia prácu s rómskou komunitou obe pracovníčky KC. Ich aktivity sú mimoškolské a deti o ne majú veľký záujem. Osvetová a komunitná práca si vyžaduje veľké množstvo úsilia a zodpovednosti. Pokiaľ sa ale robí na lokálnej úrovni, je aj šanca ju robiť efektívne. Potvrdzujú to aj pracovníčky Komunitného centra. Podľa ich slov priemerne mesačné náklady na fungovanie centra nepresiahnu sumu 30 000 korún (približne 27 600). V tom sú zarátané už aj náklady na krúžok výtvarný, tanečný, pracovný a ostatné, návštevy gynekologičky, faktúry za telefón, internet, pošta, elektrina. Prenájom miestností a vodu hradí Obecný úrad v Hermanovciach. „Rómovia žijúci v rómskej osade v Hermanovciach sú natoľko segregovaní a izolovaní od zvyšku spoločnosti, že ich spôsob existencie nie je možné spoznať a pochopiť bez priameho kontaktu. Ignorovaním a odsudzovaním ich spôsobu života a prostredia v akom žijú, nie je možná žiadna spolupráca. Rómske osady typu Hermanovce majú často jediný zdroj vody. Uvedomením si tejto reality môžeme predísť predsudkom a osočovaniu," zdôrazňujú pracovníčky KC Hermanovce. CDo >oo o ca CDcm ca-ca o>o ca ca cn "O CC Čhare Phare Komplikovanejšia je situácia tam, kde boli pokusy o komunitnú prácu opakovane nedotiahnuté do konca a zlyhávali samotní koordinátori projektu. Lokalitou, kde bolo investovaných veľa financií a výsledky, resp. samotné produkty projektov sú diskutabilné, sú Letanovce - rómska osada blízko Letanovského mlyna, kde žije asi tisícka rómskych obyvateľov bez elektriny, vody a iných klasických vymožeností civilizácie. Sem bol nasmerovaný aj projekt Phare Zlepšenie situácie Rómov na Spiši - SR 9813.04. Boli stanovené kritériá výberu desiatich pilotných lokalít pre materské školy a piatich pre komunitné centrá v Arnutovcíach, Betlanovciach, Bystranoch, Chrasti nad Hornádom, Krompachoch, Letanovcíach, Markušovciach, Smižanoch, Žehre a Spišskej Novej Vsi. Informácia v tlači z 11. decembra 2001, keď bolo v Spišskej Novej Vsi slávnostné vyhodnotenie projektu hovorí, že: „Projekt, ktorý sa realizoval vo viacerých obciach a mestách na Spiši s rozličným podielom Rómov, využíval rozličné prístupy v závislosti od danej komunity a sociálno-ekonomíckých faktorov. Jednou z najväčších skúseností z projektu je podľa viacerých
