Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)

Kristina Magdolénová: Hazardné hry s chudobou

84

CDO

>cn

O

ca~

CDO)

ca

'ca>

o>o

ca

caj*:

GO

'Occ

Hermanovské výhry a prehry

Rómska osada v obcí Hermanovce v Prešovskom okrese je jednou z tých, v ktorých má bežný človek pocit, že sa tu už dávno zastavil čas. Niet divu, že práca s takouto komunitou je zložitá a náročná.

Od roku 2000 pôsobí v Hermanovciach komunítné centrum (KC), ktoré vzniklo s podporou Nadácie Milana Šimečku v Bratislave. Jeho aktivistkami sú absolventky sociálnej práce so zameraním na rómske spoločenstvo na Katedre rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi) lva Havrilová a Paula Tománková .

„Začínali sme detským táborom, kurzom varenia, šitia a podobne. Miestnu komunitu sme nepoznali, ale vedeli sme, že naša práca sa bude musieť sústrediť najmä na deti a dospievajúcu mládež. Aktivity sme realizovali za pomoci Nadácie pre podporu občianskych aktivít (NPOA) a pod záštitou Nadácie Milana Šimečku, ktorá činnosť komunitného centra neustále podporuje," spomína na začiatky svojho pôsobenia v hermanovskej rómskej komunite lva Havrilová. „Približne po roku sme si uvedomili, že k tomu, aby sme dosiahli naše ciele, je potrebná spolupráca s učiteľmi v špeciálnych triedach miestnej základnej školy, ktoré tieto detí navštevujú. Naša snaha o spoluprácu našla odozvu v spolupráci na projekte mimoškolskej činnosti, avšak úspešnosť tohto projektu z hľadiska ďalšej činnosti a pokračovania nebola taká, ako sme si predstavovali. Vo veľkej miere závisí na ľuďoch, ktorí ju vykonávajú. V prvom rade sme nechceli nikoho k ničomu nútiť, lebo vieme, že táto práca vyžaduje predovšetkým dostatočnú motiváciu. V súčasností so špeciálnymi triedami komunikujeme hlavne z dôvodu osobitného príjemcu a poberania prídavkov na deti pre nedostatočnú dochádzku detí do školy. Sú však aj učiteľky, s ktorými plánujeme pokračovanie niektorých aktivít v komunitnom centre," zdôrazňuje Havrilová.

Komunítné centrum sa nachádza v blízkosti obecného úradu a spomínaných špeciálnych tried. Tieto triedy navštevuje 90 detí, a kedže priestory školy sú dosť stiesnené, bolo potrebné vyučovanie rozdeliť na dve zmeny.

„Deti sú veľmi šikovné, rady sa učia. My tu dokonca nemáme ani záškolákov," hovorí učiteľka 4. ročníka Gabriela Namešpetrová a vzápätí spolu s deťmi recitujú básničky a hádanky. „Deti sa chcú učiť a často aj v náročných domácich podmienkach robia maximum preto, aby uspeli. Som šťastná, že ony samy cítia, že tento spôsob života nemá perspektívu, ale neviem, akú šancu im dá komunita a spoločnosť," hovorí. Do školy dochádza z Prešova, a ako nám tvrdí, takmer všetci učitelia v „špecíálke" žijú mimo obce. „Ked vidím, ako tieto deti robia pokroky, ako pekne píšu, rozumejú matematike, mám pocit, že robím užitočnú prácu," zdôrazňuje Namešpetrová a ukazuje zošity. Prekvapí na štvrtákov úhľadné písmo a veľmi málo chýb. „Toto je veľmi dobrá trieda. Majú ambície dostať sa z tohto prostredia," hovorí. A deti jej slová potvrdia, začnú hovoriť o svojich túžbach: jeden chce byť automechanikom, ďalšia kaderníčkou. Nájde sa aj budúca učiteľka. Práve toto dievčatko je podľa Namešpetrovej nesmierne šikovné. Rodinné prostredie je však nadmieru nevyhovujúce a rodičia robia min-