Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Roman Džambazovič. Možnosti sociálnej inklúzie Rómov cez rozvoj rómskej kultúry
Jedine však dlhodobá, cielená, systematická a komplexná snaha (nakoľko je vylúčenie naozaj mnohodimenzionálnym problémom) o riešenie situácie Rómov v SR, do tvorby ktorej budú zapojení aj samotní Rómovia a rôzne subjekty, tak pri tvorbe ako i realizácií konkrétnych krokov, bude úspešná. Rozvoj rómskej kultúry (na jej rôzne podoby a konkrétne opatrenia upozornili ostatní vystupujúci) je len jednou súčasťou podpory procesu sociálnej ínklúzie, ktorá má napomôcť riešiť problém chudoby a sociálneho vylúčenia. Ďalšími sú politiky zamerané na vyrovnávanie šancí v oblastí sociálnej, v zamestnanosti, zdravotníctve, bývaní a vzdelávaní či zabezpečenie legislatívnych mechanizmov ochrany. Sociálnu inklúziu možno podporiť prostredníctvom garantovania adekvátnych podmienok a zdrojov pre dôstojný život, garantovania prístupu ku kvalitným službám (právnej ochrane, školstvu, zdravotníctvu, sociálnej starostlivostí, kultúre a pod.), zamestnanosti ako práva a rovnakej možností pre všetkých, riešenia znevýhodnenia v oblastí vzdelania a v neposlednom rade zabezpečenia primeraného bývania pre všetkých. Nakoniec však musím dodať ešte jednu poznámku. V období socializmu násilné asímilačné programy sľubovali vymanenie sa z chudoby, ale jedine v prípade tých, ktorí sa vzdajú svojho „rómstva". Nakoľko to však nebolo možné pre všetkých - oficiálna politika z nich „spravila" sociálne neprispôsobivých, neadaptívnych a pod.. Takýmto spôsobom sa etnická/kultúrna otázka, ktorá sa zmenila pred rokom 1989 na socíálnu/sociálno-polítickú vracia ešte aj v súčasnosti ako bumerang. Aj keď boli Rómovia vnímaní z hľadiska sociálnej politiky ako dôležitá cieľová skupina, z toho vychádzajúci status či oprávnenia boli ponechané ako pomerne dosť hmlisté aj po roku 1989. Tento status nebol sprevádzaný (resp. často len proklamatívne) potvrdením etnických menšinových práv, čí garantovaním redístríbúcie pre zlepšenie ich chudoby. Ešte ďalšie premiešanie momentov etnickej a sociálnej dimenzie spôsobilo nejasnosti vo vnímaní, či ide o sociálny čí etnický problém pri tzv. „rómskej otázke" (nerád využívam toto slovné spojenie, ale ešte vždy ho považujem za hodnotovo neutrálnejšie ako označenie tzv. „rómsky problém"). V súčasnosti je vlastne snaha na jednej strane opätovne objaviť svoje „rómstvo" (etnická a kultúrna dimenzia), ako i mať „občianstvo“ (sociálna dimenzia). Práve preto je z hľadiska sociálnej inklúzie zložitá najmä situácia etnických a národnostných minorít. Do liberálneho národného štátu sú totiž včlenení jednotlivci ako občania - a nie kolektivity. Preto súhlasím s Marešom (2002), že kultúrna identita minorít je tolerovaná ako aspekt plurality spoločnosti, ale na druhej strane je ich občianska integrácia spojená s požiadavkou oslabenia tejto identity, ktorá sa však v našich podmienkach v súčasnosti len postupne utvára. i—i < ao r~~~j 79
